Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump zvýši tlak na Putina, ak odmietne ukončiť vojnu, vraví veľvyslanec USA

Americký prezident Donald Trump plánuje pokračovať v uplatňovaní prísnych sankcií voči ruskému ropnému sektoru s cieľom prinútiť prezidenta Vladimira Putina k rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine. Potvrdil to americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker v rozhovore pre Bloomberg.

„Tieto sankcie sme zaviedli. Plánujeme ich presadzovať,“ vyhlásil. USA minulý týždeň zaradili na sankčný zoznam štátne ropné giganty Rosnefť a Lukoil, čo predstavuje prvý výrazný balík finančných opatrení voči Rusku od opätovného nástupu Trumpa do úradu.

Cieľom je odobrať Moskve príjmy na financovanie vojny. Veľvyslanec verí, že práve tento ekonomický tlak môže Putina prinútiť k aspoň dočasnému prímeriu, ktoré by mohlo viesť k dlhodobej dohode. „Prezident Trump drží všetky karty. Toto je len jedna z nich. Je ich oveľa viac,“ dodal.

Ceny ropy po oznámení sankcií vzrástli, no trhy zatiaľ reagujú opatrne pre neistotu ohľadom dôslednosti Bieleho domu pri ich uplatňovaní.

(max)

Minúta  |  

„Zabili im vojaka, musia reagovať,“ obhajuje prezident USA izraelské nálety

Prímerie v Pásme Gazy sprostredkované USA nie je ohrozené, a to ani po tom, čo izraelské nálety zabili 26 osôb, uistil Donald Trump. Útoky prišli v reakcii na údajné zabitie izraelského vojaka militantmi z Hamasu pri takzvanej „žltej línii“.

Izraelské lietadlá preto v utorok zasiahli viaceré ciele v Gaze vrátane utečeneckého tábora Bureij, časti mesta Gaza a oblasti Chán Júnis. Hamas však zodpovednosť za incident poprel a vyhlásil, že zostáva zaviazaný prímeriu.

„Nič neohrozí prímerie,“ vyslovil americký prezident na palube Air Force One. Zároveň dodal, že ak bol zabitý izraelský vojak, Izrael má právo reagovať. „Ak budú (Hamas) dobrí, budú šťastní. Ak nie, budú zlikvidovaní,“ skonštatoval.

Trump považuje militantné hnutie za „malú súčasť mieru na Blízkom východe“ a vyzval ho na zdržanlivosť. Prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti 10. októbra, zastavilo dvojročný konflikt vyvolaný útokmi Hamasu z októbra 2023. Obe strany sa však recipročne obviňujú z jeho porušovania.

(reuters, max)

Minúta  |  

OpenAI prehĺbil spoluprácu s Microsoftom, zvažuje aj vstup na burzu

Spoločnosti OpenAI a Microsoft oznámili reštrukturalizáciu, ktorá umožní OpenAI presunúť sa z neziskového modelu k verejnoprospešnej obchodnej spoločnosti. Tento krok otvára cestu k možnému vstupu na burzu a získať miliardy na rozvoj AI infraštruktúry.

Generálny riaditeľ Sam Altman poznamenal, že plánujú výstavbu dátových centier s výkonom až 30 gigawattov.

Microsoft si ponechá 27-percentnú akciu a OpenAI bude s Redmondskou firmou zdieľať približne 20 percent svojich príjmov. Spolupráca s Microsoftom bude pokračovať minimálne do roku 2032.

Reštrukturalizácia zároveň odstraňuje obmedzenia, ktoré OpenAI doteraz viazali výhradne k Microsoftu pri výpočtových službách. Nový model zjednodušuje rozhodovací proces a dáva Altmanovi väčší manévrovací priestor pri uzatváraní obchodov.

OpenAI, ktorá začala ako nezisková organizácia, sa chce stať platformou umožňujúcou iným firmám stavať na jej technológiách. Firma čelí obrovským nákladom - výstavba každého gigawattu výpočtovej kapacity môže stáť až 50 miliárd dolárov.

Microsoft zároveň podpísal dohodu o nákupe cloudových služieb Azure v hodnote 250 miliárd dolárov.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA rozširujú vojenskú prítomnosť v Latinskej Amerike, Venezuela sa obáva invázie

Americkí vojenskí predstavitelia zapojení do rozširujúcich sa operácií v Latinskej Amerike musia podpisovať dohody o mlčanlivosti. Tento neobvyklý krok vzbudzuje obavy z možnej eskalácie konfliktu, najmä vo Venezuele.

Pentagón nedávno nasadil do regiónu údernú skupinu lietadlovej lode Gerald Ford, čím sa počet vojakov zvýšil o ďalších 10-tisíc. Nasadenie zahŕňa už torpédoborce, F-35, jadrovú ponorku a ďalšie jednotky.

Oficiálne sú tieto sily určené na boj proti drogám, no experti tvrdia, že ich rozsah presahuje potreby protidrogových operácií.

Americká armáda od septembra vykonala najmenej trinásť útokov na drogové ciele v Karibiku, pričom zahynulo viac ako 50 osôb. V cieľovej skupine boli občania Venezuely, Kolumbie a Ekvádoru.

Senátor Lindsey Graham naznačil, že Donald Trump pripravuje Kongres na možné vojenské operácie proti týmto krajinám. Napätie eskaluje po tom, čo Washington kolumbijského prezidenta Gustava Petra obvinil z napojenia na drogové kartely.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rokovania Afganistanu a Pakistanu stroskotali, hrozí eskalácia konfliktu

Rozhovory medzi Afganistanom a Pakistanom v Istanbule, zamerané na dlhodobé prímerie, skončili bez dohody. Podľa pakistanského ministra informácií Attaullaha Tarara afganská strana „neustále odchyľovala“ pozornosť od jadra problému a namiesto riešení sa uchýlila k obviňovaniu a úskokom.

Rokovania nasledovali po prímerí z 19. októbra dohodnutom v Dauhe po smrteľných stretoch pozdĺž hranice oboch krajín. Išlo o najnásilnejší incident od prevzatia moci Talibanom v roku 2021. Tarar vyhlásil, že dialóg nepriniesol žiadne „funkčné riešenie“.

Podľa pakistanských zdrojov sa Taliban nechcel zaviazať k ovládnutiu pakistanského Talibanu, militantnej skupiny nepriateľskej voči Pakistanu, ktorá podľa Islamabádu beztrestne pôsobí v Afganistane. Afganská strana tvrdí, že nemá kontrolu nad pakistanským Talibanom.

Napriek prímeriu však počas víkendu prišlo o život pri bojoch päť pakistanských vojakov a 25 pakistanských militantov Talibanu. Pakistanský minister obrany varoval, že zlyhanie rokovaní môže znamenať „otvorenú vojnu“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump zníži clá, ak Čína obmedzí vývoz chemikálií na fentanyl

Prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že očakáva zníženie amerických ciel na čínsky tovar výmenou za záväzok Pekingu obmedziť vývoz prekurzorových chemických látok fentanylu.

Začiatkom tohto roka Trump zaviedol 20-percentné clá na čínsky dovoz kvôli tomu, čo označil za neschopnosť Pekingu obmedziť tok prekurzorových chemikálií používaných pri výrobe fentanylu, čo spôsobilo takmer 450-tisíc úmrtí na predávkovanie v Spojených štátoch.

Tieto clá zostali v platnosti napriek krehkému obchodnému prímeriu, ktoré obe strany dosiahli v následných rokovaniach, keďže obe superveľmoci v tejto otázke nedosiahli pokrok, pretože Čína neprijala rozhodné opatrenia zamerané na pašerákov.

Peking zo svojej strany dôrazne obhajoval svoje výsledky v oblasti kontroly chemických látok a obvinil Washington z používania fentanylu na „vydieranie“ Číny.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.