Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zamestnancov národného parku napadla medvedica, trikrát ju postrelili

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa (nominant SNS) potvrdil na sociálnej sieti útok medvedice na dvoch zamestnancov Správy NP Veľká Fatra.

„Nebolo to ani v intraviláne, ani v blízkosti dedín. Bolo to vnútri národného parku,“ spresnil. Podľa Kuffu dvojica vyznačovala hranice zóny A.

Podľa štátneho tajomníka sa nešťastie nestalo vďaka tomu, že jeden z dvojice zamestnancov národného parku mal pri sebe krátku zbraň. „Vystrelil asi trikrát na medveďa a ten ušiel. Vo večerných hodinách ho už nešli dohľadávať,“ dodal.

Stalo sa tak ale vo štvrtok ráno, pričom medvedicu našli zhruba 50 metrov od miesta útoku. „Je to odkaz pre Progresívne Slovensko, ktoré sa vkuse vysmieva z riešení. Je to mementom toho, že keď sa Progresívne Slovensko vysmieva, to neznamená, že sú majitelia pravdy,“ ohodnotil Kuffa.

Narážal tým na televíznu diskusiu s poslankyňou PS Tamarou Stohlovou, ktorá spochybňovala Kuffove slová pri debate o medveďoch, že ak má niekto zbraň, má ju so sebou nosiť.

(max)

Minúta  |  

Ultraortodoxní v Izraeli protestujú proti vojenčine, zomrel mladý demonštrant

Vo štvrtok sa v Jeruzaleme zhromaždili tisíce ultraortodoxných židov, ktorí protestovali proti povinnej vojenskej službe. Počas protestu zomrel 15-ročný mladík po páde z rozostavanej výškovej budovy, na ktorú vyliezol spolu s ďalšími demonštrantmi.

Tí niesli transparenty odsudzujúce brannú povinnosť, polícia kvôli zhromaždeniu uzavrela diaľnicu medzi Jeruzalemom a Tel Avivom.

V Izraeli je vojenská služba povinná, no ultraortodoxní muži, ktorí študujú v náboženských školách, môžu získať výnimku - často aj natrvalo. Tento systém však čelí dlhodobej kritike a súdnym sporom. Najvyšší súd výnimky viackrát zrušil.

V praxi však stále funguje systém dočasných výnimiek, ktoré vláda predlžuje alebo sa ich snaží novými zákonmi zakotviť.

V júli pritom podali demisiu aj ministri z ultraortodoxných koaličných strán Šas a Zjednotený judaizmus Tóry, aj keď koalíciu zatiaľ neopustili. Trvajú na legislatívnom zakotvení výnimky, inak pohrozili odchodom z vlády.

(tasr, afp, dpa, toi, max)

Minúta  |  

Trump mení pravidlá azylu, prijatých utečencov bude najmenej v histórii

Spojené štáty budú môcť vo fiškálnom roku 2026 prijať 7 500 utečencov, čo je najnižší limit v histórii USA. Stanovil ho prezident Donald Trump.

Nová politika sa zameriava predovšetkým na bielych Juhoafričanov z afrikánskej menšiny, ktorých Trump označil za obete rasového prenasledovania v krajine s černošskou väčšinou. Juhoafrická vláda ale tieto tvrdenia odmieta.

Najnovšie rozhodnutie prezidenta je súčasťou širšej snahy o reštrukturalizáciu americkej utečeneckej politiky. Po nástupe do úradu pozastavil prijímanie utečencov s tým, že budú prijatí len tí, ktorí sú v najlepšom záujme Spojených štátov.

Biely dom zároveň presúva dohľad nad utečeneckými programami z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb.

Trumpova administratíva podľa uniknutých dokumentov zvažuje, že by medzi utečencov mohli byť uprednostnení aj Európania prenasledovaní za podporu populistických názorov či odpor voči masovej migrácii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pomoc Kyjevu môže slabnúť, mladí Ukrajinci odchádzajú z krajiny

Volodymyr Zelenskyj zmiernil pravidlá pre odchod mužov, ktorí ešte nie sú spôsobilí na vojenskú službu, ktorá začína v 25. roku života. Predtým muži vo veku 18 až 60 rokov nesmeli opustiť krajinu. Podľa nových predpisov môžu muži vo veku 18 až 22 rokov odísť a vrátiť sa bez rizika trestného stíhania.

Politici v Nemecku a Poľsku však vyjadrujú rastúce obavy z nárastu mladých ukrajinských mužov prichádzajúcich do štátov Európskej únie. Tento trend ich podnecuje podľa Politica k domnienkam, že takto mladíci unikajú vojenskej službe, následkom čoho môže byť slabšia pomoc Kyjevu.

„Nemáme záujem o to, aby mladí ukrajinskí muži trávili čas v Nemecku namiesto toho, aby bránili svoju krajinu,“ zhodnotil Jürgen Hardt, vysokopostavený zákonodarca pre zahraničnú politiku z CDU.

V Nemecku, kde žije 1,2 milióna Ukrajincov, stúpol prílev mladých mužov z 19 na vyše 1 400 týždenne od augusta do októbra. Podobný nárast zaznamenalo aj Poľsko, kde žije milión Ukrajincov.

Zhruba 490-tisíc Ukrajincov v Nemecku poberá dávky v nezamestnanosti. Nemecká AfD, ktorá vedie v prieskumoch, žiada zastavenie sociálnych dávok. Iní predstavitelia chcú zasa počkať, ako sa situácia bude vyvíjať.

(max)

Minúta  |  

Lukoil pre Trumpove sankcie predal svoje zahraničné aktíva

Ruská ropná spoločnosť Lukoil oznámila, že prijala ponuku od obchodníka s komoditami Gunvor na odkúpenie jej zahraničných aktív. K rozhodnutiu prišlo po tom, ako USA minulý týždeň uvalili sankcie na Lukoil aj Rosnefť, čo prinútilo spoločnosť hľadať kupca pre svoje zahraničné operácie.

Gunvor potvrdil, že aktuálne rokujú. Transakcia sa týka Lukoil International GmbH, ktorá kontroluje rozsiahle zahraničné portfólio rafinérií v Bulharsku a Rumunsku, ako aj predajných a spracovateľských aktivít po celej Európe, Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.

Jej najväčším zahraničným aktívom je iracké ropné pole Západná Kurná 2, jedno z najväčších na svete, v ktorom vlastní 75-percentný podiel.

Predaj ešte musí schváliť americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív. Platná licencia na dokončenie transakcií so sankcionovanými firmami končí 21. novembra, ale strany nevylučujú požiadať o predĺženie.

Gunvor spoluzakladal spojenec Vladimira Putina Gennadij Timčenko, ktorý sa neskôr vzdal podielu pre uvalené americké sankcie po anexii Krymu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Washington rokuje o vytvorení síl pre Gazu, Hamas môže získať amnestiu

Spojené štáty vedú rokovania s viacerými krajinami o vytvorení medzinárodných stabilizačných síl (ISF), ktoré by nasadili do Pásma Gazy ako súčasť mierového plánu prezidenta Donalda Trumpa. Hlavným cieľom je bezpečnosť, udržanie prímeria a umožnenie stiahnutia izraelskej armády z polovice Gazy.

ISF by mali podľa Axiosu zahŕňať novú palestínsku políciu pod dohľadom USA, Egypta a Jordánska, spolu s vojakmi z krajín ako Indonézia, Azerbajdžan, Egypt či Turecko. Iné krajiny vyjadrili obavy voči USA vzhľadom na chaotickú bezpečnostnú situáciu v Gaze.

„Ak nebude nad Gazou bezpečná a dôveryhodná správa, s ktorou bude Izrael súhlasiť, ocitneme sa v situácii, že bude Izrael neustále útočiť,“ zhodnotil zdroj citovaného portálu. Spojené štáty zároveň zdôrazňujú potrebu získať súhlas Hamasu, bez ktorého by mohli byť ISF vnímané ako okupačné sily.

Kľúčom k dohode je amnestia pre členov Hamasu, ktorí sa vzdajú, a ich ochrana pred prenasledovaním.

Turecko síce prejavilo záujem o účasť, ale Izrael jeho vojenskú prítomnosť v Gaze odmieta. Spojené štáty však chcú Turecko, Katar a Egypt zapojiť do procesu ako sprostredkovateľov.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.