Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Merz chce zastaviť nadmernú reguláciu zo strany Európskej únie

Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok na stretnutí s podnikateľmi podporujúcimi jeho koalíciu CDU/CSU vyhlásil, že na pôde Európskej únie bude presadzovať obmedzenie nadmernej regulácie z Bruselu.

Oznámil, že na budúcotýždňovom neformálnom samite lídrov EÚ v Kodani predloží „presný zoznam veľmi konkrétnych požiadaviek“.

„Viete, že som skutočne oddaný Európan, ale spôsob, akým sa veci v Európskej únii vyvíjajú v posledných rokoch, keď Európska únia reguluje čoraz viac a viac, nemôže pokračovať,“ zdôraznil Merz.

Dodal, že je čas „vraziť palicu do kolies tohto stroja v Bruseli, aby sme skoncovali s neustálym regulovaním zo strany legislatívneho stroja Európskej únie”.

Správu priniesol bruselský týždenník Politico, podľa ktorého ide o doteraz najsilnejšiu kritiku Európskej komisie zo strany Merza, a to napriek tomu, že na jej čele stojí jeho spolustraníčka Ursula von der Leyenová. Jeho ostré vyjadrenia tak môžu naznačovať aj nové napätie v rámci Európskej ľudovej strany.

(politico, sab)

Minúta  |  

Poľský Sejm rieši spor o náboženskú výchovu, návrh má silnú podporu

Poľský parlament v piatok rozhodol, že bude pokračovať v prerokúvaní návrhu zákona z ľudovej iniciatívy, ktorý by obnovil dve hodiny náboženskej alebo etickej výchovy týždenne, informuje portál Katholisch.de.

Návrh vznikol v reakcii na nedávne zníženie náboženskej výučby na školách na polovicu, čo ostro kritizovali cirkevné a konzervatívne kruhy. Napriek nesúhlasu vládnej strany Lewica hlasovali za pokračovanie niektorí členovia vládneho tábora vrátane predsedu parlamentu Szymona Hołowniu.

Združenie laických katechétov a organizácia Ordo Iuris získali vyše pol milióna podpisov na podporu iniciatívy. Predkladatelia tvrdia, že ide o možnosť výberu, nie o nátlak.

Ministerstvo školstva návrh odmieta, považuje ho za zásah do práv rodičov a kritizuje snahu zaviesť náboženstvo prakticky ako povinný predmet. Biskupi označili obmedzenie náboženskej výchovy za bezprecedentné porušenie zákonov platných od pádu komunizmu.

(mja)

Minúta  |  

USA navrhli plán pre Gazu, počíta so zotrvaním Palestínčanov aj ich štátom

Americký návrh na ukončenie vojny v Pásme Gazy, získaný denníkom Times of Israel, predstavuje výrazný obrat voči predchádzajúcej politike Donalda Trumpa. Dokument s 21 bodmi vyzýva Palestínčanov, aby zostali v Gaze, a otvára cestu k budúcemu palestínskemu štátu – čo je prekvapivé najmä po Trumpových februárových vyjadreniach o trvalom presídlení obyvateľov.

Návrh počíta s odstránením moci z rúk Hamasu, demilitarizáciou regiónu a „deradikalizáciou“ obyvateľstva. Zároveň ráta so zapojením Palestínskej samosprávy a s reformami pred vytvorením štátu.

Dokument, na ktorom sa podieľal americký vyslanec Steve Witkoff, hovorí aj o „politickom horizonte“ pre spolužitie Izraela a Palestíny.

Kým pre Palestínčanov ide o zásadný posun, izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil návrh na palestínsky štát po útoku zo 7. októbra za „čisté šialenstvo“.

Trump je však optimistický a tvrdí, že intenzívne rokovania už prebiehajú so zapojením všetkých aktérov vrátane Hamasu a izraelského vedenia.

Hamas v sobotu poprel, že by dostal americký návrh na prímerie v Gaze, o ktorom prezident Donald Trump tvrdil, že „vyzerá na hotovú dohodu“.

(mja)

Minúta  |  

Danko kritizuje prezidenta: Klameš verejne aj v súkromí

Andrej Danko vo videu, ktoré uverejnil na sociálnych sieťach, ostro kritizuje prezidenta Petra Pellegriniho za vyjadrenia v rozhlasovej diskusii. Obvinil ho z alibizmu, zrady vlastnej strany a neúprimného postoja k vládnej koalícii.

Odsúdil tiež prezidentské výdavky – kritizoval vilu, autá aj údajne historicky najvyšší rozpočet kancelárie. Danko sa cíti osobne dotknutý, že ho prezident označil za klamára a odmieta sa nechať urážať.

Zdôraznil, že si svoje politické miesto vybojoval sám, na rozdiel od Pellegriniho, ktorého obvinil z kariéry postavenej na „používaní iných“.

Video zakončil vyhlásením, že prezident klame verejne aj v súkromí. Dodal, že dôvera medzi nimi sa už obnoviť nedá a že „čas ukáže, kto hovoril pravdu“.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajina: Záporožská elektráreň je bez prúdu, viníme Rusko

Záporožská jadrová elektráreň, najväčšia v Európe, je už štyri dni bez elektriny, oznámila Ukrajina. Kyjev z výpadku obvinil Rusko, ktoré elektráreň okupuje od začiatku invázie vo februári 2022.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na platforme X vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby zatlačilo na Moskvu a zastavilo „jadrové hazardovanie“.

Spojené štáty podľa návrhu svojho mierového plánu počítajú s tým, že Ukrajina opäť získa kontrolu nad elektrárňou, no prevádzku by zabezpečovali USA.

Výroba elektriny by sa rozdeľovala medzi Kyjev a Moskvu. Rusko však takýto plán odmieta – šéf diplomacie Sergej Lavrov tvrdí, že Moskva žiadnu oficiálnu ponuku nedostala a ak by ju aj dostala, neprijme ju.

Podľa Greenpeace Rusko pravdepodobne pripravuje pripojenie elektrárne k vlastnej sieti prostredníctvom nového vedenia budovaného na okupovanom území.

(mja)

Minúta  |  

Maďarsko zaradilo hnutie Antifa medzi teroristické organizácie

Maďarsko sa rozhodlo nasledovať Spojené štáty a zaradilo hnutie Antifa na svoj nový zoznam teroristických organizácií. Oznámenie prichádza len pár dní po tom, čo americký prezident Donald Trump podpísal výkonné nariadenie s rovnakým krokom.

Maďarský premiér Viktor Orbán, známy svojím priaznivým postojom k Trumpovi, označil Antifu za hrozbu a uviedol, že je načase, aby aj Maďarsko pristúpilo k podobnej klasifikácii, informuje agentúra AFP.

Antifa, skratka pre Antifašistickú akciu, je decentralizované hnutie pôsobiace naprieč viacerými krajinami s cieľom bojovať proti krajnej pravici. Kritici však upozorňujú na násilné praktiky niektorých jej členov.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó už predtým vyzval Európsku úniu, aby nasledovala Spojené štáty a zaradila ľavicové hnutie Antifa medzi teroristické organizácie.

Bývalý šéf FBI Christopher Wray ešte v roku 2020 poznamenal, že Antifa nie je organizácia v tradičnom zmysle, ale skôr ideologické hnutie bez hierarchie. Trump pritvrdil svoj postoj voči Antife po vražde konzervatívneho influencera Charlieho Kirka, ktorú spájal s ľavicovým extrémizmom.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.