Preskočiť na obsah
  |  

Európska únia a Indonézia uzavrú dohodu o voľnom obchode

Európska únia a Indonézia po deviatich rokoch rokovaní uzavrú dôležitú dohodu o voľnom obchode, ktorá by mala posilniť obchodné vzťahy medzi oboma stranami.

Dohoda, ktorú v utorok v Jakarte dokončia eurokomisár Maroš Šefčovič a indonézsky minister Airlangga Hartarto, zabezpečí odstránenie 98,5 percenta tarifných bariér.

Toto opatrenie prinesie významné úspory pre európskych exportérov, najmä v automobilovom a strojárenskom priemysle, kde clá klesnú z 30 až 50 percent na nulu.

Zároveň dohoda ochráni záujmy európskych poľnohospodárov pri citlivých výrobkoch, ako sú cukor, ryža či vajcia, a garantuje ochranu vyše 220 produktov s chráneným zemepisným označením.

Očakáva sa, že európsky export do Indonézie by mohol narásť o viac ako 30 percent a dohoda bude pre EÚ významným impulzom na rozvoj trhu v najväčšej krajine ASEAN s 283 miliónmi obyvateľov.

Po formálnom podpise nasleduje proces ratifikácie v Rade EÚ a Európskom parlamente, kde veria, že dohoda začne platiť od 1. januára 2027.

Šefčovič vyzdvihol aj význam dohody pre slovenských výrobcov a podnikateľov, keďže pri obchodných tokoch aktuálne závisí približne 200 000 pracovných miest v EÚ od vzťahov s Indonéziou.

(tasr, sie)

  |  

Wall Street Journal žiada súd o zrušenie Trumpovej žaloby pre Epsteinov list

Wall Street Journal v pondelok požiadal federálneho sudcu, aby zamietol žalobu prezidenta Donalda Trumpa o údajnom ohováraní v článku, ktorý tvrdil, že Trumpov podpis sa nachádzal na gratulačnom liste k narodeninám Jeffreyho Epsteina v roku 2003.

Wall Street Journal a jeho právnici označili žalobu za „ohrozenie slobody slova“. Trvajú na pravdivosti článku a uvádzajú, že list je identický s dokumentáciou poskytnutou Kongresu.

Trump žiada odškodné vo výške desať miliárd dolárov a trvá na tom, že podpis nie je jeho, označuje list za podvrh. Wall Street Journal zároveň tvrdí, že článok nemohol poškodiť Trumpovu povesť, keďže verejne pripúšťal vzťah s Epsteinom.

Žaloba je súčasťou viacerých Trumpových právnych sporov voči médiám za kritické články. Zástupcovia Demokratickej strany a organizácie zaoberajúce sa ochranou slobody tlače varujú pred snahou umlčať kritické spravodajstvo žalobami.

(reuters, sie)

  |  

Trump zvoláva moslimských lídrov rokovať o budúcnosti Gazy

Prezident Donald Trump sa v New Yorku na okraji Valného zhromaždenia OSN stretne s lídrami Saud­skej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru, Egypta, Jordánska, Turecka, Indonézie a Pakistanu. Témou bude povojnová budúcnosť Gazy.

Trump plánuje predložiť návrh správy Gazy bez účasti Hamasu, žiadať financovanie obnovy územia a podporu pri vyslaní jednotiek, ktoré by umožnili izraelské stiahnutie. Očakáva sa tiež diskusia o prepustení rukojemníkov a ukončení vojenských operácií.

Americká administratíva dúfa, že regionálne mocnosti budú ochotné participovať na dočasnej stabilizačnej misii v Gaze a výrazne prispieť k jej rekonštrukcii.

Medzitým už viaceré štáty na Valnom zhromaždení OSN vyjadrili podporu priznaniu palestínskej štátnosti, ktorú Spojené štáty a Izrael odmietajú a označujú za nebezpečné odmenenie extrémizmu.

Trump dnes zároveň vystúpi s prejavom pred svetovými lídrami, kde má predstaviť svoju víziu mieru a obnovy globálneho poriadku.

(reutes, sie)

  |  

Dve nemocnice v Gaze sú po izraelských útokoch mimo prevádzky

V dôsledku eskalujúcej izraelskej ofenzívy sú v Gaze dve špecializované nemocnice – Detská nemocnica Al-Rantissi a Nemocnica Eye – vyradené z prevádzky, informovalo ministerstvo zdravotníctva Gazy.

Obe zariadenia utrpeli škody počas izraelských bombardovaní a už nie je možné bezpečne zaistiť prístup pre pacientov ani personál.

Podľa jordánskej armády musela byť po 16 rokoch presunutá aj ich poľná nemocnica z Tel al-Hawa do Khan Yunis v dôsledku nepretržitých útokov a poškodenia vybavenia.

Izraelské tanky sa stále posúvajú hlbšie do centra Gazy, poškodzujú obytné štvrte. Podľa miestnych orgánov v pondelok v Gaze zabili najmenej 25 ľudí. OSN upozorňuje, že situácia v mestských nemocniciach je katastrofálna.

(reuters, sie)

  |  

Politici sa zjednocujú v podpore vzniku Palestínskeho štátu v OSN

Desiatky svetových lídrov sa na Valnom zhromaždení OSN otvorene postavili za uznanie palestínskej štátnosti.

K Veľkej Británii, Kanade, Francúzsku, Austrálii či Belgicku sa pripojili ďalšie štáty, pričom francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil vznik palestínskej ambasády výmenou za reformy a prepustenie rukojemníkov.

Uznanie podporuje aj väčšina členských štátov bezpečnostnej rady; Nemecko a Taliansko však stále zastáva skeptickejší postoj a tvrdia, že uznanie má prísť na konci politického procesu.

Izrael a USA tento diplomatický posun kritizujú ako nebezpečnú odmenu pre Hamas a varujú pred destabilizáciou regiónu. Izrael dokonca avizuje možné anexie časti Západného brehu ako odpoveď.

Podľa informácií Reuters je už asi 80 % členov OSN za uznanie Palestíny, ale úplné členstvo vo svetovej organizácii blokujú Spojené štáty.

Svetové vlády zdôrazňujú nutnosť dvoch štátov pre mier v regióne aj napriek pretrvávajúcemu vojenskému konfliktu a humanitárnej kríze v Gaze.

(reuters, sie)

  |  

Pellegrini sa stretol s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini sa v pondelok stretol v New Yorku s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, kde hovorili o posilnení finančnej stability a efektivity OSN a jej úlohách v oblasti mieru, rozvoja a ľudských práv.

Pellegrini na sociálnych sieťach zároveň pozval Guterresa na Globálne fórum o vzdelávaní a umelej inteligencii, ktoré sa uskutoční 24. novembra v Bratislave.

Obaja lídri zdôraznili potrebu spravodlivej spolupráce medzi štátmi a nutnosť, aby OSN bola silnou a rešpektovanou organizáciou s dôrazom na zlepšenie efektivity v prospech celosvetovej komunity. Prezident ocenil úlohu slovenských profesionálov pôsobiacich v systéme OSN a podporil ich väčšie zastúpenie.

Pellegrini a Guterres diskutovali aj o výzvach na Ukrajine, v pásme Gazy a o slovenskej účasti na misiách OSN. Prezident SR sa zúčastní 80. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN s prejavom naplánovaným na 24. septembra.

Okrem toho bude aj účastníkom 5. samitu Krymskej platformy, kde sa potvrdí záväzok členských štátov rešpektovať územnú celistvosť a mier.

(tasr, sie)