Preskočiť na obsah
  |  

Lukoil pre Trumpove sankcie predal svoje zahraničné aktíva

Ruská ropná spoločnosť Lukoil oznámila, že prijala ponuku od obchodníka s komoditami Gunvor na odkúpenie jej zahraničných aktív. K rozhodnutiu prišlo po tom, ako USA minulý týždeň uvalili sankcie na Lukoil aj Rosnefť, čo prinútilo spoločnosť hľadať kupca pre svoje zahraničné operácie.

Gunvor potvrdil, že aktuálne rokujú. Transakcia sa týka Lukoil International GmbH, ktorá kontroluje rozsiahle zahraničné portfólio rafinérií v Bulharsku a Rumunsku, ako aj predajných a spracovateľských aktivít po celej Európe, Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.

Jej najväčším zahraničným aktívom je iracké ropné pole Západná Kurná 2, jedno z najväčších na svete, v ktorom vlastní 75-percentný podiel.

Predaj ešte musí schváliť americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív. Platná licencia na dokončenie transakcií so sankcionovanými firmami končí 21. novembra, ale strany nevylučujú požiadať o predĺženie.

Gunvor spoluzakladal spojenec Vladimira Putina Gennadij Timčenko, ktorý sa neskôr vzdal podielu pre uvalené americké sankcie po anexii Krymu.

(reuters, max)

  |  

Washington rokuje o vytvorení síl pre Gazu, Hamas môže získať amnestiu

Spojené štáty vedú rokovania s viacerými krajinami o vytvorení medzinárodných stabilizačných síl (ISF), ktoré by nasadili do Pásma Gazy ako súčasť mierového plánu prezidenta Donalda Trumpa. Hlavným cieľom je bezpečnosť, udržanie prímeria a umožnenie stiahnutia izraelskej armády z polovice Gazy.

ISF by mali podľa Axiosu zahŕňať novú palestínsku políciu pod dohľadom USA, Egypta a Jordánska, spolu s vojakmi z krajín ako Indonézia, Azerbajdžan, Egypt či Turecko. Iné krajiny vyjadrili obavy voči USA vzhľadom na chaotickú bezpečnostnú situáciu v Gaze.

„Ak nebude nad Gazou bezpečná a dôveryhodná správa, s ktorou bude Izrael súhlasiť, ocitneme sa v situácii, že bude Izrael neustále útočiť,“ zhodnotil zdroj citovaného portálu. Spojené štáty zároveň zdôrazňujú potrebu získať súhlas Hamasu, bez ktorého by mohli byť ISF vnímané ako okupačné sily.

Kľúčom k dohode je amnestia pre členov Hamasu, ktorí sa vzdajú, a ich ochrana pred prenasledovaním.

Turecko síce prejavilo záujem o účasť, ale Izrael jeho vojenskú prítomnosť v Gaze odmieta. Spojené štáty však chcú Turecko, Katar a Egypt zapojiť do procesu ako sprostredkovateľov.

(max)

  |  

Ryanair rozširuje ponuku letov z Košíc, pridáva známe destinácie

Letecká spoločnosť Ryanair oznámila, že od 30. marca 2026 bude z Košíc lietať do šiestich destinácií. Novinkou je zavedenie priamej linky do španielskej Malagy, ktorá bude dostupná počas celého roka.

Posilnia sa aj spojenia do Prahy – od budúcej jarnej sezóny bude premávať sedem letov týždenne – či do Zadaru, kam sa vráti sezónne spojenie až štyrikrát týždenne od mája do septembra.

V aktuálnom zimnom letovom poriadku Ryanair prevádzkuje pravidelné linky do Dublinu, Liverpoolu, Londýna Stansted a Prahy, pričom do Liverpoolu a Prahy sa zvýšil počet letov.

Predstavitelia letiska Košice ocenili rastúcu dôveru Ryanairu voči východoslovenskému regiónu aj novú prímorskú destináciu, ktorá Košiciam rozširuje ponuku cestovných možností.

Košický samosprávny kraj dlhodobo spolupracuje s letiskom na marketingových aktivitách, a to najmä na španielskom trhu, s cieľom zvýšiť atraktívnosť regiónu a podporiť rozvoj cestovného ruchu. Nové letecké spojenia majú podľa krajského predsedu Rastislava Trnku pozitívny ekonomický dosah na celý región.

(tasr, sie)

  |  

Maďarsko chce zaviesť záložné čerpacie stanice pre prípad ropnej krízy

Maďarská vláda pripravila návrh zákona, ktorý jej umožní určiť takzvané záložné čerpacie stanice na zásobovanie kľúčových odberateľov palivom v prípade núdze. Reaguje tým na riziká po požiari v rafinérii Dunaj spoločnosti MOL a očakávané americké sankcie voči ruským ropným firmám Lukoil a Rosnefť, ktoré vstúpia do platnosti budúci mesiac.

Nová legislatíva má vstúpiť do platnosti 1. januára 2026 a umožní vláde dekrétom spustiť núdzový režim distribúcie paliva, pričom sa stanoví priorita medzi kľúčovými užívateľmi.

Cieľom je zabezpečiť kontinuitu prevádzky štátu a znížiť administratívnu záťaž. Zákon sa nebude vzťahovať na bežných maloobchodných zákazníkov.

Rafinéria Dunaj, ktorá spracováva najmä ruskú ropu z ropovodu Družba, je kľúčovým dodávateľom ropných produktov pre Maďarsko. Po nedávnom požiari pracuje so zníženou kapacitou.

Premiér Viktor Orbán plánuje 7. novembra navštíviť amerického prezidenta Donalda Trumpa vo Washingtone, kde bude žiadať výnimku zo sankcií a prediskutuje možnosti obnovy dialógu medzi USA a Ruskom.

(reuters, max)

  |  

Polícia v Poľsku zadržala muža, ktorý strieľal na budovu školy

Poľská polícia zadržala 38-ročného muža podozrivého zo streľby na školu v obci Wlodary v Opolskom vojvodstve. Incident sa odohral v stredu ráno okolo deviatej hodiny, keď strelec streľbou poškodil štyri okná školy.

Polícia neskôr zistila, že strely pochádzali zo vzduchovky a vychádzali z neďalekej budovy, v ktorej sa podozrivý muž nachádzal.

Škola okamžite reagovala evakuáciou, žiakov si vyzdvihli rodičia a nikto pri incidente neutrpel zranenia. Polícia na mieste vypočula svedkov a objasnila okolnosti udalosti.

Zatiaľ nie je jasné, aké konkrétne obvinenie bude voči podozrivému vznesené. Podľa poľského trestného zákonníka môže byť obvinený z poškodenia cudzieho majetku, za čo hrozí trest odňatia slobody do piatich rokov.

Hovorca opolskej polície Piotr Chwastowski zdôraznil, že polícia berie podobné incidenty veľmi vážne, najmä ak sa týkajú školských zariadení, a že dôsledné vyšetrenie prípadu je prioritou.

(tasr, pap, max)

  |  

Horolezci neschválili nájomné zmluvy pre tatranské horské chaty

Slovenský horolezecký spolok (SHS) James na mimoriadnom valnom zhromaždení neschválil trojstranné zmluvy pripravené vedením Klubu slovenských turistov (KST) pre žiadnu z tatranských vysokohorských chát. Delegáti rozhodovali per rollam o 19 uzneseniach, z ktorých 18 sa týkalo prenájmov vysokohorských chát. Zároveň odsúhlasili rozpočet spolku na rok 2025.

Členovia výkonného výboru SHS James dostali mandát upravovať zmluvné texty s KST a nájomcami, ak nemenia podstatu nájomnej zmluvy. V prípade Téryho chaty boli poverení aj potenciálnymi právnymi krokmi na uplatnenie práv spolku.

Zhromaždenie súhlasilo len s niektorými dvojstrannými zmluvami: pre Chatu pri Zelenom plese s Tomášom Petríkom, pre Zbojnícku chatu s Mikim Knižkom a pre Chatu pod Rysmi na dva roky primárne s Viktorom Beránkom, prípadnou alternatívou je Ján Ševčík. Zmluvu na Téryho chatu pre Tomáša Hvizdáka odmietli, alternatívou je Peter Michalka.

Augustový výber nových chatárov vo Vysokých Tatrách vyvolal vlnu kritiky verejnosti najmä pre Chatu pod Rysmi a Téryho chatu.

(tasr, sie)