Preskočiť na obsah
  |  

USA rozširujú vojenskú prítomnosť v Latinskej Amerike, Venezuela sa obáva invázie

Americkí vojenskí predstavitelia zapojení do rozširujúcich sa operácií v Latinskej Amerike musia podpisovať dohody o mlčanlivosti. Tento neobvyklý krok vzbudzuje obavy z možnej eskalácie konfliktu, najmä vo Venezuele.

Pentagón nedávno nasadil do regiónu údernú skupinu lietadlovej lode Gerald Ford, čím sa počet vojakov zvýšil o ďalších 10-tisíc. Nasadenie zahŕňa už torpédoborce, F-35, jadrovú ponorku a ďalšie jednotky.

Oficiálne sú tieto sily určené na boj proti drogám, no experti tvrdia, že ich rozsah presahuje potreby protidrogových operácií.

Americká armáda od septembra vykonala najmenej trinásť útokov na drogové ciele v Karibiku, pričom zahynulo viac ako 50 osôb. V cieľovej skupine boli občania Venezuely, Kolumbie a Ekvádoru.

Senátor Lindsey Graham naznačil, že Donald Trump pripravuje Kongres na možné vojenské operácie proti týmto krajinám. Napätie eskaluje po tom, čo Washington kolumbijského prezidenta Gustava Petra obvinil z napojenia na drogové kartely.

(reuters, max)

  |  

Rokovania Afganistanu a Pakistanu stroskotali, hrozí eskalácia konfliktu

Rozhovory medzi Afganistanom a Pakistanom v Istanbule, zamerané na dlhodobé prímerie, skončili bez dohody. Podľa pakistanského ministra informácií Attaullaha Tarara afganská strana „neustále odchyľovala“ pozornosť od jadra problému a namiesto riešení sa uchýlila k obviňovaniu a úskokom.

Rokovania nasledovali po prímerí z 19. októbra dohodnutom v Dauhe po smrteľných stretoch pozdĺž hranice oboch krajín. Išlo o najnásilnejší incident od prevzatia moci Talibanom v roku 2021. Tarar vyhlásil, že dialóg nepriniesol žiadne „funkčné riešenie“.

Podľa pakistanských zdrojov sa Taliban nechcel zaviazať k ovládnutiu pakistanského Talibanu, militantnej skupiny nepriateľskej voči Pakistanu, ktorá podľa Islamabádu beztrestne pôsobí v Afganistane. Afganská strana tvrdí, že nemá kontrolu nad pakistanským Talibanom.

Napriek prímeriu však počas víkendu prišlo o život pri bojoch päť pakistanských vojakov a 25 pakistanských militantov Talibanu. Pakistanský minister obrany varoval, že zlyhanie rokovaní môže znamenať „otvorenú vojnu“.

(reuters, max)

  |  

Trump zníži clá, ak Čína obmedzí vývoz chemikálií na fentanyl

Prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že očakáva zníženie amerických ciel na čínsky tovar výmenou za záväzok Pekingu obmedziť vývoz prekurzorových chemických látok fentanylu.

Začiatkom tohto roka Trump zaviedol 20-percentné clá na čínsky dovoz kvôli tomu, čo označil za neschopnosť Pekingu obmedziť tok prekurzorových chemikálií používaných pri výrobe fentanylu, čo spôsobilo takmer 450-tisíc úmrtí na predávkovanie v Spojených štátoch.

Tieto clá zostali v platnosti napriek krehkému obchodnému prímeriu, ktoré obe strany dosiahli v následných rokovaniach, keďže obe superveľmoci v tejto otázke nedosiahli pokrok, pretože Čína neprijala rozhodné opatrenia zamerané na pašerákov.

Peking zo svojej strany dôrazne obhajoval svoje výsledky v oblasti kontroly chemických látok a obvinil Washington z používania fentanylu na „vydieranie“ Číny.

(reuters, max)

  |  

Vance: Prímerie v Gaze platí, to však neznamená, že nedôjde k menším potýčkam

Americký viceprezident JD Vance tvrdí, že prímerie v Pásme Gazy naďalej platí. Vyjadril sa tak po tom, čo Izrael v utorok podnikol letecké útoky v palestínskej enkláve a obvinil palestínske militantné hnutie Hamas z napadnutia izraelských jednotiek.

„Prímerie platí. To však neznamená, že nedôjde k menším potýčkam,“ uviedol viceprezident USA pre stanicu FOX News a na sociálnych sieťach. „Vieme, že Hamas alebo niekto iný napadol izraelského vojaka. Očakávame, že Izraelčania odpovedia, ale myslím si, že prezidentov mier vydrží,“ konštatoval Vance s odkazom na mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Pásmo Gazy.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu obvinil Hamas z porušenia prímeria po tom, čo údajne odovzdal časť ostatkov rukojemníka, ktorých väčšinu izraelská armáda získala ešte v decembri 2023. V utorok preto nariadil armáde, aby zaútočila na palestínske územie. Úrad civilnej obrany v Pásme Gazy informoval, že obnovené izraelské útoky si vyžiadali najmenej deväť obetí.

Vance minulý týždeň navštívil Izrael, aby podľa AFP posilnil krehké prímerie medzi Izraelom a Hamasom, ktorého sprostredkovateľom sú aj USA. Americký viceprezident zároveň vyhlásil, že Izrael neanektuje okupovaný Západný breh Jordánu.

(tasr, afp)

  |  

Bulharsko po dohode s nemeckou zbrojovkou postaví muničnú továreň

Bulharsko a nemecký výrobca zbraní Rheinmetall oznámili dohodu o výstavbe spoločného zbrojárskeho závodu v meste Sopot.

Projekt, ktorý zahŕňa investíciu vyše jednej miliardy eur, bude vyrábať strelný prach, granáty kalibru 155 mm a modulárne náplne – ročne až 100-tisíc kusov.

Podľa bulharskej vlády ide o jednu z najväčších investícií v sektore a významný krok k posilneniu európskej obrany a sebestačnosti v rámci NATO. Továreň by mala byť hotová do 14 mesiacov a vytvoriť približne tisíc pracovných miest.

Bulharský priemysel, tradične zameraný na sovietsku muníciu, sa vďaka modernizácii čoraz viac orientuje na západné štandardy. Premiér Rosen Žeľazkov označil projekt za strategický pre krajinu aj EÚ.

(tasr, mja)

  |  

Hurikán Melissa zasiahol Jamajku, ide o najsilnejší v histórii ostrova

Jamajku zasiahol extrémne silný hurikán Melissa, ktorý si už vyžiadal najmenej sedem obetí a spôsobil rozsiahle škody. Podľa Amerického Národného strediska pre hurikány (NHC) ide o hurikán piateho stupňa, pričom ide o najsilnejší hurikán, aký kedy krajinu postihol.

Jamajský premiér Andrew Holness vyzval obyvateľov ohrozených oblastí na evakuáciu a priznal, že západ krajiny nemusí odolať náporu vetra a záplav.

Úrady uzavreli prístavy aj letisko, červený kríž varuje, že postihnutých môže byť až 1,5 milióna ľudí. Hurikán spôsobil úmrtia aj na Haiti a v Dominikánskej republike.

V najbližších dňoch sa očakávajú silné dažde a záplavy aj na Kube, Bahamách, ostrovoch Turks a Caicos a neskôr aj na Bermudách.

(tasr, mja)