Preskočiť na obsah
  |  

Európska komisia navrhla štyri vlajkové projekty rozvoja obrany EÚ

Európska komisia navrhla štyri „vlajkové“ projekty v oblasti obrany s cieľom posilniť strategické kapacity EÚ v meniacom sa globálnom bezpečnostnom prostredí.

Projekty zahŕňajú Európsku dronovú stenu, program na monitorovanie východnej hranice, štít protivzdušnej obrany a štít obrany vesmíru.

Tieto projekty sú súčasťou stratégie Európskej komisie na zlepšenie obranných schopností a technologickej suverenity Európy.

Komisia plánuje zjednodušiť a zrýchliť schvaľovacie procesy, čím chce umožniť rýchlejšie a efektívnejšie investície vo vojenských kapacitách, ktoré sú nevyhnutné vzhľadom na pretrvávajúce hrozby v bezpečnostnom prostredí.

Európska dronová stena má zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru proti dronom. Program na monitorovanie východnej hranice bude slúžiť na zvýšenie monitoringu a reakčnej kapacity pozdĺž východnej hranice EÚ. Štít protivzdušnej obrany vybuduje integrovaný systém na ochranu proti raketám a lietadlám.

Obranný vesmírny štít sa zase zameria na obranu satelitov a vesmírnej infraštruktúry Európy pred kybernetickými a fyzickými útokmi.

Tieto projekty sú navrhované ako veľkorozmerné a nákladné iniciatívy, ktoré by si vyžadovali spoluprácu viacerých členských štátov a plánované spoločné investície v rámci rozpočtového rámca EÚ do roku 2034.

(reuters, sie)

  |  

Trump chce zaviesť clá na filmy vyrobené mimo Spojených štátov

Americký prezident Donald Trump oznámil, že plánuje uvaliť 100-percentné clo na všetky filmy vyrobené mimo Spojených štátov.

O iniciatíve informoval v príspevku na platforme Truth Social, pričom uviedol, že americký filmový priemysel stráca pozície pre zahraničnú konkurenciu.

Zatiaľ nie sú známe žiadne podrobnosti o právnom základe či spôsobe implementácie tohto cla. Reakcie zo strany hlavných filmových štúdií a streamovacích služieb zatiaľ nie sú známe. Po oznámení tejto správy akcie spoločnosti Netflix klesli o 1,5 percenta.

Už v máji tohto roku Trump naznačil podobný zámer, no neuviedol konkrétne detaily o rozsahu ani mechanizme cla.

Právne a obchodné zdroje pre Reuters vyjadrili pochybnosti o možnej aplikácii cla, keďže filmy sú zložité výrobné produkty často vytvorené ako koprodukcie viacerých krajín a sú súčasťou globálneho obchodu so službami.

Trump zároveň uviedol, že čoskoro oznámi podrobnosti o cle na dovoz nábytku po tom, čo minulý týždeň oznámil dovozné clá až do výšky 50 percent.

(reuters, sie)

  |  

Digitálna únava detí je realita, odborníci vydali nové odporúčanie pre rodičov

Až štvrtina slovenských detí dnes zápasí s digitálnou závislosťou, varuje komisár pre deti Jozef Mikloško. Spolu s odborníkmi predstavil nové odporúčania pre zdravé používanie obrazoviek, ktoré vznikli v spolupráci štrnástich odborných spoločností.

Problém označil za vážny a vyzval rodiny, aby nastavili jasné pravidlá. Starší výskum ukazuje, že 58 percent slovenských detí trávi denne viac ako päť hodín pred obrazovkou, čo vedie k poruchám spánku, obezite, krátkozrakosti či psychickým ťažkostiam.

„Zároveň naše výskumy ukazujú, že 85 percent detí chce tráviť viac času s dospelými. To je vynikajúce východisko, ktoré nám dáva nádej, že riešenia existujú,“ skonštatoval Mikloško.

Pediatrička Beata Kartousová pripomína, že problém sa začína už v dojčenskom veku, a teda keď šesť- či sedemmesačné dieťa vie „svajpnúť“ obrazovku. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa obrazovkám počas jedla, pred spaním aj po prebudení.

Dôležité je tiež, aby bol rodič prítomný pri kontakte dieťaťa s technológiami a sám išiel príkladom. Kľúčom je láskavé a postupné nastavovanie hraníc.

Príručka, ktorá vznikla na základe zahraničných usmernení, má byť pomocníkom pre rodičov, pedagógov aj lekárov. Cieľom je obmedziť vplyv digitálnych technológií a podporiť zdravý vývin detí – psychický aj fyzický.

(tasr, max)

  |  

Projekt proti tichej hrozbe. Radón budú plošne merať v školách aj bytoch

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v spolupráci s Univerzitou Komenského a Ligou proti rakovine spúšťa pilotný projekt plošného merania karcinogénneho radónu, druhého najčastejšieho pôvodcu rakoviny pľúc po fajčení.

Meranie sa zameria najmä na rizikové prízemné a suterénne priestory v školách, škôlkach, domovoch sociálnych služieb a mestských bytoch. Cieľom projektu je nielen zmapovať aktuálny stav, ale aj zvýšiť povedomie verejnosti o neviditeľnom a bezpachovom karcinogénnom plyne, ktorý vzniká z rozpadu uránu v pôde.

Podľa Moniky Müllerovej z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského je základným opatrením pravidelné vetranie, v závažnejších prípadoch môžu pomôcť protiradónové fólie či stavebné úpravy.

Predseda ZMOS Jozef Božik zdôraznil, že získané dáta umožnia zvoliť efektívne preventívne opatrenia. Obyvatelia sa môžu do projektu zapojiť prostredníctvom samospráv.

Aj keď združenie samospráv nepredpokladá vysoké náklady na samotné merania, v prípade úprav bude žiadať o podporu štátu alebo eurofondy. Projekt reaguje na legislatívu z roku 2018 a má ambíciu prispieť k zníženiu onkologických ochorení v dlhodobom horizonte.

(tasr, max)

  |  

Putin podpísal dekrét o jesennom odvode 135-tisíc ruských mužov

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o jesennom odvode, podľa ktorého majú od 1. októbra do 31. decembra 2025 povolať do vojenskej služby 135-tisíc ruských občanov vo veku od 18 do 30 rokov, ktorí nie sú v zálohe a podliehajú povinnosti odvodu. Informovala o tom ruská agentúra TASS.

Dekrét tiež stanovuje, že z aktívnej služby prepustia vojakov, námorníkov a dôstojníkov, ktorým uplynulo obdobie povinnej služby.

Vláda, regionálne úrady aj odvodové komisie sú poverené zabezpečením všetkých potrebných krokov spojených s organizáciou odvodu. Federálni ministri, vedúci služieb a ďalších federálnych úradov majú tiež zabezpečiť odvod občanov zamestnaných vo federálnych organizáciách a podnikoch.

Ruskí predstavitelia uviedli, že čerstvo odvedení branci budú nasadzovaní výlučne na území Ruskej federácie. Ich zapojenie do bojov na Ukrajine bolo verejne vylúčené.

(sie)

  |  

Dobrovodský sa zapojí do prípadu policajného zásahu v Milhosti

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) umožnil verejnému ochrancovi práv Róbertovi Dobrovodskému vstúpiť do prípadu Miko a Jano proti Slovensku ako tretia strana.

Ide o policajný zásah v obci Milhosť z roku 2023, pri ktorom podľa zistení ombudsmana došlo k porušeniu ľudských práv. Podnet na prešetrenie podali obyvatelia obce spolu s Európskym centrom pre práva Rómov.

Namietali postup príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru v Čani a Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru v Košiciach, ktorí pri zásahu použili donucovacie prostriedky voči viacerým obyvateľom, vrátane maloletých.

Dobrovodský upozornil, že zásah nebol ojedinelý incident, ale poukazuje na širšie systémové problémy. Tie zahŕňajú chýbajúce záznamy o použití sily, neprimeranosť zásahov či nedostatočné vyšetrovanie policajného násilia.

V osobitnom stanovisku poukázal na právnu medzeru medzi slovenskou legislatívou a štandardmi ESĽP. Zatiaľ čo slovenský zákon umožňuje použitie sily, ak nie je „zjavne neprimeraná nebezpečnosti útoku, ktorý odvracia“, podľa súdu v Štrasburgu musí byť použitie sily vždy striktne nevyhnutné a primerané sledovanému cieľu.

Tiež spochybnil nezávislosť Úradu inšpekčnej služby pri vyšetrovaní policajného násilia, keďže spadá pod Ministerstvo vnútra.

(tasr, max)