Preskočiť na obsah
  |  

Maďarsko zvolalo parlament, aby predĺžilo núdzový stav

Maďarská vláda zvolala mimoriadne zasadnutie parlamentu na 7. októbra, aby prerokovala predĺženie núdzového stavu o ďalších 180 dní až do mája 2026, píše denník Telex.

Pôvodne sa mal núdzový stav skončiť v novembri tohto roka. Dôvodom je podľa vlády pokračujúca vojna na Ukrajine, no podľa niektorých opozičných poslancov kabinet jednoducho zmeškal termín na predloženie návrhu a mimoriadne rokovanie má zabrániť právnemu vákuu.

Núdzový stav platí v Maďarsku nepretržite od marca 2020 a umožňuje vláde prijímať dekréty bez parlamentu.

Nadchádzajúce voľby by sa tak mohli konať v režime núdzového stavu, čím sa podľa denníka oslabuje demokratická kontrola. Vláda odmieta, že by išlo o svojvoľné upevňovanie moci.

(mja)

  |  

VšZP zvýši platby nemocniciam Agelu, KDH hovorí o politickej protekcii

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) odmieta obvinenia KDH, že zvýhodňuje nemocnice patriace do siete Agel. Reagovala tak na kritiku týkajúcu sa zníženia úhrad za hospitalizácie a zároveň výrazného navýšenia platieb za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (SVALZ).

Podľa hovorkyne VšZP Danky Capákovej ide o presun historicky akumulovaných prostriedkov z dôvodu rastu miezd v sektore, pričom cieľom je zvýšiť objem poskytovanej starostlivosti za rovnaké peniaze.

Konkrétne v nemocnici Agel Zvolen má dôjsť k navýšeniu rozpočtu na SVALZ zo 400-tisíc na 2,2 milióna eur od roku 2026. Poisťovňa tvrdí, že postupuje rovnakou metodikou aj pri iných poskytovateľoch, pričom viaceré laboratóriá už dostali vyššie zmluvné objemy až do roku 2027.

KDH však trvá na tom, že ide o politicky motivované zvýhodňovanie Agelu, a žiada odchod ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas).

(mja)

  |  

Zákaz azylu a Tretia republika? Kickl predstavil víziu budúceho Rakúska

Herbert Kickl bol cez víkend opätovne zvolený za predsedu Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) so silným mandátom – získal až 96,9 percenta hlasov, informuje denník Handelsblatt.

Pri tejto príležitosti opäť predstavil ambíciu zásadne zmeniť štátny systém v Rakúsku a vytvoriť takzvanú Tretiu republiku. Tento koncept, ktorý pred desaťročiami presadzoval aj Jörg Haider, počíta napríklad so zákazom azylu, zákazom politického islamu a rozšírením priamej demokracie.

Kickl chce podľa vlastných slov „zlomiť falošný systém“ a stať sa rakúskym kancelárom. FPÖ aktuálne vedie v prieskumoch s podporou približne 35 percent voličov, čo je viac, než získala jeho strana vo voľbách pred rokom.

Napriek volebnému víťazstvu vtedy Kickl nedostal od prezidenta poverenie na zostavenie vlády ako prvý. V Rakúsku čelí FPÖ politickej izolácii aj napriek silnej podpore voličov.

(mja)

  |  

Macron nevylučuje zostrelenie ruských stíhačiek pri narušení vzdušného priestoru EÚ

Francúzsky prezident Emmanuel Macron naznačil možnosť zostrelenia ruského vojenského lietadla, ak by narušilo vzdušný priestor členských krajín EÚ. V rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal, že „nič nie je vylúčené“, čím naznačil strategickú nejednoznačnosť voči Moskve.

Macron upozornil, že neustále vyhlasovanie, čo Západ neurobí, len posilňuje Putina. Zároveň vyzval na zníženie závislosti Európy od Spojených štátov.

Narušenia vzdušného priestoru v posledných mesiacoch hlásili Poľsko, Rumunsko, Estónsko aj Dánsko, často v súvislosti s ruskými vojenskými aktivitami.

Francúzsko zároveň vyšetruje ropný tanker Borocay, plaviaci sa pod beninskou vlajkou, ktorý je podľa Macrona napojený na takzvanú ruskú tieňovú flotilu a môže súvisieť s narušeniami dánskej letovej prevádzky. Prezident zdôraznil, že ak dôjde k ďalším provokáciám, NATO musí reagovať razantnejšie.

(tasr, mja)

  |  

Vláda podľa Sakovej o niekoľko týždňov schváli nariadenie o energopomoci

Domácnosti sa čoskoro dozvedia, kto bude mať nárok na adresnú štátnu pomoc s cenami energií. Ako uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), vláda plánuje schváliť potrebné nariadenie už v najbližších týždňoch.

Pomoc má byť diferencovaná podľa druhu energie – napríklad pri elektrine a plyne sa zľava prejaví priamo na faktúre, pri teple dostanú domácnosti takzvané energošeky. Tie bude doručovať Slovenská pošta už začiatkom roka a majú zohľadňovať regionálne rozdiely v cenách. Saková zdôraznila, že výpočet nároku bude automatický a bez potreby žiadať o pomoc.

Financovanie má byť z veľkej časti kryté eurofondmi, no o presnej výške sa ešte rokuje s Európskou komisiou.

Podľa ministerky však Brusel prisľúbil podporu a zároveň bude dohliadať na bezpečnosť systému. Nový zákon o energopomoci zároveň presne vymedzuje, kto má na pomoc nárok a ako sa bude uplatňovať.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajina splnila ďalší míľnik na ceste k členstvu v Európskej únii

Ukrajina v stredu podľa správy Európskej komisie dosiahla významný míľnik na ceste k vstupu do Európskej únie – úspešne ukončila bilaterálny skríning platného práva EÚ vo vzťahu k nej.

Tento proces, ktorý sa začal v júli 2024, bol podľa Bruselu možný vďaka vysokému nasadeniu Kyjeva pri reformách a zosúlaďovaní s európskymi štandardmi – a to aj napriek prebiehajúcej vojne s Ruskom.

Skríning preveroval pripravenosť Ukrajiny v rôznych oblastiach od potravinovej bezpečnosti až po podporu poľnohospodárov. Každý rokovací okruh bol detailne analyzovaný z pohľadu zosúladenia s legislatívou EÚ.

Výsledky teraz Komisia predloží členským štátom, ktoré rozhodnú, či možno začať rokovania v jednotlivých oblastiach. Ukrajina zároveň musí pokračovať v reformách a posilňovať svoju inštitucionálnu kapacitu.

(mja)