Preskočiť na obsah
  |  

Premiérka Frederiksenová: Drony nad Kodaňou sú najvážnejším útokom

Dánska premiérka Mette Frederiksenová označila nočnú udalosť na kodanskom letisku za „najvážnejší útok na dánsku infraštruktúru“ informuje BBC.

Počas pondelkového večera zaznamenali na letisku asi tri väčšie drony, ktoré spôsobili zastavenie letovej prevádzky na niekoľko hodín. Podľa polície drony ovládal „schopný operátor“, ktorý ich používal na predvádzanie svojich schopností.

Drony pristupovali k letisku z viacerých smerov a počas letu zapínali a vypínali svetlá, čo podľa polície naznačuje cvičný či zámerný test.

Letisko bolo zatvorené približne od 20:30 do polnoci miestneho času, zásah ovplyvnil približne 20-tisíc pasažierov a 31 letov presmerovali. Polícia nezostrelila tieto drony pre vysoké riziko v husto zastavanej oblasti.

Dánska premiérka spojila incident s nedávnymi narušeniami vzdušného priestoru v krajinách NATO, ktoré pripísala ruskej agresii.

Ruský hovorca Dmitrij Peskov však obvinenia zo zasahovania odmietol ako neopodstatnené. Podobný incident sa odohral aj v Osle, kde bolo letisko zatvorené na tri hodiny. Nórska polícia skúma, či oba prípady súvisia.

(sie)

  |  

Karas: Zákon o registri pozemkov je protiústavný, zasahuje do vlastníctva

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) žiada stiahnutie a prepracovanie zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom, ktorý pripravilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Podpredseda hnutia Viliam Karas upozornil, že norma priamo súvisí s prerozdeľovaním 700 miliónov eur z eurofondov, no viaceré jej ustanovenia považuje za sporné a protiústavné.

Podľa neho zákon umožňuje, aby zápis v registri automaticky uznávali orgány verejnej moci, čím sa rozhodovanie o majetkových právach prenáša zo súdov na okresné úrady.

To podľa neho znamená zásah do vlastníckych práv každého vlastníka pôdy. KDH kritizuje aj to, že majitelia a užívatelia by museli pod hrozbou vysokých pokút uvádzať výšku nájomného, čo by viedlo k tomu, že štát by viedol verejnú databázu cien prenájmu pôdy na hektár.

Podľa Karasa je to v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže a predstavuje neprimeraný zásah štátu do súkromných vzťahov. Strana preto vyzýva ministra Richarda Takáča (Smer), aby zákon stiahol z aktuálnej parlamentnej schôdze a pripravil jeho prepracovanú verziu.

(tasr, max)

  |  

Európska lieková agentúra potvrdila bezpečnosť paracetamolu v tehotenstve

Európska lieková agentúra (EMA) potvrdila, že paracetamol je bezpečný na použitie počas tehotenstva a neexistujú nové dôkazy, ktoré by vyžadovali zmenu súčasných odporúčaní.

Paracetamol, známy v USA pod obchodnou značkou Tylenol, môžu ženy užívať v tehotenstve podľa potreby, avšak v najnižšej efektívnej dávke a frekvencii.

Táto správa prichádza po tom, ako americký prezident Donald Trump spájal autizmus u detí s očkovaním a užívaním Tylenolu tehotnými ženami, čo však nie je podložené vedeckými dôkazmi.

Európska lieková agentúra zdôraznila, že dostupné štúdie nenašli žiadnu spojitosť medzi užívaním paracetamolu počas tehotenstva a autizmom.

Paracetamol zostáva odporúčaným liekom na zmiernenie bolesti a horúčky počas tehotenstva, pričom pacientky by mali vždy dodržiavať pokyny v príbalovom letáku a konzultovať užívanie lieku so svojím lekárom.

Neliečená bolesť alebo horúčka môžu predstavovať riziko pre vyvíjajúci sa plod, a preto je dôležité tieto príznaky vhodne ošetriť.

(reuters, sie)

  |  

Novela EIA prešla. Zrýchli výstavbu veterných parkov, kľúčový bude aj súhlas obcí

Parlament v skrátenom legislatívnom konaní schválil novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá má zrýchliť povoľovanie stavieb z obnoviteľných zdrojov energie.

Novela prepája procesy EIA so stavebným zákonom a so zákonom o integrovanej prevencii znečisťovania, čím má zjednodušiť administratívu a posilniť kompetencie štátnej správy.

Súčasťou je aj ustanovenie, že Slovenská inšpekcia životného prostredia sa stáva špeciálnym stavebným úradom pre projekty obnoviteľných zdrojov energií (okrem hydroelektrární).

Dôležitou zmenou je povinnosť získať súhlas obyvateľov dotknutej obce pri výstavbe veterných parkov a zároveň stanovisko Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy a regulačného úradu. Aby predišli prieťahom, vyjadrenia doručené po stanovenom termíne už nebudú zohľadňovať.

Ministerstvo životného prostredia zdôrazňuje, že úpravy podporia efektívnejšie čerpanie peňazí z plánu obnovy a prispejú k plneniu cieľov iniciatívy REPowerEU na zníženie závislosti od ruských palív.

Poslanci zároveň vypustili sporné ustanovenie, ktoré by uľahčilo povoľovanie stavieb v národných parkoch. Podľa predkladateľa Petra Kalivodu (Hlas) by mohlo ohroziť plnenie míľnikov plánu obnovy, a tým aj čerpanie európskych financií.

(tasr, max)

  |  

Slovensko nepozvali na rokovania o dronovej obrane, opozícia viní Fica

Opozičné hnutie Slovensko kritizuje neúčasť Slovenska na pripravovanom rokovaní o budovaní „dronového múru“ na východnej hranici NATO. Podľa poslancov je dôvodom izolácie zahraničná politika vlády Roberta Fica (Smer).

Gábor Grendel (Slovensko, KÚ, Za ľudí) zdôraznil, že Slovensko pri rokovaniach opakovane chýba, aj keď ruské drony a stíhačky narúšajú vzdušný priestor Poľska, Estónska či Rumunska. Podľa neho ide o priamu hrozbu pre bezpečnosť občanov Slovenska.

Jeho kolegyňa z klubu Veronika Remišová dodala, že Ficova politika zničila dôveryhodnosť Slovenska a spravila z krajiny nežiaduceho partnera. Chce preto predložiť uznesenie v európskom výbore, ktoré by premiéra zaväzovalo k aktívnej účasti na projekte.

Kriticky sa vyjadrilo aj Progresívne Slovensko. Poslanec Tomáš Valášek označil vynechanie krajiny za „fatálne zlyhanie“ a varoval, že Slovensko bude musieť samo financovať ochranu východnej hranice, navyše bez prístupu k najnovším technológiám.

Dodal, že republika tak zároveň prichádza o príležitosť pre domáci priemysel, ktorý vyrába systémy na detekciu a neutralizáciu dronov.

(tasr, max)

  |  

Europarlament odmietol zbaviť imunity poslankyňu v spore s Maďarskom

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) na zasadnutí Výboru EP pre právne záležitosti (JURI) odmietli zbaviť imunity taliansku europoslankyňu Ilariu Salisovú, ktorú žiada vydať Maďarsko. Informuje portál Politico.

Salisovú, členku ľavicovej strany, zatkli v roku 2023 v Budapešti v súvislosti s incidentom počas protestu proti fašizmu. Tvrdí, že obvinenia sú politicky motivované, a proces, ktorý jej v Maďarsku hrozí, považuje za nespravodlivý.

Hlasovanie JURI bolo tesné, 13 poslancov bolo proti zbaveniu imunity a 12 bolo za. Týmto rozhodnutím sa europarlament postavil proti maďarskej vláde Viktora Orbána, ktorého kroky považuje za obmedzovanie právneho štátu v krajine.

Salisová sa chce radšej súdiť v Taliansku a označila snahu o zrušenie imunity za politickú pomstu.

Adrián Vázquez, hlavný zástupca vládnucej EPP, varoval, že neodňatie imunity by mohlo vystaviť europarlament právnemu riziku. Zdôvodňuje to tým, že skutky, ktorých sa Salisová údajne dopustila, sa stali pred jej zvolením do europarlamentu.

Niektorí členovia EPP však prerušili líniu strany a hlasovali s ľavicou za zachovanie imunity.

(sie)