Preskočiť na obsah
  |  

Kamala Harrisová ľutuje, že nevyjadrila obavy o Bidenovu kandidatúru

Bývalá viceprezidentka Kamala Harrisová v prvom živom rozhovore pre MSNBC po minuloročných prezidentských voľbách odhalila detaily svojej kampane a komplikovaného vzťahu s Joeom Bidenom.

Harrisová uviedla, že Trump počas kampane útočil na jej rasovú identitu, ale odmietla sa dať vyprovokovať, keďže poznala jeho taktiku z predchádzajúcich kampaní. Zároveň ho kritizovala, že sa správa ako „tyran“ s „krehkým egom“. 

V rozhovore Harrisová tiež kritizovala Bidenovo rozhodnutie kandidovať na druhé funkčné obdobie, ktoré vo svojej knihe „107 dní“ označila za „nerozvážne“.

Pripustila, že mala obavy, že by jej upozornenie na riziká Bidenovho stavu mohlo byť vnímané ako osobný záujem, keďže sa sama uchádzala o nomináciu Demokratickej strany v roku 2020 a údajne mala aj silnú pozíciu pre ďalšie volebné obdobie.

Zároveň nevyvrátila možnosť vlastnej kandidatúry v roku 2028, no podotkla, že to momentálne nie je jej hlavný cieľ.

(sie)

  |  

Drony blízko letiska v Kodani ovládal schopný operátor, vraví polícia

V pondelok večer došlo k dočasnému uzavretiu kodanského letiska, pretože v blízkosti zaznamenali približne tri drony väčšej veľkosti.

Polícia v Dánsku uviedla, že drony pravdepodobne ovládal „schopný operátor“, ktorý chcel demonštrovať svoje schopnosti. Zatiaľ neidentifikovali podozrivého.

Drony prichádzali z viacerých smerov, vypínali a zapínali svetlá a nakoniec po niekoľkých hodinách zmizli.
Incident vyšetrujú a zatiaľ neexistujú prepojenia s podobnými incidentom, ktorý sa stal v Nórsku.

Podľa polície incident neohrozil bezpečnosť ľudí. Letisko po vyčistení vzdušného priestoru obnovilo prevádzku, ale boli očakávané následné oneskorenia letov.

Letisko muselo zrušiť alebo presmerovať približne 31 letov, čo zasiahlo okolo 20 000 pasažierov. Prevádzka letiska bola pozastavená od 20:30 miestneho času a trvala niekoľko hodín.

(reuters, sie)

  |  

Európska únia a Indonézia uzavrú dohodu o voľnom obchode

Európska únia a Indonézia po deviatich rokoch rokovaní uzavrú dôležitú dohodu o voľnom obchode, ktorá by mala posilniť obchodné vzťahy medzi oboma stranami.

Dohoda, ktorú v utorok v Jakarte dokončia eurokomisár Maroš Šefčovič a indonézsky minister Airlangga Hartarto, zabezpečí odstránenie 98,5 percenta tarifných bariér.

Toto opatrenie prinesie významné úspory pre európskych exportérov, najmä v automobilovom a strojárenskom priemysle, kde clá klesnú z 30 až 50 percent na nulu.

Zároveň dohoda ochráni záujmy európskych poľnohospodárov pri citlivých výrobkoch, ako sú cukor, ryža či vajcia, a garantuje ochranu vyše 220 produktov s chráneným zemepisným označením.

Očakáva sa, že európsky export do Indonézie by mohol narásť o viac ako 30 percent a dohoda bude pre EÚ významným impulzom na rozvoj trhu v najväčšej krajine ASEAN s 283 miliónmi obyvateľov.

Po formálnom podpise nasleduje proces ratifikácie v Rade EÚ a Európskom parlamente, kde veria, že dohoda začne platiť od 1. januára 2027.

Šefčovič vyzdvihol aj význam dohody pre slovenských výrobcov a podnikateľov, keďže pri obchodných tokoch aktuálne závisí približne 200 000 pracovných miest v EÚ od vzťahov s Indonéziou.

(tasr, sie)

  |  

Wall Street Journal žiada súd o zrušenie Trumpovej žaloby pre Epsteinov list

Wall Street Journal v pondelok požiadal federálneho sudcu, aby zamietol žalobu prezidenta Donalda Trumpa o údajnom ohováraní v článku, ktorý tvrdil, že Trumpov podpis sa nachádzal na gratulačnom liste k narodeninám Jeffreyho Epsteina v roku 2003.

Wall Street Journal a jeho právnici označili žalobu za „ohrozenie slobody slova“. Trvajú na pravdivosti článku a uvádzajú, že list je identický s dokumentáciou poskytnutou Kongresu.

Trump žiada odškodné vo výške desať miliárd dolárov a trvá na tom, že podpis nie je jeho, označuje list za podvrh. Wall Street Journal zároveň tvrdí, že článok nemohol poškodiť Trumpovu povesť, keďže verejne pripúšťal vzťah s Epsteinom.

Žaloba je súčasťou viacerých Trumpových právnych sporov voči médiám za kritické články. Zástupcovia Demokratickej strany a organizácie zaoberajúce sa ochranou slobody tlače varujú pred snahou umlčať kritické spravodajstvo žalobami.

(reuters, sie)

  |  

Trump zvoláva moslimských lídrov rokovať o budúcnosti Gazy

Prezident Donald Trump sa v New Yorku na okraji Valného zhromaždenia OSN stretne s lídrami Saud­skej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru, Egypta, Jordánska, Turecka, Indonézie a Pakistanu. Témou bude povojnová budúcnosť Gazy.

Trump plánuje predložiť návrh správy Gazy bez účasti Hamasu, žiadať financovanie obnovy územia a podporu pri vyslaní jednotiek, ktoré by umožnili izraelské stiahnutie. Očakáva sa tiež diskusia o prepustení rukojemníkov a ukončení vojenských operácií.

Americká administratíva dúfa, že regionálne mocnosti budú ochotné participovať na dočasnej stabilizačnej misii v Gaze a výrazne prispieť k jej rekonštrukcii.

Medzitým už viaceré štáty na Valnom zhromaždení OSN vyjadrili podporu priznaniu palestínskej štátnosti, ktorú Spojené štáty a Izrael odmietajú a označujú za nebezpečné odmenenie extrémizmu.

Trump dnes zároveň vystúpi s prejavom pred svetovými lídrami, kde má predstaviť svoju víziu mieru a obnovy globálneho poriadku.

(reutes, sie)

  |  

Dve nemocnice v Gaze sú po izraelských útokoch mimo prevádzky

V dôsledku eskalujúcej izraelskej ofenzívy sú v Gaze dve špecializované nemocnice – Detská nemocnica Al-Rantissi a Nemocnica Eye – vyradené z prevádzky, informovalo ministerstvo zdravotníctva Gazy.

Obe zariadenia utrpeli škody počas izraelských bombardovaní a už nie je možné bezpečne zaistiť prístup pre pacientov ani personál.

Podľa jordánskej armády musela byť po 16 rokoch presunutá aj ich poľná nemocnica z Tel al-Hawa do Khan Yunis v dôsledku nepretržitých útokov a poškodenia vybavenia.

Izraelské tanky sa stále posúvajú hlbšie do centra Gazy, poškodzujú obytné štvrte. Podľa miestnych orgánov v pondelok v Gaze zabili najmenej 25 ľudí. OSN upozorňuje, že situácia v mestských nemocniciach je katastrofálna.

(reuters, sie)