Preskočiť na obsah
  |  

Komisia tesne pred voľbami zakázala kandidatúru strany Srdce Moldavska

Moldavská volebná komisia v piatok, len dva dni pred parlamentnými voľbami, zakázala strane Srdce Moldavska kandidovať. Deň predtým odvolací súd nariadil zákaz jej politických aktivít na 12 mesiacov pre podozrenia z finančných podvodov.

Strana bola súčasťou proruskej koalície Vlastenecký blok Moldavska, zloženej zo socialistov, komunistov a strany Budúcnosť Moldavska. Koalícia musí do 24 hodín upraviť kandidátku a vylúčiť kandidátov Srdca Moldavska.

Polícia začiatkom septembra prehľadala viacerých členov strany, obvinených z podplácania voličov, nelegálneho financovania a prania peňazí. Líderka Irina Vlahová označila rozhodnutie za politicky motivované a tvrdí, že ho pripravila vládna strana prezidentky Maie Sanduovej. Vlahovej zároveň Lotyšsko, Estónsko a Poľsko zakázali vstup za údajné napomáhanie Rusku pri zásahoch do volieb.

Voľby sa uskutočnia v nedeľu a môžu zásadne ovplyvniť snahu Moldavska vstúpiť do EÚ.

(tasr)

  |  

OSN opäť zavádza sankcie voči Iránu, návrh Ruska a Číny neprešiel

Bezpečnostná rada OSN zamietla návrh Číny a Ruska na polročný odklad obnovenia sankcií voči Iránu, čím otvorila cestu k ich automatickému znovuzavedeniu.

Od nedele nadobudne platnosť zbrojné embargo, zmrazenie iránskych aktív a zákaz materiálov využiteľných na jadrový výskum či balistické rakety.

Sankcie sa vracajú po tom, ako E3 krajiny (Británia, Francúzsko, Nemecko) v auguste aktivovali mechanizmus „snapback“ v reakcii na iránske porušovanie jadrovej dohody z roku 2015.

K ich opätovnému uvaleniu došlo, keď Rada nedokázala do 30 dní schváliť rezolúciu o zachovaní ich zrušenia. Zástupcovia Ruska a Číny kritizovali rozhodnutie ako nekompromisné a varovali pred eskaláciou napätia. Európske mocnosti však tvrdia, že Irán nepristúpil na žiadne ústupky.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vyhlásil, že krajina je pripravená na všetky scenáre, no zároveň odmietol ambície vlastniť jadrovú zbraň. Sankcie tak môžu ešte viac zatlačiť Teherán do defenzívy, ale tiež zvýšiť napätie v regióne.

(tasr, mja)

  |  

Organizácia Planned Parenthood čelí žalobe za 1,8 miliardy dolárov

Potratárska Planned Parenthood čelí žalobe vo výške 1,8 miliardy dolárov, ktorú podal anonym v spolupráci so štátom Texas. Tvrdia, že organizácia neoprávnene prijímala platby zo štátneho zdravotného programu Medicaid.

Stalo sa tak, keď jej odobrali oprávnenie čerpať prostriedky, lebo sa prevalilo, že obchoduje s tkanivami a orgánmi potratových plodov.

Hoci súdne rozhodnutia dočasne umožňovali čerpanie prostriedkov, odvolací súd v roku 2020 rozhodol v prospech štátov, informuje Catholic News Agency.

Žaloba z roku 2021 sa opiera o federálny zákon o falošných nárokoch, podľa ktorého každý musí neoprávnene získané verejné prostriedky vrátiť trojnásobne a zaplatiť aj pokutu.

Podľa pro-life právničky Jennie Bradley Lichterovej ide o existenčnú hrozbu pre Planned Parenthood. Organizácia sa bráni, že žaloba je politicky motivovaná snaha o ich likvidáciu. Celý spor môže mať zásadné dôsledky pre budúce financovanie potratových služieb v USA. Medzitým federálna vláda obmedzila financovanie Planned Parenthood, čo povedie k zatvoreniu viac ako 40 pobočiek v tomto roku.

(mja)

  |  

Ukrajina tvrdí, že Rusko používa na fronte „novú taktiku“

Ukrajinský generál Oleksandr Syrskyj oznámil, že Rusko od začiatku leta zmenilo taktiku na fronte. Namiesto rozsiahlych ofenzív nasadzuje malé sabotážne skupiny s cieľom preniknúť hlboko do ukrajinského územia, narušiť logistiku a potom sa stiahnuť a znovu útočiť, informuje web Moscow Times.

Skupiny majú zvyčajne len štyroch až šiestich vojakov a hoci nezískavajú trvalú kontrolu nad územím, spôsobujú Ukrajine logistické a operačné problémy.

Ruským jednotkám sa podarilo v auguste preraziť pri Dobropilli, no zatlačili ich späť. Situácia na 1 250 kilometrovom fronte je podľa Syrského náročná, Rusko tlačí najmä na niektorých úsekoch.

Ukrajina zároveň mení svoju protivzdušnú obranu - nasadzuje viac vrtuľníkov a ľahkých lietadiel a vyvíja nové dronové zachytávače v reakcii na rastúce ruské letecké útoky.

(mja)

  |  

EÚ chce vraj obísť Orbána a zo zmrazených ruských aktív pomôcť Ukrajine

Maďarský premiér Viktor Orbán bráni plánu EÚ použiť 140 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív na pôžičku pre Ukrajinu, informuje denník Politico.

Keďže takéto rozhodnutie si za normálnych okolností vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, Brusel zvažuje právny postup, ktorý by umožnil schválenie kvalifikovanou väčšinou a obišiel by tak Orbánovo veto.

Spoločné vyhlásenie lídrov EÚ z decembra 2023 potvrdilo, že zmrazené ruské aktíva majú zostať nedotknuté, kým Moskva neukončí vojnu. Belgicko, kde sú tieto aktíva zablokované cez systém Euroclear, však vyjadruje obavy z právnych dôsledkov a možného odlivu devízových rezerv z eurozóny.

Navrhovaným riešením je, aby členské štáty ručili za poskytnuté prostriedky spoločne – formou spoločných záruk. O tejto možnosti sa bude rokovať na stretnutí v Kodani, rozhodnutie sa očakáva až koncom októbra. Podporu už vyjadrili napríklad Nemecko, Poľsko či pobaltské štáty, zatiaľ čo Francúzsko, Taliansko a Slovensko zostávajú opatrné.

EÚ tak balansuje medzi rýchlou pomocou Ukrajine a rizikom precedensu pri zaobchádzaní so zmrazeným štátnym majetkom.

(mja)

  |  

Šefčovič verí, že USA nezavedú 100-percentné clo na európske lieky

Eurokomisár Maroš Šefčovič vyjadril nádej, že USA dodržia dohodnutý záväzok zo spoločného vyhlásenia s EÚ a neprekročia 15-percentné clo na európske farmaceutiká a polovodiče. Vyhlásil to po rokovaniach vo Vietname, kde sa zúčastnil na stretnutí k obchodnej spolupráci EÚ - Vietnam.

Reagoval tak na nové opatrenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý od októbra zavádza 100-percentné clo na značkové lieky nevyrábané v USA, ako aj ďalšie vysoké clá na nábytok a vozidlá.

Šefčovič pripomenul, že vyšetrovanie americkej strany už v čase dohody prebiehalo, a preto verí, že sa aj naďalej budú záväzky obojstranne rešpektovať. Zdôraznil, že EÚ už predložila návrhy na zníženie ciel pre americké výrobky.

V Malajzii tiež rokoval s americkým veľvyslancom pre obchod o clách na oceľ a hliník, pričom navrhuje riešenie vzhľadom na to, že ide o špeciálne produkty v obmedzených objemoch, ktoré podľa neho nepredstavujú problém vo vzájomnom obchode.

(tasr, mja)