Preskočiť na obsah
  |  

RIA: Moskva a Teherán rozširujú spoluprácu v jadrovej energetike

Rusko a Irán plánujú tento týždeň podpísať dohody o výstavbe nových jadrových blokov v Iráne. Oznámil to šéf iránskej organizácie pre atómovú energiu a zároveň viceprezident Mohammad Eslámí počas návštevy Moskvy, informovala agentúra RIA.

Podľa Teheránu má ísť o rozvoj mierovej jadrovej energetiky. Rusko opakovane zdôrazňuje, že podporuje právo Iránu na využívanie jadrovej energie na civilné účely.

Západné krajiny však Teherán obviňujú, že nedodržiava jadrovú dohodu z roku 2015, ktorá mala zabrániť vývoju jadrovej zbrane. Irán tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho program nesmeruje k vojenskému využitiu.

(reuters, sab)

  |  

Nemecko sa pripravuje na tisíc zranených denne v prípade vojny s Ruskom

Nemecká armáda sa pripravuje na možnosť, že by v prípade veľkého konfliktu medzi NATO a Ruskom musela denne ošetriť až tisíc zranených vojakov.

Podľa generálneho lekára Ralfa Hoffmanna by tento počet závisel od intenzity bojov a zapojených jednotiek. Upozorňuje, že charakter zranení sa od začiatku vojny na Ukrajine výrazne zmenil – od strelných poranení k popáleninám a zraneniam spôsobeným dronmi.

Situácia na fronte, kde drony dominujú takzvaným „zónam smrti“, sťažuje evakuáciu ranených, preto je kľúčová ich stabilizácia priamo na mieste. Nemecko preto zvažuje využitie nemocničných vlakov, autobusov aj leteckej evakuácie.

Ošetrovanie by sa po evakuácii presunulo najmä do civilných nemocníc, ktoré by museli uvoľniť približne 15-tisíc lôžok. Súčasné nemecké zdravotnícke jednotky s počtom 15-tisíc členov by sa v prípade potreby rozšírili.

Plánovanie sa deje na pozadí varovaní NATO, že Rusko by mohlo byť schopné spustiť útok už v roku 2029 – Moskva však tieto tvrdenia odmieta.

(reuters, red)

  |  

Protest proti konsolidačnému balíku: odborári vyzývajú pracujúcich na účasť

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR zvoláva na 30. septembra protestné zhromaždenie pred budovou Národnej rady SR v Bratislave. Cieľom akcie je vyjadriť nesúhlas s tým, aby ťarchu konsolidácie verejných financií opäť niesli najmä pracujúci.

„KOZ SR vyzýva všetkých pracujúcich a verejnosť, aby sa pridali k protestu a spoločne dali najavo, že konsolidácia musí byť spravodlivá a nesmie ísť na úkor pracujúcich. Pracujúci už viac na svojich pleciach neunesú,“ uviedla konfederácia.

Podľa KOZ vláda a parlament postupujú bez skutočného dialógu so sociálnymi partnermi a bez hľadania spravodlivejšieho rozdelenia záťaže.

Konsolidačný balík v hodnote 2,7 miliardy eur obsahuje 22 opatrení. Na plecia zamestnaných má podľa odborárov pripadnúť približne 814 miliónov eur, čo predstavuje skoro 400 eur na jedného pracujúceho.

KOZ pripomenula, že sociálni partneri opakovane žiadali o vecnú diskusiu a ponúkli aj alternatívne návrhy na spravodlivejšie riešenie.

Vláda však podľa odborárov predložila balík opatrení Hospodárskej a sociálnej rade SR na poslednú chvíľu, teda bez reálneho priestoru na úpravy.

(tasr, red)

  |  

Slovnaft zníži kapacitu spaľovne o tretinu, zameria sa na priemyselný odpad

Spoločnosť Slovnaft po diskusii s odbornými partnermi a ministerstvom životného prostredia upravila projekt Centra energetického zhodnotenia odpadu (CEZO).

Celkovú kapacitu zariadenia znížia o 30 percent na 220-tisíc ton ročne a posunú aj pomer medzi komunálnym a priemyselným odpadom.

Nové CEZO sa má viac zamerať na nerecyklovateľný priemyselný odpad, pre ktorý Slovensko nemá dostatočné riešenie. Investíciu odhadujú na 320 miliónov eur.

Podľa Slovnaftu rozhodnutie reaguje na pripomienky verejnosti i štátnych orgánov, ktoré spochybňovali dostupnosť komunálneho odpadu.

Nová štruktúra počíta s 54 percentami komunálneho, 35 percentami priemyselného a 11 percentami kvapalného odpadu, vrátane kalov z vlastných čistiarní. CEZO má vzniknúť v areáli rafinérie, pričom využije existujúcu infraštruktúru a bezpečnostné prvky vrátane 799 vrtov chrániacich podzemné vody.

Riaditeľ Slovnaftu Marek Senkovič zdôraznil, že cieľom je environmentálne bezpečné a ekonomicky udržateľné riešenie. Spoločnosť odmietla tvrdenia o plánovanom dovoze odpadu zo zahraničia a označila ich za hoax.

(tasr, red)

  |  

Singapur chce uznať Palestínu. Oznámil sankcie voči izraelským osadníkom

Singapur v pondelok oznámil, že zavedie cielené sankcie voči lídrom izraelských osadníckych skupín a je pripravený uznať Palestínu ako štát, ak budú splnené potrebné podmienky.

Minister zahraničných vecí Vivian Balakrishnan v parlamente kritizoval izraelských politikov, ktorí hovoria o anexii častí Západného brehu či Gazy, a vyzval Tel Aviv, aby zastavil rozširovanie osád. Osobitne upozornil na projekt E1, ktorý podľa neho rozdeľuje Západný breh a podkopáva možnosť dvojštátneho riešenia.

Balakrishnan dodal, že uznanie Palestíny je otázkou „kedy, nie či“, no vyžaduje funkčnú palestínsku vládu, ktorá uzná existenciu Izraela a odmietne terorizmus.

Podľa ministra jedinou cestou k spravodlivému a trvalému mieru je vyjednaná dohoda vedúca k dvom štátom žijúcim bok po boku v bezpečí a dôstojnosti.

(reuters, sab)

  |  

Výrobnú halu Ikea v Malackách zachvátil po výbuchu silný požiar

Vo výrobnom areáli spoločnosti Ikea Industry Slovakia v Malackách vypukol v pondelok požiar.

Podľa televízie JOJ predchádzal požiaru výbuch, ktorý počuli obyvatelia mesta. Oheň zachvátil jednu z výrobných hál, na mieste zasahujú hasiči aj záchranári. Zriadili krízový štáb, ktorý koordinuje ďalšie kroky.

Podľa doterajších informácií si udalosť nevyžiadala žiadne zranenia a ostatné budovy v areáli zostali nepoškodené. Príčina výbuchu a následného požiaru zatiaľ nie je známa.

Podobný incident postihol výrobný areál Ikea v Malackách už v roku 2022.

(red)