Preskočiť na obsah
  |  

Slovenská cyklistka nesie domov striebro z majstrovstiev sveta

Cyklistka Viktória Chladoňová vybojovala na majstrovstvách sveta v Rwande striebro v individuálnej časovke žien do 23 rokov. Zlato suverénnym spôsobom získala Britka Zoe Bäckstedtová. Druhá slovenská zástupkyňa Sofia Ungerová finišovala na 24. pozícii.

Pre Chladoňovú je to vyrovnanie umiestnenia z predchádzajúcej edície svetového šampionátu, vo švajčiarskom Zürichu skončila druhá v individuálnej časovke v kategórii junioriek.

Osemnásťročná členka tímu Visma Lease a Bike a úradujúca majsterka Slovenska ukázala svoju silu a formu už na prvom medzičase na méte 10,6 km, kde bola dlhú dobu suverénne najrýchlejšia a jej priebežný čas bol tesne pod 17 minút. V ďalšom priebehu dokázala zrýchľovať a s časom 32:47,01 minúty prišla do cieľa individuálnej časovky na priebežnej prvej priečke.

Ako sa neskôr ukázalo, po taktickej stránke to bola vynikajúca jazda v podaní slovenskej reprezentantky, nad jej sily bola len Bäckstedtová, ktorá prišla do cieľa s náskokom 1:50,85 min. Bronz získala Federica Venturelliová z Talianska (+2:11,58).

(tasr, max)

  |  

Mafiánsky bos Piťo dostal nový súhrnný trest, súd zrušil staršie rozsudky

Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku právoplatne uložil Jurajovi Ondrejčákovi, známemu z prostredia organizovaného zločinu ako Piťo, súhrnný trest 21 rokov a štyri mesiace väzenia. Trest si má odpykať v ústave so stredným stupňom stráženia. Okrem toho mu uložil ochranný dohľad na tri roky.

Zároveň zrušil výrok o treste a ochrannom dohľade rozsudku špeciálu z mája v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR z augusta. Súd tak rozhodol na základe dodatku k dohode o vine a treste.

Koľko si Ondrejčák reálne odsedí, jeho advokát Ivan Mojžiš povedať nevedel: „Závisí to od toho, či súd bude súhlasiť s podmienečným prepustením. To prichádza do úvahy asi tak za rok aj pol.“

Najvyšší súd Piťovi začiatkom roka zrušil 23-ročný trest, ktorý dostal v roku 2021 na základe dohody o vine a treste.

Ondrejčáka odsúdili za vraždu Ľuboslava Velka, objednávku vraždy Jána Takáča a ďalšie skutky. Dohoda z roku 2020 sa týkala aj vraždy Fadila Pasjaču a ďalších obetí z rokov 2000 a 2004.

Od mája si odpykával úhrnný 14,5-ročný trest odňatia slobody, ktorý mu v prvom obnovenom procese uložil ŠTS v máji a následne ho potvrdil Najvyšší súd koncom augusta.

(tasr, max)

  |  

Labouristi plánujú uľahčiť vstup top odborníkom, víza by mohli byť bezplatné

Britský premiér Keir Starmer zvažuje zrušenie vízových poplatkov pre špičkové svetové talenty, aby podporil rast hospodárstva a posilnil pozíciu krajiny ako centra vedy a inovácií. Píše denník Financial Times.

Myšlienku rozpracúva jeho „globálna pracovná skupina pre talenty“, ktorú vedú obchodný poradca Starmera Varun Chandra a minister vedy Patrick Vallance. Uvažujú napríklad o úplnom odpustení poplatkov pre odborníkov z piatich najprestížnejších univerzít alebo držiteľov významných ocenení.

Diskusia sa zintenzívnila po tom, čo administratíva Donalda Trumpa oznámila drastické zvýšenie poplatkov za americké víza H-1B na v prepočte viac ako 85-tisíc eur. Britské vízum pre globálne talenty, zavedené pred piatimi rokmi, dnes stojí 879 eur, k čomu sa pripočítava zdravotnícky poplatok v prepočte 1 188 eur ročne za každého žiadateľa.

Labouristi pritom už vo svojej imigračnej stratégii prisľúbili rozšíriť počet víz pre veľmi talentovaných uchádzačov.

Ministerka financií Rachel Reevesová zároveň skúma aj daňový systém a jeho bariéry pre príchod zahraničných odborníkov.

(max)

  |  

Majerský odmieta výzvu SaS na generálny štrajk, ten podľa neho patrí odborárom

Predseda KDH Milan Majerský reagoval na výzvy strany SaS, aby sa 17. novembra konal generálny štrajk. Podľa neho však politické strany nemajú ohlasovať ani pripravovať štrajky, keďže ide o nástroj, ktorý patrí odborárom a zamestnávateľom.

Kresťanskí demokrati preto tento deň využijú inak. Plánujú si ho pripomenúť na námestiach v rámci vlastných podujatí.

Hnutie zároveň upozorňuje, že generálny štrajk by mal vážne ekonomické dôsledky a poškodil by práve tých, ktorých chce opozícia chrániť: rodiny, seniorov, deti a živnostníkov. Podľa KDH by narušil verejné financie a ešte viac zhoršil hospodársku situáciu.

Strana opätovne zdôraznila svoj postoj, že vládna konsolidácia je nespravodlivá, pretože najviac zaťažuje slabšie skupiny obyvateľstva, zatiaľ čo vláda šetrí najmenej na sebe.

SaS v pondelok avizovala generálny štrajk, ktorým chce otriasť vládou Roberta Fica (Smer). Podporu podľa Branislava Gröhlinga avizujú aj podnikatelia a firmy: „Mnohí sú pripravení na hodinu zastaviť výrobu aj zavrieť prevádzky.“ Spomenul napríklad Úniu autodopravcov Slovenska.

(tasr, max)

  |  

Trump tlačí na prokuratúru, žiada vyšetrovanie jeho rivalov

Americký prezident Donald Trump otvorene vyzval generálnu prokurátorku Pam Bondiovú, aby intenzívnejšie vyšetrovala jeho politických rivalov. Na sociálnych sieťach ju podľa BBC priamo oslovil s tým, že „už niet času otáľať“.

Spomenul pritom aj konkrétne mená. Bývalého riaditeľa FBI Jamesa Comeyho, senátora Adama Schiffa, ktorý dohliadal na jeho prvý proces impeachmentu a newyorskú generálnu prokurátorku Letitiu Jamesovú. Trump vyjadril frustráciu, že „sa nič nedeje“, a neskôr pochválil Bondiovú za jej prácu.

Jeho výroky okamžite vyvolali kritiku demokratov. Líder senátnej menšiny Chuck Schumer varoval, že šéf Bieleho domu premieňa ministerstvo spravodlivosti na nástroj politickej pomsty, čo označil za „cestu k diktatúre“.

Trump však zdôraznil, že Bondiovú môžu považovať za jednu z najlepších prokurátoriek.

Jeho nátlak prišiel krátko po tom, čo federálny prokurátor Erik Siebert odstúpil, keďže odmietol začať trestné stíhanie Letitie Jamesovej pre údajné hypotekárne podvody.

Podľa denníka New York Times vyšetrovanie neodhalilo dostatok dôkazov. Jamesová, ktorá pred rokom vyhrala občianskoprávny spor o podvod proti Trumpovi, obvinenia odmietla ako nepodložené a motivované pomstou.

(max)

  |  

Rusko žiada leteckú agentúru OSN o zmiernenie sankcií

Rusko vyzvalo Medzinárodnú organizáciu pre civilné letectvo (ICAO), aby zmiernila sankcie na náhradné diely a prelety, ktoré Moskva označuje za „nezákonné donucovacie opatrenia“.

Západné sankcie po invázii na Ukrajinu v roku 2022 odrezali ruské aerolínie od prístupu k lietadlám a dielom Airbus a Boeing. Tie teraz získavajú cez zložité obchádzkové kanály, pričom ruské úrady tvrdia, že to ohrozuje bezpečnosť letov.

Žiadosť prichádza pred zhromaždením ICAO v Montreale, kde Rusko zároveň skúša získať kreslo v 36-člennom riadiacom výbore. Organizácia už predtým odsúdila Moskvu za porušenie ukrajinského vzdušného priestoru.

Ruská flotila starnúcich lietadiel čelí problémom – v júli havaroval Antonov An-24, o pár dní neskôr Aeroflot zrušil desiatky letov po kyberútoku.

Podľa zdrojov môžu byť časti západných strojov čoskoro nepoužiteľné, čo by mohlo viesť k ďalším tragédiám.

(reuters, lud)