Preskočiť na obsah
  |  

Žilina vyhlásila mimoriadnu situáciu po požiari mestskej bytovky

V Žiline vypukol v stredu večer požiar mestského bytového domu na Bratislavskej ulici. Oheň zachvátil strechu a podkrovné byty.

Na mieste zasahovalo jedenásť hasičov spolu s príslušníkmi štátnej a mestskej polície. Obyvateľov evakuovali do bezpečia telocvične základnej školy, kde strávilo noc spolu 21 ľudí, z toho šesť detí.

Dobrou správou je, že požiar si podľa doterajších informácií nevyžiadal žiadne zranenia. Mesto Žilina vyhlásilo mimoriadnu situáciu a zvolalo krízový štáb, ktorý bude riešiť ďalšie kroky vrátane pomoci obyvateľom. Príčina požiaru zatiaľ nie je známa, vyšetrovanie pokračuje.

Mesto cez svoje krízové oddelenie koordinuje podporu pre postihnuté rodiny. Podľa vedúcej komunikačného odboru Kataríny Gazdíkovej budú klásť dôraz na zabezpečenie základných potrieb obyvateľov.

Požiar spôsobil škodu za takmer 300-tisíc eur. Po rannom zasadnutí krízového štábu o tom informoval primátor mesta Peter Fiabáne.

(tasr, max)

  |  

USA sankcionujú Rosnefť a Lukoil, Rusko začalo jadrové cvičenia

Spojené štáty uvalili sankcie na kľúčové ruské ropné firmy Rosnefť a Lukoil, čím chcú oslabiť financovanie vojny na Ukrajine. Opatrenia prichádzajú krátko po zrušení plánovaného samitu Trump – Putin, ktorý americký prezident odvolal pre „nevhodné načasovanie“.

Dlhodobo pritom váhal s energetickými sankciami v nádeji, že ruský prezident pristúpi na mier, no najnovšie vyhlásil, že „cítil, že je čas“. Trump pred blížiacim sa stretnutím s čínskym prezidentom tiež vyjadril očakávania, že Si Ťin-pching využije svoj vplyv na Putina.

Rusko medzitým zahájilo rozsiahle jadrové cvičenie s balistickými raketami.

Dianie okolo Ukrajiny naberá na intenzite najmä zo strany európskych lídrov. Švédsko oznámilo dodávky stíhačiek Gripen a štáty Európskej únie schválili ďalší balík protiruských sankcií vrátane zákazu dovozu LNG.

Predstavitelia Únie zároveň naďalej rokujú o možnostiach poskytnutia pôžičky Kyjevu zo zmrazených ruských aktív.

(reuters, max)

  |  

Vraha Iryny Zaruckej federálne obžalovali, môže dostať trest smrti

Federálna veľká porota v Severnej Karolíne vzniesla obžalobu voči Decarlosovi Brownovi Jr. za násilný útok na dopravcu železničného systému a hromadnej dopravy, ktorý viedol k usmrteniu osoby. Podľa amerického práva mu hrozí trest smrti, píše ABC News.

Brown 22. augusta na linke v Charlotte zozadu dobodal 23-ročnú Ukrajinku Irynu Zaruckú. Na mieste činu sa našiel vreckový nôž a ďalšie predmety. Medzi obvineným a obeťou pred útokom neprebehla žiadna interakcia.

Zarucká zomrela na mieste a svedok následne polícii ukázal, kde sa podozrivý nachádza. Zasahujúci policajti Browna zadržali na nástupišti železnice.

Podľa ministerstva nápravných zariadení štátu Severná Karolína má 34-ročný obvinený kriminálnu minulosť vrátane krádeží a vlámaní. V roku 2015 bol odsúdený na päť rokov väzenia za lúpež so zbraňou.

(est)

  |  

Trump potvrdil zrušenie samitu s Putinom, schôdzku chce neskôr

Americký prezident Donald Trump v stredu potvrdil, že zrušil plánovaný samit s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Budapešti. Ako dôvod uviedol nedostatočný pokrok v diplomatickom úsilí a pocit, že načasovanie nebolo správne.

„Zrušili sme stretnutie s prezidentom Putinom – jednoducho sa mi to nezdalo správne. Nemal som pocit, že sa dostaneme tam, kam sme sa mali dostať. Tak som ho zrušil, ale urobíme to v budúcnosti,“ povedal.

Vyjadril tiež frustráciu zo zastavených rokovaní. „Čo sa týka úprimnosti, jediné, čo môžem povedať, je, že vždy, keď hovorím s Vladimirom, sú to dobré rozhovory, ale potom nikam nevedú. Proste nikam nevedú,“ skonštatoval.

Odloženie samitu prišlo po tom, čo Biely dom predstavil nové sankcie zamerané na vývoz ruskej ropy, ktoré sú súčasťou širšieho úsilia vyvíjať tlak na Moskvu pre jej pokračujúce vojenské operácie na Ukrajine. Šéf Bieleho domu vyjadril nádej, že tieto opatrenia budú len dočasné.

Kremeľ potvrdil, že presný termín stretnutia zatiaľ neexistuje a že „seriózna príprava“ je potrebná, čo si vyžaduje istý čas. Putinov vyslanec Kirill Dmitriev však trvá na tom, že prípravy pokračujú. To potvrdil aj maďarský premiér Viktor Orbán.

(reuters, max)

  |  

Kyjev opäť čelil náletom, Rusko hovorí o odvete za útoky na civilné ciele

Ruské drony zaútočili druhú noc po sebe na ukrajinské hlavné mesto Kyjev a zranili štyroch ľudí, uviedli vo štvrtok ráno ukrajinskí predstavitelia. Medzi poškodenými objektmi je aj materská škola. Obyvateľov varovali pred možným raketovým útokom.

Celá Ukrajina čelila v stredu rozsiahlym útokom dronov a rakiet, pri ktorých zahynulo šesť ľudí vrátane dvoch detí. Zasiahnuté boli energetické zariadenia, čo spôsobilo rozsiahle výpadky elektriny.

Ministerka energetiky označila útoky za súčasť ruskej snahy systematicky zničiť energetickú infraštruktúru pred zimou. Rusko uviedlo, že ide o odvetu za ukrajinské útoky na ruské civilné ciele.

Ukrajinské letectvo hlásilo, že Rusko odpálilo 405 dronov a 28 rakiet. Zostrelilo 333 dronov a 16 rakiet.

V Kyjeve vypukli požiare v niekoľkých štvrtiach, zasahovali záchranári a evakuovali desiatky ľudí. Ukrajina opäť zriadila „body neporaziteľnosti“ pre obyvateľov bez elektriny, kúrenia a vody.

(reuters, max)

  |  

Medzinárodný súd kritizuje Izrael za prístup k pomoci v Gaze

Medzinárodný súdny dvor OSN (MSD) vydal nezáväzné, no právne a politicky významné stanovisko, podľa ktorého je Izrael ako okupujúca mocnosť povinný zabezpečiť základné životné potreby civilistov v Pásme Gazy.

Súd tiež vyzval Izrael, aby podporil humanitárne aktivity OSN a jej agentúr, vrátane Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA).

Izrael reagoval zamietavým postojom a opätovne obvinil UNRWA z prepojenia s Hamasom, hoci súd konštatoval, že tieto tvrdenia neboli dostatočne doložené.

Stanovisko MSD prichádza po tom, čo Izrael v predchádzajúcich mesiacoch bránil dodávkam pomoci do Gazy, čo podľa OSN prispelo k humanitárnej kríze.

Aj keď Izrael povolil istý objem pomoci, OSN tvrdí, že rozsah dodávok je stále nedostatočný. Stanovisko súdu zároveň potvrdilo, že ochrana zamestnancov OSN musí byť v konflikte prioritou a môže mať dôsledky aj mimo kontextu Gazy.

(reuters, mja)