Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský ropný gigant rozpredáva svoj majetok pre sankcie

Spojené štáty vyňali nemeckú pobočku spoločnosti Rosnefť z nových sankcií, ktoré mieria na ruský energetický sektor.

Podľa nemeckej ministerky hospodárstva Katheriny Reicheovej poskytla americká vláda Berlínu oficiálne písomné uistenie, že aktivity Rosneft Germany zostanú bez obmedzenia, keďže aktíva firmy už od roku 2022 spravuje nemecký štát.

Hlavným argumentom bola nezávislosť nemeckých rafinérií od materskej spoločnosti, pričom nemecké prevádzky, najmä rafinéria PCK Schwedt, zohrávajú kľúčovú úlohu v zásobovaní krajiny pohonnými látkami a zamestnávajú stovky ľudí v Brandenburskom regióne.

Americké sankcie zasiahli ruskú energetickú spoločnosť Lukoil do tej miery, že firma oznámila plán na predaj svojich zahraničných aktív a ukončenie činnosti mimo Ruska. Lukoil už musí počítať s výrazným poklesom príjmov, keďže predáva tri rafinérie a približne polovicu svojich čerpacích staníc v zahraničí. Informuje Politico.

Situáciu sleduje aj Maďarsko. Premiér Viktor Orbán pripravuje návštevu USA, kde sa pokúsi získať výnimku a povolenie na ďalšie platby za ruskú ropu napriek embargu.

Sankcie na ruské ropné firmy vítajú viacerí európski lídri.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Poslanci ukončili schôdzu, viaceré body odsunuli na november

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v utorok dopoludnia ukončili 40. schôdzu parlamentu. Rokovanie sa začalo 14. októbra, no viacero bodov programu zostalo neprediskutovaných. Neprerokované návrhy poslanci presunuli na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa začne 25. novembra.

Medzi presunutými bodmi sa nachádzajú viaceré poslanecké návrhy vrátane opozičných iniciatív na odvolanie ministrov či vyslovenie nedôvery vláde. Niektoré z týchto návrhov sú v parlamente predložené už od januára tohto roka.

Poslanci odsunuli aj diskusiu o covidových amnestiách, ktoré parlamentu vrátil prezident Peter Pellegrini. Návrh sa mal podľa pôvodného plánu prerokovať už v júni, no na tejto schôdzi sa k nemu nevrátili.

Poslanci sa nezaoberali ani novelou zákona o Environmentálnom fonde. Tento návrh by mala Národná rada prerokovať na novembrovej schôdzi v skrátenom legislatívnom konaní, ktorého potrebu poslanci odobrili ešte na aktuálnej schôdzi.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Lístok na vlak bude možné zakúpiť aj na pošte

Lístok na vlak si môžu cestujúci od októbra kúpiť aj priamo na pošte. Slovenská pošta v spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko (ZSSK) totiž v utorok spustila predaj cestovných lístkov vo všetkých svojich pobočkách.

O novinke informovali na tlačovej konferencii v Myjave generálny riaditeľ Slovenskej pošty Vladislav Kupka a generálny riaditeľ ZSSK Peter Helexa.

Na poštách sú dostupné jednorazové cestovné lístky na všetky vnútroštátne vlaky prvej aj druhej triedy. Predávajú aj zľavnené lístky pre študentov, seniorov a držiteľov preukazov Junior a Klasik, miestenky, lôžkové a ležadlové lístky, lístky na tatranské električky a ozubnicovú železnicu alebo príplatky do vlakov vyššej kategórie.

Lístky so 100-percentnou zľavou a medzinárodné cestovné lístky si cestujúci naďalej zakúpia iba online alebo na stanici.

Predstavitelia oboch spoločností vyzdvihli praktickosť nového systému, ktorý zjednodušuje cestovanie najmä ľuďom v menších obciach bez vlakovej pokladnice. Lístky predávajú všetky pobočky pošty zapojené do predajného systému, pri nákupe je možné platiť hotovosťou aj kartou.

Minister dopravy Jozef Ráž označil navýšenie predajných možností za reálnu pridanú hodnotu pre ľudí na celom Slovensku.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Predné brzdové svetlo a lekárske prehliadky vodičov nad 70 rokov dostali zelenú

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o cestnej premávke, ktorá oddiali povinné lekárske prehliadky vodičov až do veku 70 rokov.

Doteraz museli vodiči absolvovať prehliadky každých päť rokov už od 65 rokov. Podľa predkladateľov úpravy je zmena založená na štatistikách, nízkom počte nehôd v skupine 65- až 70-ročných vodičov a technologickom vývoji automobilov.

Novela taktiež odstraňuje duplicitu prehliadok. Preventívna prehliadka u všeobecného lekára môže nahradiť povinné vyšetrenie vodičov, pokiaľ o ňu vodič výslovne požiada a lekár zabezpečí všetky náležité vyšetrenia na posúdenie zdravotnej spôsobilosti. Zákon začne platiť od 1. januára 2026.

Zmeny sa dotknú aj chodcov na chodníkoch. Zákon stanovuje maximálnu povolenú rýchlosť chôdze na šesť kilometrov za hodinu, čo umožní objektívnejšie dokazovanie priestupkov cyklistov a používateľov elektrických kolobežiek na chodníkoch.

Od roku 2029 môžu vodiči dobrovoľne vybaviť svoje vozidlá zeleným predným brzdovým svetlom. Svetlo sa rozsvieti spolu s klasickými brzdovými svetlami a pomôže účastníkom premávky z protismeru včas rozpoznať spomaľovanie vozidla. Parlament upravil legislatívu tak, aby jasne stanovila povolenie a technické parametre na montáž svetla.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Žilinka: Drobných zlodejov už spoločnosť nedokáže účinne odradiť

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka považuje zrušenie nástroja na ochranu spoločnosti pred páchateľmi, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží, za chybu. Na sociálnej sieti tak reagoval na zmeny, ktoré priniesla novela Trestného zákona, účinná od augusta 2024.

„Boli vytvorené legislatívne podmienky pre ochranu spoločnosti pred páchateľom, jeho výchovu a výchovu ostatných členov spoločnosti, ale aj reparáciu a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Pri kategórii páchateľov opakovanej drobnej majetkovej kriminality priestupkové konanie a postih spravidla neplnia výchovný, reparačný a už vôbec nie odstrašujúci účel,“ myslí si Žilinka.

Ako podotkol, vďaka takejto úprave je možné posudzovať konkrétny čin osobitne a prihliadnuť na všetky jeho aspekty.

Generálny prokurátor zároveň poznamenal, že pri dosahovaní účelu trestného konania treba vždy rešpektovať dôstojnosť osôb. Označovanie páchateľov krádeží považuje za „čudný návrh“.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech Nórska v klimatickom spore

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v utorok rozhodol, že nórska vláda neporušila práva mladých klimatických aktivistov, ktorí ju žalovali za povolenie ťažby ropy v Arktíde. Aktivisti tvrdili, že politika prieskumu ropy ohrozuje ich budúcnosť a právo na život.

Žalobu podalo v roku 2022 šesť mladých ľudí spolu s organizáciami Greenpeace a Mladí priatelia Zeme. Domáhali sa zrušenia rozhodnutia z roku 2016, ktorým Nórsko udelilo desať licencií na prieskum ropy v Barentsovom mori. Tvrdili, že tým krajina prispieva ku klimatickej kríze a poškodzuje arktické prostredie.

Nórsko, najväčší producent ropy a plynu v západnej Európe, argumentovalo, že plánuje pokračovať v ťažbe ešte desaťročia, no zároveň podporuje globálne ciele znižovania emisií CO₂.

Súd v Štrasburgu však rozhodol jednomyseľne, že Nórsko neporušilo žiadne ustanovenie Európskeho dohovoru o ľudských právach. Rozsudok je považovaný za dôležitý precedens pre budúce klimatické žaloby v Európe.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.