Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zákaz azylu a Tretia republika? Kickl predstavil víziu budúceho Rakúska

Herbert Kickl bol cez víkend opätovne zvolený za predsedu Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) so silným mandátom – získal až 96,9 percenta hlasov, informuje denník Handelsblatt.

Pri tejto príležitosti opäť predstavil ambíciu zásadne zmeniť štátny systém v Rakúsku a vytvoriť takzvanú Tretiu republiku. Tento koncept, ktorý pred desaťročiami presadzoval aj Jörg Haider, počíta napríklad so zákazom azylu, zákazom politického islamu a rozšírením priamej demokracie.

Kickl chce podľa vlastných slov „zlomiť falošný systém“ a stať sa rakúskym kancelárom. FPÖ aktuálne vedie v prieskumoch s podporou približne 35 percent voličov, čo je viac, než získala jeho strana vo voľbách pred rokom.

Napriek volebnému víťazstvu vtedy Kickl nedostal od prezidenta poverenie na zostavenie vlády ako prvý. V Rakúsku čelí FPÖ politickej izolácii aj napriek silnej podpore voličov.

(mja)

Minúta  |  

Macron nevylučuje zostrelenie ruských stíhačiek pri narušení vzdušného priestoru EÚ

Francúzsky prezident Emmanuel Macron naznačil možnosť zostrelenia ruského vojenského lietadla, ak by narušilo vzdušný priestor členských krajín EÚ. V rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal, že „nič nie je vylúčené“, čím naznačil strategickú nejednoznačnosť voči Moskve.

Macron upozornil, že neustále vyhlasovanie, čo Západ neurobí, len posilňuje Putina. Zároveň vyzval na zníženie závislosti Európy od Spojených štátov.

Narušenia vzdušného priestoru v posledných mesiacoch hlásili Poľsko, Rumunsko, Estónsko aj Dánsko, často v súvislosti s ruskými vojenskými aktivitami.

Francúzsko zároveň vyšetruje ropný tanker Borocay, plaviaci sa pod beninskou vlajkou, ktorý je podľa Macrona napojený na takzvanú ruskú tieňovú flotilu a môže súvisieť s narušeniami dánskej letovej prevádzky. Prezident zdôraznil, že ak dôjde k ďalším provokáciám, NATO musí reagovať razantnejšie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Vláda podľa Sakovej o niekoľko týždňov schváli nariadenie o energopomoci

Domácnosti sa čoskoro dozvedia, kto bude mať nárok na adresnú štátnu pomoc s cenami energií. Ako uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), vláda plánuje schváliť potrebné nariadenie už v najbližších týždňoch.

Pomoc má byť diferencovaná podľa druhu energie – napríklad pri elektrine a plyne sa zľava prejaví priamo na faktúre, pri teple dostanú domácnosti takzvané energošeky. Tie bude doručovať Slovenská pošta už začiatkom roka a majú zohľadňovať regionálne rozdiely v cenách. Saková zdôraznila, že výpočet nároku bude automatický a bez potreby žiadať o pomoc.

Financovanie má byť z veľkej časti kryté eurofondmi, no o presnej výške sa ešte rokuje s Európskou komisiou.

Podľa ministerky však Brusel prisľúbil podporu a zároveň bude dohliadať na bezpečnosť systému. Nový zákon o energopomoci zároveň presne vymedzuje, kto má na pomoc nárok a ako sa bude uplatňovať.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina splnila ďalší míľnik na ceste k členstvu v Európskej únii

Ukrajina v stredu podľa správy Európskej komisie dosiahla významný míľnik na ceste k vstupu do Európskej únie – úspešne ukončila bilaterálny skríning platného práva EÚ vo vzťahu k nej.

Tento proces, ktorý sa začal v júli 2024, bol podľa Bruselu možný vďaka vysokému nasadeniu Kyjeva pri reformách a zosúlaďovaní s európskymi štandardmi – a to aj napriek prebiehajúcej vojne s Ruskom.

Skríning preveroval pripravenosť Ukrajiny v rôznych oblastiach od potravinovej bezpečnosti až po podporu poľnohospodárov. Každý rokovací okruh bol detailne analyzovaný z pohľadu zosúladenia s legislatívou EÚ.

Výsledky teraz Komisia predloží členským štátom, ktoré rozhodnú, či možno začať rokovania v jednotlivých oblastiach. Ukrajina zároveň musí pokračovať v reformách a posilňovať svoju inštitucionálnu kapacitu.

(mja)

Minúta  |  

Nemecko zadržalo príslušníkov Hamasu, údajne plánovali útoky

Nemecká polícia zadržala v Berlíne troch príslušníkov hnutia Hamas, ktorí údajne pripravovali ozbrojené útoky na území Nemecka.

Podľa prokuratúry sa trojica podieľala na obstarávaní strelných zbraní a munície, ktoré boli určené na útoky proti izraelským alebo židovským cieľom. Pri stredajšej razii našli vyšetrovatelia aj funkčný samopal AK-47, viacero pištolí a značné množstvo nábojov.

Zadržaní boli identifikovaní ako dvaja nemeckí občania – Abed Al G. a Ahmad I. – a muž narodený v Libanone Wael F. M.

Ide o ďalší prípad po februárovom procese s členmi Hamasu, ktorých nemecká justícia obvinila z plánovania útokov na židovské inštitúcie v Európe. Prokuratúra zdôrazňuje, že ide o bezprecedentné prípady boja proti islamistickému terorizmu v krajine.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Lídri EÚ diskutovali o dronovej stene po narušeniach vzdušného priestoru

Európski lídri sa na samite v Kodani zaoberali nárastom incidentov s ruskými dronmi a diskutovali o vytvorení takzvanej dronovej steny – siete senzorov a obranných systémov, ktoré by chránili európsky vzdušný priestor.

Impulzom boli narušenia v Dánsku, Poľsku a Estónsku, pričom podozrenie padá na Moskvu. Dánsko sa k pôvodcovi útokov zatiaľ nevyjadrilo, no premiérka Frederiksenová označila incidenty za súčasť hybridnej vojny.

Návrh podporili viacerí lídri vrátane Emmanuela Macrona a Ursuly von der Leyenovej, ktorá uviedla, že Rusko testuje európsku obranyschopnosť. Zároveň rokovali o možnosti použiť zmrazené ruské aktíva na financovanie pomoci Ukrajine.

Kremeľ označil návrh za krádež. Incidenty podľa NATO odhalili vážne slabiny v európskej obrane. Rusko akékoľvek zapojenie popiera a varuje pred stavbou ďalších „múrov“.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.