Preskočiť na obsah
  |  

Taiwan zintenzívňuje spoluprácu s USA, cieľom je stabilita v regióne

Obrannú spoluprácu so Spojenými štátmi prostredníctvom strategických dialógov, recipročných návštev a spoločného pozorovania vojenských cvičení plánuje prehĺbiť Taiwan. Cieľom je posilniť odstrašovaciu schopnosť a udržať stabilitu v Taiwanskom prielive.

Ministerstvo obrany v správe pre parlament označilo USA za kľúčového strategického partnera a zdôraznilo nutnosť viacúrovňovej spolupráce v oblasti bezpečnosti. Washington síce neuznáva Taiwan ako samostatný štát, no zákon mu ukladá povinnosť podporovať jeho obranu.

Aj keď väčšina spolupráce sa koná mimo pozornosti verejnosti, napríklad výcvik taiwanských pilotov F-16 v Arizone, aktuálny tlak zo strany Číny vedie k otvorenejšej koordinácii.

Peking podľa Taiwanu eskaluje napätie pravidelnými vojenskými cvičeniami a takzvaným „psychologickým nátlakom“. Taipei tvrdí, že Čína sa snaží oslabiť obrannú pripravenosť ostrova a odradiť tretie strany od zásahu.

Vláda tiež potvrdila výmenu spravodajských informácií s partnermi s cieľom zlepšiť včasné varovanie a rýchlu reakciu. Taiwan dlhodobo odmieta nároky Číny na štát a trvá na práve rozhodovať o svojej budúcnosti.

(reuters, max)

  |  

Sankcie USA nútia Indiu prehodnotiť dovoz ropy od Rosnefť a Lukoilu

Indické rafinérie plánujú výrazne obmedziť dovoz ruskej ropy po tom, čo USA uvalili nové sankcie na spoločnosti Rosnefť a Lukoil. Tieto sankcie, prvé v druhom funkčnom období prezidenta Donalda Trumpa, majú obmedziť ruské príjmy z ropy, ktoré Moskva využíva na financovanie vojny na Ukrajine.

Najväčší indický dovozca ruskej ropy, spoločnosť Reliance Industries, podľa zdrojov agentúry Reuters zvažuje zníženie alebo úplné zastavenie nákupov. Opatrenia majú nadobudnúť platnosť 21. novembra a indické štátne rafinérie začali preverovať, či ich dodávky neprichádzajú priamo od sankcionovaných spoločností.

Aj keď väčšina transakcií sa realizuje cez sprostredkovateľov, hrozba porušenia sankcií núti rafinérie k opatrnosti. Reliance má pritom dlhodobú dohodu s Rosnefťom na odber 500-tisíc barelov denne.

Ruská ropa je hlavným problémom amerického prezidenta v zdĺhavých obchodných rokovaniach s Indiou. Polovica jeho 50-percentných ciel na indický tovar je odvetou za tieto nákupy.

India sa po invázii Moskvy na Ukrajinu v roku 2022 stala najväčším odberateľom zlacnenej ruskej ropy prepravovanej po mori. Za prvých deväť mesiacov tohto roka dovážala približne 1,7 milióna barelov denne.

(reuters, max)

  |  

Štáty Únie schválili v poradí už 19. balík sankcií proti Ruskej federácii

Členské štáty Európskej únie definitívne prijali 19. balík protiruských sankcií. Stalo sa tak vo štvrtok ráno.

Dánske predsedníctvo Európskej únie už v stredu oznámilo, že členské štáty sa po niekoľkých týždňoch rokovaní dohodli na prijatí balíka.

Nové sankcie zahŕňajú opatrenia proti ruskému LNG a ropnej infraštruktúre. Zákaz ruského LNG nadobudne účinnosť v dvoch fázach: krátkodobé zmluvy skončia po šiestich mesiacoch a dlhodobé zmluvy od 1. januára 2027. Úplný zákaz prichádza o rok skôr, ako stanovuje plán Komisie na ukončenie závislosti bloku od ruských fosílnych palív.

Nový balík tiež pridáva nové cestovné obmedzenia pre ruských diplomatov a uvádza ďalších 117 plavidiel z moskovskej tieňovej flotily, prevažne tankerov, čím sa ich celkový evidovaný počet zvýšil na 558.

Po predchádzajúcom odpore Slovenska a Rakúska sa obe krajiny rozhodli ustúpiť a blokádu ukončili.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) pôvodne podmieňoval podporu sankcií tým, že Európska únia prijme konkrétne kroky na riešenie krízy v automobilovom priemysle a vysokých cien energií. Premiér označil za úspech, že sa slovenský tlak premietol do návrhu záverov samitu.

(reuters, max, mja)

  |  

Prvá japonská premiérka zrýchľuje zbrojenie, čaká na Trumpovu návštevu

Nová japonská premiérka Sanae Takaičiová oznámila plán dosiahnuť cieľ obranných výdavkov vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu už do konca aktuálneho fiškálneho roka. Pôvodný plán predpokladal dosiahnutie cieľa o dva až tri roky neskôr.

V prvom prejave pred parlamentom má v piatok tento zámer potvrdiť, čím signalizuje tvrdší prístup k bezpečnostnej politike. Kľúčový spojenec Japonska, Spojené štáty, ktoré majú v krajine nasadených viac ako 60-tisíc vojakov, dlhodobo vyzývajú Tokio, aby vynakladalo viac prostriedkov na vlastnú obranu.

Japonská vláda tiež plánuje túto zmenu komunikovať prezidentovi Donaldovi Trumpovi počas jeho návštevy, ktorá sa uskutoční po samite lídrov Združenia národov juhovýchodnej Ázie v Malajzii.

Minister zahraničia Tošimicu Motegi podotkol, že vláda považuje modernizáciu obrany za absolútnu prioritu.

Takaičiová je prvou ženou na čele japonskej vlády. Do funkcie ju zvolila dolná komora parlamentu po rezignácii Šigerua Išibu, ktorého postavenie oslabil neúspech Liberálnodemokratickej strany vo voľbách.

(tasr, afp, max)

  |  

Žilina vyhlásila mimoriadnu situáciu po požiari mestskej bytovky

V Žiline vypukol v stredu večer požiar mestského bytového domu na Bratislavskej ulici. Oheň zachvátil strechu a podkrovné byty.

Na mieste zasahovalo jedenásť hasičov spolu s príslušníkmi štátnej a mestskej polície. Obyvateľov evakuovali do bezpečia telocvične základnej školy, kde strávilo noc spolu 21 ľudí, z toho šesť detí.

Dobrou správou je, že požiar si podľa doterajších informácií nevyžiadal žiadne zranenia. Mesto Žilina vyhlásilo mimoriadnu situáciu a zvolalo krízový štáb, ktorý bude riešiť ďalšie kroky vrátane pomoci obyvateľom. Príčina požiaru zatiaľ nie je známa, vyšetrovanie pokračuje.

Mesto cez svoje krízové oddelenie koordinuje podporu pre postihnuté rodiny. Podľa vedúcej komunikačného odboru Kataríny Gazdíkovej budú klásť dôraz na zabezpečenie základných potrieb obyvateľov.

Požiar spôsobil škodu za takmer 300-tisíc eur. Po rannom zasadnutí krízového štábu o tom informoval primátor mesta Peter Fiabáne.

(tasr, max)

  |  

USA sankcionujú Rosnefť a Lukoil, Rusko začalo jadrové cvičenia

Spojené štáty uvalili sankcie na kľúčové ruské ropné firmy Rosnefť a Lukoil, čím chcú oslabiť financovanie vojny na Ukrajine. Opatrenia prichádzajú krátko po zrušení plánovaného samitu Trump – Putin, ktorý americký prezident odvolal pre „nevhodné načasovanie“.

Dlhodobo pritom váhal s energetickými sankciami v nádeji, že ruský prezident pristúpi na mier, no najnovšie vyhlásil, že „cítil, že je čas“. Trump pred blížiacim sa stretnutím s čínskym prezidentom tiež vyjadril očakávania, že Si Ťin-pching využije svoj vplyv na Putina.

Rusko medzitým zahájilo rozsiahle jadrové cvičenie s balistickými raketami.

Dianie okolo Ukrajiny naberá na intenzite najmä zo strany európskych lídrov. Švédsko oznámilo dodávky stíhačiek Gripen a štáty Európskej únie schválili ďalší balík protiruských sankcií vrátane zákazu dovozu LNG.

Predstavitelia Únie zároveň naďalej rokujú o možnostiach poskytnutia pôžičky Kyjevu zo zmrazených ruských aktív.

(reuters, max)