Preskočiť na obsah
  |  

Čínske ropné giganty pozastavili nákupy ruskej ropy po sankciách USA

Čínske štátne ropné spoločnosti pozastavili nákupy ruskej ropy prepravovanej po mori po tom, ako Spojené štáty uvalili sankcie na Rosnefť a Lukoil – dve najväčšie ropné firmy v Rusku, uviedlo vo štvrtok viacero obchodných zdrojov.

Kroky Číny prichádzajú v čase, keď sa aj indické rafinérie, ktoré sú najväčšími odberateľmi ruskej ropy prepravovanej po mori, chystajú výrazne obmedziť dovoz z Moskvy, aby dodržiavali americké sankcie súvisiace s inváziou na Ukrajinu.

Pokles dopytu zo strany dvoch najväčších zákazníkov Ruska zníži jeho ropné príjmy a zároveň prinúti veľkých dovozcov hľadať alternatívne zdroje, čo môže zvýšiť globálne ceny ropy.

Štátne firmy PetroChina, Sinopec, CNOOC a Zhenhua Oil sa podľa zdrojov dočasne zdržia obchodovania s ruskou ropou pre obavy zo sankcií.

Unipec, obchodná divízia Sinopecu, zastavila nákupy minulý týždeň po tom, ako Británia zaradila Rosnefť, Lukoil aj viaceré lode a čínske entity na sankčný zoznam.

(reuters, lud)

  |  

Opozícia sa obáva paralýzy okresných úradov, výbor o tom však nerokoval

Opozícia v parlamente varuje pred ochromením okresných úradov v dôsledku plánovanej konsolidácie rozpočtových škrtov. Podľa Mareka Lackoviča (PS) má v roku 2026 dôjsť k zníženiu financovania o 11,5 milióna eur, čo by mohlo výrazne spomaliť kataster aj vybavovanie stavebných povolení.

O situácii mal rokovať výbor pre verejnú správu, no pre neprítomnosť koaličných poslancov sa schôdza neuskutočnila.

Napriek tomu sa konala neformálna debata so štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom. Ten tvrdí, že prepúšťanie je systematické a funkčnosť úradov zostane zachovaná.

Podľa Igora Janckulíka (KDH) však rezort ignoruje realitu a situáciu podceňuje.

Výbor sa mal zaoberať aj nárastom kriminality, za ktorý opozícia viní zmeny v Trestnom zákone. Podľa Vladimíra Ledeckého (SaS) sú následky už citeľné v regiónoch a vláda by mala priznať chybu.

(tasr, lup)

  |  

SaS: Saková zlyhala pri energopomoci, mala by zvážiť odstúpenie

Opozičná SaS kritizuje ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas) za nečinnosť v otázke energopomoci.

Podľa poslanca Karola Galeka rezort ignoruje zákonnú povinnosť pripraviť mechanizmus podpory pre domácnosti, čím ohrozuje stabilitu cien energií. Namiesto adresnej pomoci Saková podľa neho presadzuje drahú a málo efektívnu plošnú formu podpory.

Kritika smeruje aj na zablokovanie eurofondov určených na energetické úspory. Ministerstvo vraj necháva nevyužitých až 85 percent dostupných prostriedkov.

Galek tvrdí, že ak by bola pomoc cielená, Slovensko by sa mohlo vyhnúť rozpočtovej konsolidácii. SaS preto vyzýva premiéra Roberta Fica, aby osobne zasiahol a obnovil programy na trvalé zníženie nákladov domácností.

Sakovej zároveň odporúča zvážiť odchod z funkcie.

(tasr, lup)

  |  

Ukrajina začala čerpať plyn z podzemných zásobníkov

Ukrajina začala čerpať plyn zo svojich podzemných zásobníkov po tom, ako Rusko výrazne zintenzívnilo útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podľa údajov z európskeho systému AGSI krajina ešte začiatkom októbra plyn uskladňovala, no od 22. októbra ho už začala odoberať.

Rusko v uplynulých týždňoch cieli na elektrárne aj plynové zariadenia. Podľa guvernéra ukrajinskej centrálnej banky stratila krajina až 55 percent domácej ťažby plynu. Minister energetiky preto žiada zvýšenie dovozu o 30 percent.

Ukrajina prevádzkuje najväčšie zásobníky plynu v Európe s kapacitou viac ako 30 miliárd kubických metrov, no k 22. októbru boli naplnené iba na 28 percent. Štátna spoločnosť Naftogaz mala mať podľa plánov 13,2 miliardy kubíkov, no presné údaje neuviedla.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Ukrajina plánuje počas zimy doviezť plyn za približne dve miliardy dolárov z Európy, USA a Azerbajdžanu. Pred poslednou vlnou útokov Kyjev počítal s dovozom 4,6 miliardy kubíkov.

(reuters, lud)

  |  

Pellegrini: Mier, diplomacia a obrana patria k našim hlavným prioritám

Prezident Peter Pellegrini počas slávnostného zhromaždenia Ozbrojených síl SR v Bratislave pripomenul, že Slovensko naďalej uprednostňuje mier a diplomatické riešenia sporov.

Zdôraznil potrebu rešpektu k medzinárodnému právu, no zároveň vyzval na posilňovanie obranyschopnosti krajiny v kontexte rýchlo sa meniaceho bezpečnostného prostredia.

Podľa neho musí Slovensko plniť svoje spojenecké záväzky a prispievať ku kolektívnej obrane NATO.

Ocenil zapojenie civilistov do projektu Národných obranných síl a zdôraznil dôležitosť modernizácie vojenskej techniky, poukazujúc na poučenia z vojny na Ukrajine.

Vojaci sú podľa prezidenta pilierom istoty v neistých časoch, pričom ich nasadenie v krízových situáciách doma i v zahraničí označil za profesionálne a obetavé. Poďakoval sa im za službu a vyzdvihol ich zásluhy pri ochrane obyvateľstva a plnení náročných úloh.

(tasr, lup)

  |  

Nemecko čelí medzerám v rozpočte, ministerstvá budú musieť šetriť

Nemecko čelí rozpočtovému deficitu viac ako 140 miliárd eur do roku 2029, aj napriek očakávanému rastu daňových príjmov. Minister financií Lars Klingbeil vo štvrtok oznámil, že všetky ministerstvá budú musieť šetriť na výdavkoch v rámci prísnej konsolidácie.

Vláda kancelára Friedricha Merza v marci schválila výdavkový plán vo výške 500 miliárd eur, ktorý má podporiť rast ekonomiky po pandémii a ruskej invázii na Ukrajinu. Financovanie však zostáva výzvou.

Daňová rada predpokladá, že Nemecko získa v rokoch 2025 až 2029 o 33,6 miliardy eur viac, než pôvodne očakávali. Celkové príjmy by tak mali dosiahnuť 5 170 miliárd eur, teda o 0,7 percenta viac. Vďaka tomu sa rozpočtový schodok pre rok 2027 zníži o sedem až osem miliárd eur, no v rokoch 2028 a 2029 zostane deficit okolo 60 miliárd eur ročne.

Vláda plánuje predstaviť balík opatrení na prelome roka, ktorý má rozpočtovú dieru zaplátať. Rast daňových príjmov podľa Klingbeila odráža zlepšenie ekonomických vyhliadok. Po dvoch rokoch poklesu má nemecká ekonomika rásť o 0,2 percenta v roku 2025, 1,3 percenta v roku 2026 a 1,4 percenta v roku 2027.

(reuters, lud)