Preskočiť na obsah
  |  

G7 pripravuje nové obchodné opatrenia, cieľom je znížiť príjmy Moskvy

Ministri financií krajín G7 sa na virtuálnom stretnutí zhodli na nových spoločných krokoch proti Rusku, ktorých cieľom je znížiť jeho príjmy z predaja ropy.

Zdôraznili, že sa chcú zamerať nielen na Moskvu, ale aj na krajiny a firmy, ktoré pomáhajú obchádzať zavedené opatrenia a zároveň zvyšujú nákupy ruskej ropy od začiatku invázie na Ukrajinu.

Vo vyhlásení sa spomínajú aj možné clá, zákazy dovozu a vývozu, či postupné obmedzovanie zostávajúceho importu ruských uhľovodíkov do krajín G7.

Washington už predtým tlačil na spojencov, aby prijali tvrdšie opatrenia voči odberateľom, najmä Indii a Číne. Administratíva Donalda Trumpa sa však vyhla priamym clám na čínske dovozy a namiesto toho uvalila dodatočné clá na indický tovar.

G7 vo vyhlásení žiadnu krajinu, voči ktorej opatrenia majú smerovať, priamo nemenovala.

(reuters, max)

  |  

Trump zmrazil 26 miliárd pre demokratické štáty, shutdown sa prehlbuje

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa využila shutdown vlády na politický tlak a v stredu zmrazila 26 miliárd dolárov určených prevažne pre demokratické štáty.

Osemnásť miliárd smerovalo na projekty verejnej dopravy v New Yorku a ďalších osem na zelenú energiu v šestnástich demokraticky vedených štátoch. Viceprezident JD Vance zároveň varoval, že ak situácia potrvá dlhšie, federálni zamestnanci môžu čeliť ďalším prepúšťaniam, a to nad rámec 300-tisíc miest, ktoré majú zaniknúť do decembra.

Shutdown paralyzoval vedecký výskum, finančný dohľad či environmentálne programy a 750-tisíc federálnych úradníkov bolo nútených nepracovať, vojaci pracujú bez platu. Demokrati obvinili Trumpa z vydierania a útoku na bežných Američanov.

Republikáni tvrdia, že riešenie je jednoduché - schváliť financovanie vlády. Senát medzitým opäť zamietol snahy o zachovanie fungovania vlády, keďže republikánsky návrh, ktorý by financoval vládu do 21. novembra, aj demokratický návrh, ktorý by spojil financovanie s dodatočnými zdravotnými výhodami, v hlasovaní zlyhali.

Spor sa týka 1,7 bilióna dolárov, čo tvorí štvrtinu federálneho rozpočtu. Najdlhší shutdown vlády USA trval 35 dní v rokoch 2018 až 2019 počas prvého funkčného obdobia Trumpa.

(reuters, max)

  |  

Trump sa stretne so Si Ťin-pchingom, témou rokovania bude sója

Americký prezident Donald Trump oznámil, že počas plánovaného stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom bude jednou z hlavných tém dovoz sóje.

Na platforme Truth Social napísal, že čínske embargo na nákup americkej sóje je motivované čisto rokovacími zámermi a vážne poškodzuje amerických farmárov.

USA sú popredným svetovým producentom sóje, no Čína – najväčší globálny dovozca – sa počas prebiehajúcej obchodnej vojny obrátila na dodávateľov z Južnej Ameriky, najmä na Brazíliu. Jesenné mesiace sú pritom kľúčovým obdobím na predaj novej úrody z USA.

Výpadok čínskeho dopytu stlačil ceny na burze v Chicagu a spôsobil miliardové straty americkým pestovateľom.

Trump a Si by sa mali stretnúť o štyri týždne v Južnej Kórei, kde budú rokovať aj o obchode, TikToku, boji proti drogám a vojne na Ukrajine.

(reuters, mja)

  |  

Hamas poprel spojitosť s trojicou zadržanou v Nemecku za plánovanie útokov

Palestínska militantná skupina Hamas poprela akúkoľvek spojitosť s tromi mužmi zadržanými v Nemecku pre podozrenie z plánovania útokov na židovské a izraelské inštitúcie. Obvinenia, že zadržaní mali väzby na Hamas, označila za „úplne neopodstatnené“.

Polícia predtým oznámila, že v stredu na príkaz Spolkovej prokuratúry zadržala v Berlíne troch predpokladaných členov palestínskej militantnej organizácie Hamas, ktorí si údajne zaobstarali zbrane na možné útoky na izraelské alebo židovské inštitúcie v Nemecku.

Policajti zaistili funkčné zbrane vrátane pištole Glock, útočnej pušky AK-47 a niekoľkých stoviek nábojov, ktoré skúmajú forenzní experti.

Zadržanými sú 36-ročný Nemec libanonského pôvodu, 43-ročný muž narodený v Libanone neznámej národnosti a 44-ročný Nemec sýrskeho pôvodu.

Spolková prokuratúra obvinila túto trojicu mužov z členstva v zahraničnej teroristickej organizácii a z prípravy závažných násilných činov ohrozujúcich štát. Zároveň vo štvrtok požiada Spolkový súdny dvor o vydanie zatykačov na podozrivých.

Zadržanie potvrdil aj nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt, podľa ktorého sa podarilo odvrátiť „teroristickú hrozbu“.

(tasr, luc)

  |  

Ruský útok odstavil prívod elektriny pre černobyľský sarkofág, tvrdí Kyjev

Ruské ostreľovanie prerušilo dodávky elektriny do jadrovej elektrárne v Černobyli, uviedlo v stredu ukrajinské ministerstvo energetiky na Telegrame.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu na sieti X napísala, že výpadok elektrickej energie nastal ešte ráno po prerušení 330-kilovoltového vedenia z rozvodne Slavutyč. Elektráreň rýchlo prešla na náhradné vedenia a dodávka elektriny bola obnovená.

Výnimkou je však nový bezpečnostný obal (NSC), ktorý pokrýva starý sarkofág postavený po havárii v Černobyli v roku 1986. NSC je teraz napájaný dvomi núdzovými dieselovými generátormi.

Kyjev uviedol, že odborníci v súčasnosti pracujú na obnovení dodávok elektriny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že dodávky elektriny prerušil úmyselný ruský útok a zapojilo sa doň podľa jeho slov 20 dronov. Moskva sa k situácii bezprostredne nevyjadrila.

(tasr, luc)

  |  

Flotilu s pomocou pre Gazu zadržali vojaci, na palube bola aj Thunbergová

Medzinárodnú flotilu Global Sumud, zloženú z viac ako 40 civilných lodí a približne 500 aktivistov vrátane švédskej klimatickej aktivistky Grety Thunbergovej, zadržali vojenské jednotky, keď sa blížila k Pásmu Gazy.

Podľa organizátorov boli plavidlá ilegálne napadnuté, niektoré z nich prepadli vojaci a komunikácia bola narušená.

Cieľom flotily bolo prelomiť izraelskú blokádu Gazy, ktorú aktivisti považujú za nezákonnú. Izrael flotilu varoval, že vstupuje do bojovej zóny, a ponúkol, že humanitárnu pomoc doručí legálnymi kanálmi, čo však flotila odmietla.

Flotilu už predtým napadli drony, údajne s omračujúcimi granátmi. Taliansko a Grécko vyzvali Izrael, aby neubližoval civilistom, a požiadali flotilu, aby odovzdala pomoc Cirkvi – túto výzvu odmietla.

Izraelské úrady misiu označujú za provokáciu. Zatiaľ nie je jasné, či boli zadržané všetky lode a aký je stav pasažierov.

(reuters, mja)