Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán bude rokovať s Trumpom o sankciách na ruskú ropu

Maďarský premiér Viktor Orbán sa budúci týždeň stretne vo Washingtone s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, aby rokovali o sankciách USA voči ruským ropným spoločnostiam a o otázkach energetickej bezpečnosti. Oznámil to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Trump, ktorý má s Orbánom dlhodobé priateľské vzťahy, minulý týždeň po prvý raz počas svojho druhého funkčného obdobia uvalil sankcie na Rusko, konkrétne na firmy Lukoil a Rosnefť, s cieľom prinútiť Moskvu k dohode o prímerí na Ukrajine.

Podľa ministra sankcie, ktoré vstúpia do platnosti koncom novembra, zatiaľ neovplyvňujú dovoz ruskej ropy do Maďarska. Orbán v piatok uviedol, že vláda hľadá spôsob, ako minimalizovať dopad amerických sankcií, hoci odmietol, že by ich chcela obchádzať.

Orbán sa má v USA venovať aj ekonomickým témam. Maďarsko a Slovensko patria medzi najväčších odberateľov ruskej ropy v EÚ.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Inšpekcia obvinila exvyšetrovateľa NAKA, vraj zadržiaval dôkazy v prípade Paru

Úrad inšpekčnej služby obvinil vyšetrovateľa bývalej Národnej kriminálnej agentúry Milana Sabotu zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Na sociálnej sieti o tom informoval advokát Marek Para, ktorý je v tomto prípade poškodený.

Obvinenie sa podľa advokáta týka toho, že Sabota cielene zatajil existujúce dôkazy. Para tvrdí, že účelom bolo, aby sa nemohol efektívne brániť, bolo možné ho zadržať a následne vziať do väzby.

„Navyše, obvinený Milan Sabota, aj keď sme už zistili, že existujú dôkazy v môj prospech, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samotnej, tieto napriek mojim opakovaným žiadostiam stále odmietal zabezpečiť a držal ich takpovediac ‚pod zámkom‘ vo svojej zásuvke. Jeho konanie mu vytkol tak Špecializovaný trestný súd, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď odmietli obžalobu voči mojej osobe ako neopodstatnenú,“ zhrnul Para.

Podľa advokáta Sabotu Petra Kubinu to svedčí o dôkaznej i argumentačnej núdzi v tíme Veritas inšpekcie a súčasne o snahe kriminalizovať čurillovcov za každú cenu a bez ohľadu na zákon, dôkazy i elementárnu logiku.

V prípade preukázania viny hrozí obvinenému trest odňatia slobody v rozmedzí sedem až dvanásť rokov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Samosprávy dostanú možnosť využívať stacionárne radary, avizuje Šutaj Eštok

Ministerstvo vnútra pripravuje nový zákon o cestnej premávke, ktorý má samosprávam umožniť využívanie stacionárnych radarov v rámci takzvanej objektívnej zodpovednosti. Minister Matúš Šutaj Eštok (Hlas) to oznámil počas kongresu so zástupcami samospráv.

Zdôraznil, že pôjde o primeraný a kontrolovaný krok. Návrh chcú zaradiť už do programu aktuálneho rokovania vlády.

Avizoval aj blížiace sa predstavenie nového zákona o mestskej a obecnej polícii, ktorý má reflektovať konkrétne požiadavky starostov a primátorov. Podľa ministra má legislatíva poskytnúť mestským políciám väčšie kompetencie.

Okrem toho rezort pripravuje zmeny v oblasti krízového riadenia – pod záštitou predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho (Hlas) chce posilniť spoluprácu medzi štátom a samosprávami, najmä pri riešení mimoriadnych udalostí, ako sú povodne, veterné smršte alebo zemetrasenia.

Dôraz chcú klásť na prevenciu a rýchlu reakciu miestnych samospráv, ktoré sú podľa ministra „prvým kontaktom“ pri živelných pohromách.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kallasová: EÚ hľadá spôsoby, ako podporiť Medzinárodný trestný súd

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku a podpredsedníčka Európskej komisie Kaja Kallasová v pondelok uviedla, že medzinárodný právny poriadok čelí „útoku“ a Únia hľadá možnosti, ako posilniť podporu Medzinárodného trestného súdu.

Kallasová vystúpila na podujatí Kolégium Európy v Brugách, kde prezentovala svoje stanovisko, že sa obáva oslabenia ochrany ľudských práv, medzinárodných noriem a inštitúcií určených na ich presadzovanie.

Spojené štáty v tomto roku uvalili sankcie na šiestich sudcov a troch prokurátorov Medzinárodného trestného súdu, vrátane hlavného prokurátora, ktorý v máji dočasne odstúpil v súvislosti s vyšetrovaním údajného sexuálneho deliktu pod hlavičkou OSN. Washington zároveň zvažuje sankcie aj voči samotnému súdu.

Šéfka bruselskej diplomacie pripomenula, že EÚ má dlhodobú a silnú politiku podpory Medzinárodného trestného súdu, zároveň však priznala aj určité nedostatky.

Každý členský štát Únie je súčasťou Medzinárodného trestného súdu, hoci Maďarsko je aktuálne v procese vystúpenia.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Slovensko čaká rozsiahla reforma samosprávy, oznámil Raši

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) informoval, že Slovensko čaká rozsiahla reforma samosprávy, pričom jej príprava musí vychádzať od samotných miest a obcí.

Spoločný návrh Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska a Združenia samosprávnych krajov Slovenska má prezentovať ich víziu modernizácie a ďalšieho rozvoja samosprávy.

Raši o pripravovanej reforme hovoril počas kongresu ministerstva vnútra s komunálnymi lídrami, ktorý sa konal pri príležitosti 35. výročia znovuobnovenia samosprávy.

Prvý návrh od zástupcov samosprávy majú predstaviť v najbližších týždňoch. Podľa Rašiho vláda počká na konkrétne riešenia od združení, s ktorými bude pripravená vstúpiť do legislatívneho procesu. Po ich prezentovaní sa začne diskusia o ďalšom postupe.

Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák potvrdil, že dovtedy rezort novelizuje zákony, aby bolo možné pokročiť v modernizácii a odstrániť legislatívne nedostatky. Kaliňák vyzdvihol snahu zaviesť jednotný princíp pre mestá, obce aj samosprávne kraje.

Na budúci rok plánuje ministerstvo vnútra združiť všetky mestské zákony a všeobecne záväzné nariadenia do jedného systému. Každá samospráva dostane špeciálny editor, vďaka ktorému si bude môcť upraviť vlastné zákony, napríklad sadzbu dane za psa alebo dane z nehnuteľností, bez potreby právnických služieb.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Izrael odmieta účasť tureckých ozbrojených síl v Gaze

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v pondelok oznámil, že Izrael neakceptuje prítomnosť tureckých ozbrojených síl v Pásme Gazy v rámci amerického plánu na ukončenie konfliktu na palestínskom území.

Plán Spojených štátov, ktorý navrhol prezident Donald Trump, zahŕňa medzinárodné jednotky v Gaze s cieľom zabezpečiť krehké prímerie, ktoré tento mesiac zastavilo dvojročnú vojnu medzi Izraelom a skupinou Hamas.

Saar vystúpil na tlačovej konferencii v Budapešti po boku maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa. Zdôraznil, že krajiny, ktoré uvažujú o vyslaní vojakov, musia byť férové voči Izraelu. Pripomenul ochladenie izraelsko-tureckých vzťahov počas vojny v Gaze, keď turecký prezident Tayyip Erdogan ostro kritizoval izraelské vojenské operácie.

Podľa Saara Izrael nemôže povoliť vstup tureckých ozbrojených síl na svoje územie a tento postoj tlmočil aj americkej strane. Trumpova administratíva už vylúčila účasť amerických vojakov v Gaze, no rokuje s krajinami ako Indonézia, Spojené arabské emiráty, Egypt, Katar, Turecko a Azerbajdžan o možnom zapojení do medzinárodnej jednotky.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.