Preskočiť na obsah
  |  

Eštokov rezort kúpil vilu pri hrade, má byť rezidenciou pre ústavných činiteľov

Ministerstvo vnútra kúpilo v júni zrekonštruovanú vilu s pozemkom v blízkosti Bratislavského hradu. Informáciu zverejnila štátna STVR.

Minister Matúš Šutaj Eštok (Hlas) pre Rádiožurnál potvrdil, že v nej má bývať jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov – prezident, predseda parlamentu alebo premiér. Konkrétne meno zatiaľ neuviedol.

Odhadovaná cena nehnuteľnosti je približne 2,5 milióna eur. Minister Šutaj Eštok nákup obhajuje ako dlhodobú investíciu, ktorá zostáva vo vlastníctve štátu a môže v budúcnosti rásť na cene.

Vysvetlil, že povinnosť zabezpečiť bývanie vrcholných predstaviteľov vyplýva zo zákona lex atentát.

Podľa analytika Vladimíra Kubrického sa vila nachádza v jednej z najlukratívnejších lokalít Slovenska, pár metrov od parlamentu a hradu.

Zaujímavosťou je, že počas druhej svetovej vojny v nej býval ideológ fašistického režimu Tido Jozef Gašpar.

(red)

  |  

Separatistické iniciatívy v Bosne ohrozujú cestu do EÚ, tvrdí komisárka

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová v pondelok vyzvala Bosnu a Hercegovinu, aby urýchlila reformy potrebné na pokrok v procese pristúpenia do Európskej únie. Urobila tak počas trojdňovej návštevy, ktorú bosnianski Srbi bojkotujú.

Bosna získala vlani historickú pozvánku na začatie prístupových rokovaní, no odvtedy prijala len minimum potrebných zákonov. Prácu inštitúcií blokujú predstavitelia Republiky srbskej vedení separatistickým lídrom Miloradom Dodikom, ktorý chce odtrhnúť federatívnu republiku a pripojiť ju k Srbsku.

Slovinská komisárka upozornila na „neústavné a separatistické iniciatívy“ a vyzvala politických lídrov, aby spojili sily a pokračovali na ceste k EÚ.

Brusel vyčlenil pre západný Balkán šesť miliárd eur, no vyplácanie je podmienené reformami. Bosna už prišla o 108 miliónov a riskuje ďalšiu stratu, ak do konca septembra neprijme reformný program.

(reuters, sab)

  |  

Ráž: D1 Hubová – Ivachnová mešká, poškodil ju ďalší zosuv pôdy

Úsek diaľnice D1 Hubová – Ivachnová pri Ružomberku postihol ďalší zosuv pôdy, ktorý poškodil jeden z mostných objektov.

Minister dopravy Jozef Ráž (Smer) v pondelok potvrdil, že udalosť oddiali otvorenie dôležitého úseku o niekoľko mesiacov.

„Technické riešenie sa pomaly už rodí, ale áno, obchvat Ružomberka pravdepodobne tento rok nebude. Kolegovia na tom intenzívne pracujú, myslím si, že máme už nejaké riešenie na svete, ale chvíľku to bude trvať,“ uviedol minister.

Diaľničný úsek Hubová – Ivachnová má dĺžku takmer 15 kilometrov. Súčasťou stavby je 19 mostov, tri križovatky a tunel Čebrať s dĺžkou 3,6 kilometra.

Po dokončení vytvorí obchvat Ružomberka a napojí sa na štvorprúdovú diaľnicu smerom na Košice. Význam stavby spočíva v tom, že po otvorení prinesie motoristom výrazné zlepšenie plynulosti dopravy.

Cesta cez Ružomberok po ceste prvej triedy trvá dlhšie, nová diaľnica má ušetriť približne 16 minút jazdy.

Zosuv pôdy je ďalšou komplikáciou v problematickej výstavbe, ktorá patrí k najnáročnejším na slovenskom diaľničnom programe. Termín dončenia sa tak opäť posúva.

(tasr, red)

  |  

Merz vymenoval nového komisára pre zahraničné investície

Nemecký kancelár Friedrich Merz vymenoval skúseného bankára Martina Blessinga za vládneho splnomocnenca pre zahraničné investície.

Blessing viedol Commerzbank v rokoch 2008 až 2016 a podľa kancelára disponuje výnimočnými kontaktmi a skúsenosťami, ktoré môžu pomôcť zvýšiť atraktivitu Nemecka pre investorov.

Oživenie hospodárskeho rastu je pre Merza kľúčovou prioritou po dvoch rokoch recesie. Berlín zdôrazňuje, že na podporu plánovaného nárastu verejných výdavkov potrebuje pritiahnuť viac súkromného kapitálu.

Počet zahraničných investičných projektov v Nemecku klesal už tretí rok po sebe a vláda chce zvrátiť tento trend. V čase rastúcej globálnej neistoty a amerického protekcionizmu sa Nemecko usiluje prezentovať ako stabilná a predvídateľná destinácia pre medzinárodných investorov.

(reuters, sab)

  |  

Na Slovensko priviezli Kosťova, vypovedá o vražde novinára Rýpala

Na Slovensko eskortovali Norberta Kosťova, ktorý začal hovoriť o nevyriešenom zmiznutí novinára Paľa Rýpala z roku 2008. Informáciu priniesla TV Markíza.

Policajti ho v pondelok priviezli z maďarskej väznice priamo pred sudcu Špecializovaného trestného súdu. Kosťov by mal kriminalistom ukázať miesta spojené s únosom a vraždou Rýpala a pomôcť tak odhaliť, kde sú jeho pozostatky.

Podľa TV Markíza ho na Slovensko vydali na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu. Novinár je nezvestný od apríla 2008, naposledy ho videli v hoteli v Štúrove.

Kosťov tvrdí, že vraždu si objednal mafiánsky bos Lajos Sátor za 10-tisíc korún. Do skutku mali byť zapojení viacerí komplici, medzi nimi aj Róbert Tóth prezývaný Čučo, ktorý svoju účasť odmieta.

Kosťov si v Maďarsku odpykáva doživotný trest za dvojnásobnú vraždu z roku 2016, rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

V minulosti ho spájali aj s ďalšími brutálnymi skutkami vrátane vraždy podnikateľa Štefana Bednára či výtržností pri Leviciach.

(red)

  |  

Žiadny okres nemá nezamestnanosť nad desať percent, tvrdí minister Tomáš

V mesiaci august nastal mierny pokles miery nezamestnanosti na Slovensku. „V základnom ukazovateľovi, ktorým je podiel disponibilných nezamestnaných v produktívnom veku na nezamestnaných v produktívnom veku, bolo v auguste toto číslo 3,85,“ ozrejmil minister práce Erik Tomáš (Hlas).

„Ďalšou dobrou správou je, že v auguste klesol počet dlhodobo nezamestnaných, a teda takých, ktorí si viac ako rok nevedia nájsť prácu. A nebol ani jeden okres na Slovensku, ktorý by mal nezamestnanosť vyššiu ako desať percent,“ dodal.

Spolu evidujú podľa Tomáša 165-tisíc nezamestnaných, z toho disponibilných 140-tisíc. „Na Slovensku je momentálne za mesiac august viac ako 107-tisíc voľných pracovných miest,“ objasnil.

Vyvrátil zároveň tvrdenia lídra opozičného PS Michala Šimečku z 1. mája, že fabrika ZKW Slovakia pri Topoľčanoch hromadne prepustí 420 osôb. Príčinou mala byť ekonomická politika vládneho kabinetu.

„V tom čase fabrika v oficiálnom liste informovala úrad práce, že za nahláseným - nie realizovaným - hromadným prepúšťaním nie sú aktivity slovenskej vlády, ale globálny faktor, a teda pokles objednávok na automobilovom trhu,“ vyslovil v pondelok minister.

Dodal, že v rámci fluktuácie z fabriky odišlo zhruba 44 osôb, pričom aktuálne spoločnosť naberá nových zamestnancov. Do konca roka ich chce nabrať takmer 200.

(max)