Ukrajinský prezident tvrdí, že plynovod môže byť nebezpečný pre celú Európu. Podľa nemeckej kancelárky Merkelovej sa Berlín zhoduje s Washingtonom v tom, že plyn nesmie byť zneužitý ako geopolitická zbraň.
Kyjev vníma plynovod Severný prúd 2 (Nord Stream 2), ktorý bude dopravovať ruský zemný plyn do Európy a hlavne do Nemecka tak, že bude obchádzať Ukrajinu, ako "nebezpečnú geopolitickú zbraň". V nedeľu to o projekte, ktorý bude čoskoro dokončený, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský. Citovala ho tlačová agentúra AFP.
Zelenský sa tak vyjadril na spoločnej tlačovej konferencii v Kyjeve s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá dôrazne presadzovala výstavbu plynovodu – nesúhlasia s ním však susedia Ruska ako Ukrajina, Poľsko a pobaltské štáty.
Plynovod za 12 miliárd dolárov (10,28 miliardy eur) má po dne Baltického mora viesť do Nemecka, najsilnejšej európskej ekonomiky, takmer dvojnásobne väčšie množstvo ruského plynu. Plynovod obchádza Ukrajinu, čím ju pripraví o základné príjmy z tranzitu plynu.
"My sa pozeráme na tento projekt výlučne z hľadiska bezpečnosti a pokladáme ho za nebezpečnú geopolitickú zbraň Kremľa," povedal Zelenský.
Ohrozí vraj celú Európu
Dodal, že hlavné riziká po dokončení plynovodu bude "znášať Ukrajina", ale že plynovod bude tiež nebezpečný "pre celú Európu". Plynovod "bude hrať iba do rúk Ruskej federácie," zdôraznil ukrajinský líder.
Merkelová za seba na tlačovej konferencii povedala, že Berlín sa zhoduje s Washingtonom v tom, že "plyn nesmie byť zneužitý ako geopolitická zbraň".
"Závisí to hlavne od toho, či bude predĺžená zmluva na tranzit ruského plynu cez Ukrajinu – čím skôr sa to stane, tým lepšie," uviedla. Poukazovala tým na vypršanie zmluvy Moskvy s Kyjevom v roku 2024.
Nemecká kancelárka, ktorá sa stretla so Zelenským dva dni po návšteve u ruského prezidenta Vladimira Putina v Moskve, povedala, že s Putinom diskutovala o predĺžení tejto zmluvy aj po roku 2024.
"Cítime za to osobitnú zodpovednosť a chápeme veľké obavy, ktoré vyjadril prezident Zelenskyj," vysvetlila. "Berieme ich veľmi vážne," zdôraznila.
Zelenskyj povedal, že on a Merkelová debatovali o predĺžení zmluvy, ale poznamenal, že zatiaľ počul iba "veľmi všeobecné veci".
USA upustili od sankcií
Výstavba plynovodu viedla k napätiu medzi Nemeckom a Spojenými štátmi, ale Washington nakoniec zrušil sankcie proti staviteľovi, ktorý je pod kontrolou Ruska.
Merkelová dodala, že nemecko-americká dohoda stanovuje "sankcie" v prípade, že zemný plyn sa "zneužije ako zbraň". Upozornila, že tieto podmienky sú "záväzné aj pre budúce nemecké vlády", keďže ona sa chystá odísť z úradu kancelárky budúci mesiac, po 16 rokoch pri moci.
Merkelová je kľúčovým spojencom Ukrajiny od roku 2014, keď Moskva anektovala ukrajinský Krymský polostrov a proruskí separatisti sa odtrhli od východu štátu.
Nemecká líderka však spôsobila frustráciu ukrajinským predstaviteľom, pretože sa postavila proti posielaniu zbraní Kyjevu a presadzovala dokončenie plynovodu Severný prúd 2.
Počas augusta absolvuje slovenská astrobiologička a riaditeľka vesmírnej stanice HI-SEAS Michaela Musilová simulovanú marťanskú misiu na Havaji. Ako uviedla pre TASR, do vesmíru chce ísť robiť výskum a na Marse chce hľadať stopy po živote. V rozhovore uviedla aj to, ako vyzerá simulovaná misia, čo na nej posádka robí, alebo či si ako vedúca vesmírnej stanice vyberá členov jednotlivých misií.
Čo vás ako ženu inšpirovalo k tomu, aby ste sa venovali tejto oblasti?
Vášeň pre vesmír u mňa začala, keď som mala približne osem rokov. Kým som čakala na rodičov v obchode, listovala som si v encyklopédii a našla som celú časť o planétach a mesiacoch, ktoré majú napríklad Jupiter a Saturn. Vtedy to u mňa vzbudilo vášeň, že som chcela vedieť, či môže na mesiacoch existovať život, chcela som sa dozvedieť viac o výskume spojenom s vesmírom. Hneď som začala vytvárať poviedky o mimozemšťanoch, ktorí by mohli existovať vo vesmíre. Takto to začalo a neskôr som mala šancu stretnúť sa s prvým slovenským astronautom Ivanom Bellom aj zatiaľ posledným mužom, ktorý bol na Mesiaci – Eugenom Cernanom. Mať možnosť stretnúť sa s týmito pánmi mi nielen potvrdilo, že sa chcem výskumu venovať, ale aj to, že by som chcela ísť do vesmíru. Rovnako som sa zamyslela, kde sú ženy, a chcela som dokázať, že aj ženy sa takýmto aktivitám môžu venovať.
Prečo chcete ísť do vesmíru?
Do vesmíru chcem ísť robiť výskum. Chcem pomôcť vede a postupne sa snáď raz dostať na Mars a hľadať stopy po živote. Pre mňa ísť do vesmíru len tak s nejakou firmou nie je nejako zaujímavé. Ja tam chcem ísť robiť niečo užitočné pre ľudstvo.
Pôsobíte ako riaditeľka stanice HI-SEAS na Havaji. Bolo ťažké sa dostať na túto pozíciu aj z toho pohľadu, že ste žena?
Bolo náročné dostať sa na stanicu najskôr ako účastníčka misie, ktorá bola financovaná NASA, bol to celosvetový výber. Neskôr mi ponúkli pozíciu riaditeľky. Verím, že to bolo za to, že mám mnohoročné skúsenosti aj so simulovanými misiami ako ich vedúca, ale aj ako vedec, ktorý sa na nich zúčastňuje. Zároveň mám veľa skúseností s prácou v NASA, vedením rôznych organizácií a firiem. Ešte stále to nie je ľahké byť ženou vo vesmírnom sektore, stále je nás menej v porovnaní s mužským kolektívom. Našťastie, v dnešnej dobe sa otvára čoraz viac možností pre ženy, stále však musíme dokazovať, že sme rovnako šikovné ako naši mužskí kolegovia.
Na snímke slovenská astrobiologička Michaela Musilová počas rozhovoru pre TASR v Bratislave v pondelok 16. augusta 2021. Foto: Pavol Zachar/TASR
Je časovo ohraničené, dokedy budete pôsobiť ako riaditeľka vesmírnej stanice HI-SEAS?
Nie, zatiaľ mám zmluvu na dobu neurčitú. Začínajú sa mi však v Amerike ponúkať aj iné možnosti. Takže začínam uvažovať o tom, že v blízkej budúcnosti zmením prácu a prejdem na niečo iné.
Čo by to mohlo byť?
Nebudem to ešte prezrádzať, ale mám možnosti pracovať pre rôzne vesmírne firmy, ako je napríklad SpaceX alebo priamo v NASA, pretože s nimi len spolupracujem. Uvidím, čo z toho sa mi bude páčiť. Stále sa mi však páči aj viesť simulované misie na Mesiac a Mars.
Organizujete a vediete simulované misie na Mesiac a Mars v spolupráci s ESA či NASA. Ako vyzerá bežný deň na simulovanej misii?
Každý deň od rána do večera máme naplánovaný. Ide o zmes ľudských aktivít, ako je napríklad varenie, ďalej sú to tímové aktivity a každý z nás má aj individuálne výskumné projekty. Napríklad také umývanie sa je veľmi limitované, máme k dispozícii pár litrov vody na sprchu raz za dva týždne, takže ľudia si svoj prídel vody šetria. Ráno po raňajkách máme stretnutie celej posádky, rozdelíme si, kto má čo robiť, a potom sa každý ide venovať svojmu výskumnému projektu. Veľa z nás má výskum von v teréne a to sa ide na expedíciu v skafandri, pretože simulujeme, aké je to na Mesiaci alebo na Marse. Nemôžeme len tak otvoriť dvere a vyjsť von, musíme byť v skafandri a dodržiavať všetky potrebné vesmírne protokoly. Von môžeme ísť maximálne štyria, dvaja zostávajú na stanici a komunikujú s riadiacim strediskom na Zemi. Expedície trvajú tri, štyri hodiny a na tento čas máme limitovaný obsah vzduchu. Po návrate z expedície máme spoločný obed. Pre mňa ako veliteľku je dôležité, aby sme všetci jedli spolu, lebo je to jediný čas, keď sa môžeme navzájom zblížiť. Po obede sa rozdelíme a každý má svoje aktivity. Večer píšeme správy z našich aktivít, ktoré posielame nášmu radiacemu stredisku na Zemi a následne s ním komunikujeme.
Akým výskumným aktivitám sa počas simulovaných misií zaoberáte najčastejšie vy?
Ja sa najviac venujem astrobiologickému výskumu v spolupráci s NASA, konkrétne odoberám vzorky v rôznych lávových jaskyniach. Študujeme, aké typy mikróbov tam dokážu existovať, prežiť a ako by sme podobné organizmy mohli nájsť na Marse. Takisto študujeme jaskyne z toho hľadiska, či by v nich ľudia mohli existovať. Namiesto toho, aby sme museli vybudovať stanice napríklad na povrchu Mesiaca, tak by mohlo byť ubytovanie v jaskyniach, o ktorých vieme, že na Marse aj Mesiaci sú. Na stanici sa venujem rôznym botanickým výskumom, nosím tam rôzne experimenty zo Slovenska. Napríklad víťazné projekty od študentov, ktorí vyhrali súťaž Misia Mars, ktorú spoluorganizujem.
Je to výzva pre študentov, keď vedia, že ich projekty sa môžu ocitnúť napríklad aj na simulovanej misii?
Verím, že áno. Pokiaľ viem, tak je to prvýkrát na svete, čo sa môžu študenti priamo zapojiť do misie a mať tam svoj projekt. Okrem toho môžu byť aj naším riadiacim strediskom. Určite to bude pre nich výzva a niečo nové. Predpokladám, že predtým nič takého nerobili, ale dúfam, že o to viac ich to bude motivovať k tomu, aby sa angažovali vo vesmírnych aktivitách.
Michaela Musilová pózuje počas skúmania lávového tunelu na Havaji. Foto: EASYFOTO/TASR
Ako to vyzerá na takej marťanskej misii, ktorú absolvujete napríklad teraz v auguste?
Stanica je malý priestor, nachádza sa na sopke vo výške okolo 2 500 metrov, takže človeku sa tam aj ťažšie dýcha. Je to sopka, takže tam nie sú skoro žiadne rastliny, všetko to pripomína taký mimozemsky vyzerajúci terén. Z geologického hľadiska vieme, že na Marse a Mesiaci sa nachádza podobný terén, takže môžeme robiť relevantný výskum. Žijeme a pracujeme, ako keby sme boli na misii, sme odpojení od sveta. Máme malú zásobu vody, elektrinu si dobíjame cez solárne panely. Všetko je robené najpodobnejšie vesmírnym misiám. Ľudia sa cítia veľmi odrezaní od civilizácie, chýbajú im blízki, mávajú s tým ťažkosti. Preto sa ako veliteľka snažím z nás spraviť akúsi vesmírnu rodinu.
Konkrétnych členov posádky si vyberáte vy ako veliteľka alebo vám ich určia?
Záleží to od misie, ale ako riaditeľka stanice mám posledné rozhodnutie ja. Ak mi chce vesmírna agentúra niekoho donútiť, môžem povedať, že túto osobu nechcem, pretože mám na to právo. Väčšinou mi vyberajú slušných ľudí, len párkrát som musela povedať nie. Ako riaditeľka môžem tímy zostaviť. Keď už som na misii, tak nie som riaditeľka, ale veliteľka a žijem s tými ľuďmi. Len v prípade núdze si musím prejsť na riaditeľskú stoličku.
Bol na niektorej zo simulovaných misií, ktoré ste viedli ako veliteľka, aj nejaký Slovák?
Zatiaľ nie. Hlási sa veľmi málo Slovákov. Snažila som sa to spropagovať aj cez univerzity, aby mi poslali nejaký experiment a ja by som ho otestovala na HI-SEAS. Dúfam, že projekty ako Misia Mars podporia ďalších ľudí.
Je komplikované včleniť sa po misii do normálneho života?
Povedala by som, že je to taký kultúrny šok. My si tam zvykneme žiť sami v našich podmienkach a máme svoj svet. Vždy, keď sa prvý deň vrátime do civilizácie, tak sme v šoku. Napríklad ideme do obchodu a zrazu si nevieme vybrať jedlo. Veľa ľudí má problém po misii s trávením jedla, pretože počas misie si zvykneme na vysušené lyofilizované jedlo. Počas misie nemajú členovia posádky prístup k internetu a mobilu, a keď sa vrátia do civilizácie, tak zhodnotia, že lepšie je to bez nich. Istým spôsobom je to taká dobrá očista.
Ovplyvnila vás a vašu prácu pandémia nového koronavírusu?
V minulosti som mohla niekoľko dní pred misiou cvičiť posádku a potom mohli byť na misii sami. Ja som mohla byť v riadiacom stredisku a všetko riadiť odtiaľ. Z dôvodu ochorenia COVID-19 sme nemohli mať veľa času na tréning, dokonca hrozilo, že misia musí byť rovno karanténou. Takže sa stalo, že som ľudí učila všetko na mieste na stanici. Od septembra 2020 do mája tohto roku som mala desať misií za sebou. Po augustovej misii ma čakajú dve ďalšie, ktoré sú financované americkou armádou a budem riaditeľka z riadiaceho strediska.
Európske štáty evakuujú svojich občanov a spriaznených Afgancov za extrémne ťažkých podmienok. Do konca augusta sa to zrejme nepodarí.
Viaceré európske štáty letecky evakuujú svojich občanov alebo afganských spolupracovníkov z letiska v metropole Kábul, kde vládne chaos a strach po nedeľnom, nečakane rýchlom dobytí Afganistanu militantným hnutím Taliban.
Informácie o evakuáciách za extrémne ťažkých bezpečnostných podmienok z Kábulu do Holandska, Francúzska, Talianska, Turecka či Rumunska priniesla v sobotu tlačová agentúra AP.
Vojenské lietadlo s 15 rumunskými občanmi a štyrmi Bulharmi, ktorých najprv evakuovali z Kábulu do pakistanského Islamabadu, pristálo bezpečne v sobotu popoludní na leteckej základni na letisku Otopeni v Bukurešti.
Ľudí evakuovaných lietadlom typu C-130 Hercules privítali rumunský minister zahraničných vecí Bogdan Aurescu a minister obrany Nicolae Ciuca. Šéf diplomacie označil Afganistan za miesto "mimoriadneho ľudského zúfalstva a utrpenia". Podľa jeho slov "úrady budú naďalej zachraňovať vlny zraniteľných skupín, ako sú afganskí novinári, ktorých sme sa snažili evakuovať včera".
Rumunsko podniklo tento týždeň tri evakuačné lety z kábulského letiska, celkovo evakuovalo 23 ľudí vrátane 16 Rumunov. V posledných dňoch bolo evakuovaných ďalších 30 Rumunov lietadlami partnerských štátov.
Francúzsko si chce uchrániť svojich ľudí
Francúzsko v sobotu oznámilo, že od pondelka evakuovalo z Kábulu svojimi vojenskými lietadlami vyše 570 ľudí, vrátane najmenej 407 afganských občanov.
Ministerstvo obrany vo vyhlásení dodalo, že štvrté evakuačné lietadlo pristálo v Paríži v piatok večer a priviezlo štyroch francúzskych občanov a 99 Afgancov, väčšinou ľudí, ktorí spolupracovali s francúzskou vládou alebo francúzskymi skupinami v Afganistane.
Ministerstvo tiež uviedlo, že štátne služby a francúzske veľvyslanectvo, ktoré sa presťahovalo na kábulské letisko, "sú stále v plnej mobilizácii, aby čo najskôr zaistili nové lety".
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok prisľúbil, že Francúzsko neopustí Afgancov, ktorí pracovali pre krajinu, a takisto sa bude snažiť ochrániť žurnalistov, umelcov, aktivistov a ďalších ľudí ohrozených po prevzatí moci Talibanom.
Holandsko sťahuje spolupracovníkov armády
Holandské ministerstvo obrany oznámilo, že prvá skupina Afgancov evakuovaných z Kábulu holandskými vojenskými transportnými lietadlami pricestovala do kasární v severnom Holandsku, ktoré boli premenené na dočasné ubytovacie stredisko.
Holandské úrady informovali, že zatiaľ sa im podarilo podniknúť päť letov z Kábulu s takmer 300 pasažiermi. Nie je jasné, koľkí z nich boli Afganci.
Holandská vláda sa snaží evakuovať afganských občanov a ich rodiny, ktorí pracovali pre holandskú armádu počas jej pôsobenia v Afganistane a aj pre veľvyslanectvo – ale tiež personál z humanitárnych projektov.
Taliansko evakuuje Afgancov
Taliansko informovalo, že jeho armáda evakuovala z Kábulu za posledných päť dní takmer 1000 afganských občanov.
Ministerstvo obrany uviedlo, že dva lety s 207 Afgancami pristáli v sobotu v Ríme – dorazili z Kuvajtu, ktorý Taliansko využíva ako východisko pre evakuácie z Kábulu.
Taliansko vyslalo vyše 1 500 vojakov a vojačiek, aby zaisťovali letecký most z Kábulu do Kuvajtu, a slúžia na to štyri taktické dopravné lietadlá typu C130J. Z Kuvajtu potom evakuovaných ľudí prevážajú na štyroch strojoch KC-767 do bezpečia v Taliansku.
Taliansko spustilo evakuačnú operáciu Aquila Omnia v júni a dosiaľ priviezlo do bezpečia 1 532 afganských občanov. V sobotu ich dorazilo na základňu na severe krajiny 80, vrátane 33 žien, a strávia tam desaťdňovú covidovú karanténu.
Na videu zverejnenom ministerstvom Afganec pri príchode na základňu poďakoval "talianskym ozbrojeným silám, ktoré nás nenechali v Afganistane osamotených". Cesta podľa jeho slov trvala dva dni.
"Sme unavení. Sme šťastní. Teraz sme v bezpečnej krajine," dodal. Ako ešte povedal, dúfa, že jedného dňa, "ak sa Afganistan stane bezpečnou krajinou, sa tam budeme môcť vrátiť".
Do konca augusta sa to nepodarí
Je nemožné, aby Spojené štáty a ich spojenci evakuovali do 31. augusta desiatky tisíc Afgancov, ktorí v Afganistane spolupracovali so spojeneckými silami, povedal vo štvrtok pre AFP vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell.
"Viackrát sme sa sťažovali" americkej vláde, že ich bezpečnostné kontroly na kábulskom letisku sú príliš prísne a spomaľujú evakuáciu Afgancov, ktorí pracovali pre Európu, dodal Borrell. Medzinárodné letisko Hámida Karzaja v Kábule ovládajú americké sily.
Spojené štáty tvrdia, že sa pridržiavajú 31. augusta ako konečného termínu odchodu svojich posledných vojakov z Afganistanu a prenechajú moc víťaznému islamistickému hnutiu Taliban. Americký prezident Joe Biden však v stredu naznačil, že americkí vojaci by tam mohli zostať dlhšie, ak sa nejakí Američania stále budú pokúšať utiecť z krajiny.
Prvý raz v histórii si dnes slovenská verejnosť pripomína inváziu sovietskych a spojeneckých vojsk z 21. augusta 1968 ako pamätný deň.
"Udalosti z roku 1968 si treba pripomínať tým skôr, že odvtedy uplynulo viac než pol storočia. Pamätníci už majú vyšší vek a politici, ktorí boli zainteresovaní na vtedajšom dianí, už nie sú nažive. Treba pripomínať, že išlo o okupáciu našej krajiny a tiež o nesmierne tvrdú vojenskú inváziu, pri ktorej do konca roka 1968 zahynulo viac než 100 ľudí, z toho na Slovensku vyše 20," povedal pre TASR historik Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa.
Počet obetí spojených s vpádom a prítomnosťou sovietskych vojsk sa odhaduje na viac ako 400. Išlo o najväčšiu vojenskú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Okrem Sovietskeho zväzu sa na nej podieľali aj ďalšie štáty Varšavskej zmluvy – Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Nemecká demokratická republika (NDR).
"Bol to neospravedlniteľný zásah, akých Európa zažila veľmi málo – ako príklad možno uviesť Maďarsko v roku 1956, prípadne niektoré akcie v Poľsku, čo však bolo relatívne krátko po konci druhej svetovej vojny. V 60. rokoch sa však ani nesúhlas s reformami nemusel riešiť takýmto tvrdým spôsobom," vysvetlil Dubovský.
Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020. Okupáciu pripomína aj 21. jún, Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády v roku 1991.
Koniec Pražskej jari
Ozbrojená invázia v noci z 20. na 21. augusta násilne skončila proces demokratizácie známy tiež ako Pražská jar. Politický odmäk v Československu prišiel už počas 60. rokov 20. storočia.
V januári 1968 sa stal prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (KSČ) Alexander Dubček. V apríli prijalo vedenie strany Akčný program KSČ, ktorý obsahoval viaceré návrhy na reformy – posilnenie slobody tlače, rozšírenie občianskych práv, ekonomické zmeny, lepšiu dostupnosť spotrebného tovaru, pripúšťal možnosť vlády viacerých strán.
Antireformná časť KSČ dávala najavo nesúhlas so zmenami. Znepokojené bolo aj sovietske vedenie, ktoré na viacerých rokovaniach žiadalo rázny postup proti antisocialistickým silám. V dňoch 20. až 30. júna sa v Československu konalo vojenské cvičenie Varšavskej zmluvy pod názvom Šumava, pričom sovietske jednotky odkladali odchod z ČSSR až do prelomu júla a augusta.
Členovia vedenia KSČ a Komunistickej strany Sovietskeho zväzu na čele s Dubčekom a Leonidom Brežnevom sa stretli na rokovaniach v železničnom vagóne v Čiernej nad Tisou od 29. júla do 1. augusta. Krátko na to, 3. augusta 1968 v Bratislave predstavitelia Sovietskeho zväzu, NDR, Poľska, Maďarska a ČSSR podpísali takzvanú Bratislavskú deklaráciu, v ktorej bola zakotvená aj Brežnevova doktrína: právo Sovietskeho zväzu intervenovať v spojeneckých štátoch. Počas konferencie sovietskym predstaviteľom doručili takzvaný pozývací list, ktorý bol zámienkou pre inváziu a ktorý podpísal Vasiľ Biľak spolu s ďalšími štyrmi funkcionármi KSČ.
Varovanie pre budúcnosť
Sovietske vedenie rokovalo o postupe voči Československu 15. až 17. augusta, o deň neskôr potvrdilo spoločnú vojenskú akciu všetkých piatich zainteresovaných štátov. Intervenčné jednotky v počte 750 000 vojakov s 800 lietadlami, 6 300 tankami a 2 000 delami a raketami prekročili hranice 20. augusta okolo 23. hodiny večer. Ich vstup oznámil veľvyslanec Sovietskeho zväzu Stepan Červonenko osobne prezidentovi Ludvíkovi Svobodovi.
Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa k nim pripojila aj oficiálna delegácia vedená prezidentom Svobodom. Zástupcovia Československa tu pod nátlakom podpísali súhlas s pobytom intervenčných vojsk (takzvaný moskovský protokol), ako jediný ho nepodpísal predseda Národného frontu František Kriegel.
Zmluvu o podmienkach a dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území Československa schválil parlament. Protagonisti Pražskej jari boli postupne zbavovaní funkcií, respektíve rezignovali dobrovoľne. Začal sa proces normalizácie. Komunistický režim pretrval vyše 21 rokov do Novembra 1989.
"Je to aj poučenie, že s diktátorskými a totalitnými krajinami sa nedá vyjednávať slušne a diplomaticky, ako to robil Alexander Dubček. Ukazuje sa, že by sme si mali veľmi precízne vyberať svojich spojencov, ktorí nám v kritických momentoch dokážu pomôcť," doplnil pre TASR historik Patrik Dubovský z Ústavu pamäte národa.
Nespravodlivým pravidlám štátnej očkovacej lotérie je koniec. Heslo bude na obrazovke ešte pred telefonátom výhercom, zaznie z úst moderátorov a zobrazí sa opakovane v spodnej lište. Pred týždňom Zuzana z Prešova počas nedeľného živého vysielania takzvanej očkovacej lotérie na RTVS prišla o výhru 400-tisíc eur pre oneskorenie prenosu cez internet. Jej prípad sa stal impulzom na zmenu pravidiel, aby mali všetci rovnakú šancu vyhrať. Nové pravidlá myslia aj na hendikepovaných.
Ministerstvo financií (MF) zverejnilo doplnený štatút súťaže Byť zdravý je výhra. Heslo, ktoré musí súťažiaci v nedeľnej očkovacej lotérii povedať, keď mu moderátori zavolajú po vyžrebovaní jeho kódu, bude vidno s dostatočným predstihom ešte pred volaním. Heslo má tiež kvôli nevidiacim zaznieť aj z úst moderátorov.
Celý štatút lotérie je zverejnený na webovej stránke MF SR. V doplnenom štatúte myslel rezort aj na zdravotne znevýhodnených. "Rozšírili sme možnosti asistencie pre zdravotne znevýhodnených ľudí, aby predmetné heslo mohli telefonicky zodpovedať napríklad aj ich blízki. Mysleli sme tak nielen na hendikepovaných, ale aj seniorov, ktorí môžu rovnako využiť pomoc svojich rodinných príslušníkov či známych, ktorým dôverujú," uviedol rezort s tým, že takúto možnosť budú mať aj ľudia, ktorí zo svojich profesijných dôvodov nemôžu v priamom prenose zodpovedať heslo.
K doplneniu sa vyjadrila aj RTVS, ktorá nedeľné večerné žrebovanie vysiela. PR manažér Filip Púchovský pre TASR vysvetlil, že heslo prinesie do štúdia hosť v obálke a po otvorení ho nahlas prečíta, následne bude heslo zobrazené na LED stene v štúdiu, kde bude dostupné až do ukončenia hovoru so súťažiacim z daného súťažného kola.
"Heslo sa niekoľkokrát zobrazí aj v lište na televíznych obrazovkách. Celkový čas, počas ktorého budú môcť diváci vidieť súťažné heslo, tak násobne prekročí možné priemerné oneskorenie spôsobené rôznymi druhmi prenosu signálu vysielania," vysvetlil Púchovský. Doplnil, že po úspešnom telefonickom spojení so súťažiacim sa moderátori uistia, či sleduje televízny prenos a či videl alebo počul správne heslo. Následne bude odštartovaná časomiera, počas ktorej bude musieť súťažiaci povedať heslo v správnom tvare na uznanie prémiovej výhry.
"Dramaturgia zohľadňuje aj zdravotne znevýhodnených súťažiacich a ich možnosti zapojenia sa do súťaže. Nedeľná relácia bude tlmočená do posunkového jazyka a k dispozícii budú aj skryté titulky pre divákov so sluchovým postihnutím," poznamenal Púchovský a dodal, že rovnako aj heslo niekoľkokrát zopakujú hostia i moderátori, aby ho mohli zachytiť aj súťažiaci so zrakovým postihnutím.
Rezort financií doplnil, že do piatka prijalo na stránke www.bytzdravyjevyhra.sk viac než 865-tisíc registrácií na očkovaciu prémiu. Najbližšiu nedeľu bude v osudí zhruba 1,5 milióna žrebov.
Štát nakupoval väčšinu zdravotníckych pomôcok a tovarov, ktoré súviseli s pandémiou ochorenia COVID-19, za desiatky miliónov eur priamo a bez súťaže. Vlani malo ísť o 91 percent nákupov, trend má pokračovať aj tento rok.
Poukázala na to Nadácia Zastavme korupciu, ktorá v spolupráci s portálom Transparex analyzovala dáta z verejných obstarávaní Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR). Tá na závery nadácie nereagovala.
"V prvej vlne pandémie sa to dalo pochopiť. Neboli sme na ňu pripravení a potrebovali sme rýchlo zásobiť zdravotnícke zariadenia. Problém je, že táto prax pokračovala aj ďalej," konštatuje Zuzana Petková z nadácie. Nadácia poukázala na to, že vyššiu transparentnosť neprinieslo ani nové vedenie SŠHR.
Nejde o malé peniaze
Hmotné rezervy za rok 2020 obstarávali zdravotnícky materiál za takmer 128 miliónov eur bez DPH. Najviac peňazí podľa nadácie minuli cez takzvané priame rokovacie konanie, teda oslovili jednu alebo viac firiem a o nákupe rokovali iba s nimi.
Výhodou postupu je výrazné urýchlenie procesu. Pri priamych nákupoch je podľa Petkovej väčšie riziko, že zákazku nezíska najlepší a najlacnejší dodávateľ. "Sú tiež menej transparentné ako obchody, o ktoré sa súťaží," dodala.
V obstarávaniach bez otvorenej súťaže pokračuje SŠHR aj v roku 2021, tvrdí Nadácia Zastavme korupciu. Podľa Transparex boli obstarané tovary a služby za 44 miliónov eur. Zo 72 zákaziek sa otvorene súťažila jedna, a to na strážne služby. Zvyšné sa realizovali dynamickým nákupným systémom (DNS), priamym rokovacím konaním alebo priamym zadaním.
Znemožnenie verejnej kontroly
Ako vysvetlila nadácia, pri DNS ide o postup nákupu, pri ktorom sa špecifikujú tovary, ktoré sa v rámci neho budú nakupovať. Následne sa doň prihlásia záujemcovia. Štát ich potom pri každom nákupe vyzve, aby predložili ponuky, ktoré vyhodnotí a najvýhodnejšiu prijme.
Nadácia súhlasí, že takýto postup šetrí čas, najmä ak sa počas dlhšieho obdobia opakovane nakupujú rovnaké tovary, napríklad ochranné obleky a respirátory počas pandémie. Upozorňuje však, že spôsob, akým ho prevádzkuje SŠHR, znemožňuje verejnú kontrolu, keďže informácie z DNS tají.
Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) vypovedal vo štvrtok v bratislavskom sídle Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Po skončení pre novinárov potvrdil, že bol vypovedať ako svedok v súvislosti s kauzou Očistec.
„Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) môže potvrdiť, že vami spomínaná osoba dnes vypovedala v rámci prípadu mediálne známeho ako Očistec, a to v procesnom postavení svedka,“ uviedol pre TASR hovorca ÚŠP Dalibor Skladan.
Údajné niekdajšie pôsobenie zločineckej skupiny na Ministerstve vnútra (MV) SR považuje Kaliňák za nezmysel. „Ak sú podozrenia z izolovaných trestných činov, ktoré sú tam vedené, tie treba prešetriť,“ podotkol s tým, že pôsobenie zločineckej skupiny na rezorte vnútra nemá byť podporené ani uznesením o vznesení obvinenia.
Tvrdí, že ak by mala údajná skupina aj politickú motiváciu, tak nie je možné, „že boli zastavené trestné stíhania daňového typu Andreja Kisku alebo Igora Matoviča alebo trestné stíhania Daniela Lipšica či napríklad Ľubomíra Galka za odpočúvanie opozície“.
Stíhania na politickú objednávku?
Kaliňák ďalej podotkol, že niektoré súčasné kauzy sú vedené na politickú objednávku. Dokazovať to má skutočnosť, že sú vyšetrované vyšetrovateľmi, ktorí pôsobili na protizločineckej jednotke Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) aj v minulosti. „Keďže nezačali konať počas 12 rokov, zjavne tie veci nevideli. Je evidentné, že je to politická objednávka,“ zdôraznil.
Kaliňák bol viacnásobným ministrom vnútra počas vlád Roberta Fica (Smer-SD). Dlhé roky bol aj podpredsedom strany Smer-SD.
Akcia Očistec
Národná kriminálna agentúra (NAKA) v rámci akcie Očistec zadržala vlani viacerých policajných exfunkcionárov. Medzi obvinenými sú aj policajný exprezident Tibor Gašpar, exriaditeľ NAKA Peter Hraško, ale aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Skupina mala pôsobiť okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra.
V prípade padli obvinenia zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zo zločinu korupcie.
Narodil sa pred 2. svetovou vojnou v malom domčeku v Dobrej pri Trenčíne. Ako čerstvého vysokoškoláka ho za šírenie letákov proti režimu poslali do uranovej bane na Jáchymovsko, porozprával spisovateľ a politický väzeň Rudolf Dobiáš
Slovenské lietadlo opustilo v stredu Afganistan a smerovalo na Slovensko. Téme sa venujú všetky strany, okrem Igora Matoviča sa aj Robert Fico sústredil na kritiku americkej politiky.
V Afganistane nebude demokratická vláda. Krajinu bude spravovať vládna rada a súčasný vodca Talibanu Hajbatulláh Áchúndzáda bude stáť na čele vedenia krajiny. Bojovníci Talibanu v nedeľu prekvapujúco ľahko obsadili afganské hlavné mesto Kábul a zosadili vládu, dve desaťročia vojensky podporovanú Spojenými štátmi a NATO. Afganský prezident Ašraf Ghaní krátko predtým utiekol z krajiny. V USA klesá podpora prezidenta Bidena, reakcie na vývoj sú aj u nás doma. Dve hlavné témy sú postoj k migrácii, špeciálne otázka udelenia azylu malej skupine Afgancov, ktorí pomáhali našim vojakov v krajine, a kritika USA. Príznačné je, že Ameriky sa dnes nezastávajú ani najväčší atlantisti na našej scéne.
Je našou povinnosťou postarať sa o Afgancov, ktorí pomáhali Slovensku a môže ich byť aj viac ako desať. Vyhlásil to líder mimoparlamentného Hlasu a expremiér Peter Pellegrini. Jeho strana "podporuje, aby na Slovensko prišli tí afganskí utečenci, a môže ich byť aj viac ako desať, ktorí spolupracovali so slovenskou armádou, slovenskými orgánmi. Ak ich bolo viac ako desať, zoberme ich, pretože pracovali s nami, a je našou povinnosťou sa o nich postarať," povedal Pellegrini s tým, že zároveň nesúhlasí s prerozdeľovaním utečencov.
Chaos podľa Pellegriniho spôsobili všetci vrátane americkej armády a spojeneckých vojsk NATO, a preto je povinnosťou pomôcť tým, ktorí s touto organizáciou spolupracovali. Tieto dva jeho postoje sú v zásade konsenzuálne zdieľaným názorom na našej scéne.
Pridáva sa k tomu ešte kritika USA. Najtvrdší sú v nej Fico a Matovič, ale pridávajú sa aj ďalší. Pellegrini za veľké fiasko považuje koniec tejto misie a odchod vojsk. Afganská armáda podľa neho získala za 20 rokov obrovské množstvo kvalitnej techniky, ktorá sa teraz dostala do rúk hnutia Taliban. "Očakával by som, že keď už dvadsaťročná misia nebola úspešná, že aspoň ten záver bude mať hlavu a pätu, bude to postupný odchod s patričnou evakuáciou ľudí," doplnil.
Podstatne otvorenejšiu kritiku voči USA zvolil Robert Fico. Šéf opozičného Smeru zopakoval, že situácia v Afganistane je príkladom zlyhania NATO a Spojených štátov amerických. "Najvýznamnejší posun v Afganistane bude, ak Taliban, nech je, aký chce, zabezpečí stabilitu v krajine a krajina bude ako-tak fungovať," povedal na utorkovej tlačovej konferencii. Dodal, že ak pôjde o migráciu, treba rokovať s Talibanom.
Už predtým tvrdo napadol USA a NATO, posmešne reagoval aj na kroky ministra zahraničných vecí Korčoka:
Fico nie je jediný ani prvý, kto tému odchodu z Afganistanu využil na kritiku USA. Ako prvý tak urobil Igor Matovič. Odchod z Afganistanu nazval vojenskou potupou, pričom Američania podľa neho vyzbrojili Taliban lepšie, ako je vyzbrojená priemerná európska krajina NATO:
Na téme počtu prijatých azylantov z Afganistanu sa profiluje aj Boris Kollár, ktorý hovorí, že by ich nemalo byť viac ako desať. Na ich prijatí je inak širší konsenzus. Za správne to považuje aj poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek, podľa ktorého má aj Slovensko podiel na zodpovednosti za dianie v Afganistane. "Či je desať ľudí dosť alebo nie, to ťažko povedať od stola v Bratislave – určite sa treba postarať o ľudí, ktorí spolupracovali so slovenskými vojakmi, diplomatmi či mimovládnymi organizáciami," reagoval. Myslí si tiež, že SR má spoluzodpovednosť aj za spolupracovníkov s misiou Európskej únie. V súvislosti s týmito faktami sa mu počet desať osôb javí ako nízky. Premiér Eduard Heger ešte v pondelok hovoril o tom, že vládny kabinet sa rozhodol poskytnúť azyl desiatim občanom Afganistanu, ktorí za posledné roky veľmi intenzívne spolupracovali s členskými štátmi EÚ. Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) v utorok na tlačovej konferencii povedal, že číslo desať Afgancov "nie je vytesané do kameňa".
Pellegriniho strana sústavne oslabuje svoje pozície, Matovič mierne posilnil. Vláda bez PS alebo Hlasu by podľa agentúry AKO nebola možná.
Keby sa konali voľby do Národnej rady SR v auguste, vyhrala by ich strana Hlas-SD so ziskom 19,5 percenta hlasov.
V prieskume preferencií volebných strán nasleduje strana SaS so ziskom 14,7 percenta a Smer-SD s 11,3 percenta. Matovičova strana by skončila tesne pod 10 percentami (9,8 percenta), progresívci získali 8,9 percenta, Sme rodina 6,6 percenta. Do parlamentu by sa dostalo ešte KDH s 6,3 percentami.
Cez 5 percent by neprešli strany Republika s 4,5 percentami, Kotlebovci s 3,9 percentami, ani strana Za ľudí s 3 percentami. Nad úrovňou troch percent sa pohybujú ešte strany SNS či maďarská Aliancia.
Hlas od apríla v prieskumoch AKO klesol o 4 percenta, agentúra Focus namerala Pellegriniho strane ešte v januári 24,3 percenta, systematicky klesá aj tam. Strany Hlas a Smer by získali spolu 60 mandátov. Strany súčasnej vlády by spolu s KDH získali 63 kresiel, takže vláda bez Progresívneho Slovenska alebo Hlasu by nebola možná.
Prieskum verejnej mienky robila agentúra AKO, prebehol od 10. do 15. augusta na vzorke 1 000 respondentov. Určite by išlo voliť a aj vie koho 66,5 percenta opýtaných.
Česko by podľa Zemana malo investovať najmä do národnej obrany a ochrany národného štátu, vkladanie prostriedkov do NATO označil tak trochu za vyhadzovanie peňazí.
Spojené štáty americké odchodom z Afganistanu stratili prestíž svetového lídra a Severoatlantická aliancia (NATO) vyvoláva pochybnosti o oprávnenosti svojej existencie, pretože dramaticky zlyhala. V reakcii na vývoj v Afganistane to v utorok povedal český prezident Miloš Zeman.
Domnieva sa, že Taliban v Afganistane vytvorí teroristické centrum a obnovia sa útoky na celom svete. Zeman ďalej poznamenal, že po odchode síl z Afganistanu prestal podporovať zvyšovanie armádneho rozpočtu na dve percentá HDP.
Česko by teraz podľa neho malo investovať do národnej obrany. Vkladanie prostriedkov do NATO označil "tak trochu" za vyhadzovanie peňazí, píše webový spravodajský portál ČT24.
Odchod z krajiny označil Zeman za zbabelosť a za dramatické zlyhanie NATO. Nedôvera v Aliancii podľa neho teraz bude silnieť. Český prezident zároveň skritizoval rýchly odchod USA. "Podľa môjho názoru odchodom z Afganistanu stratili Američania prestíž svetového lídra a samotná Aliancia teraz vyvoláva pochybnosti o oprávnenosti svojej existencie," podotkol.
Rýchly postup radikálneho hnutia Taliban neočakával. Vyzval, aby Česko pomohlo svojim afganským spolupracovníkom. Súhlasí s tým, aby boli všetci prevezení na české územie a až potom preverení. Prezident tiež povedal, že keď sa zvyšujú výdavky na obranu, je treba za to očakávať protihodnotu, ktorou je ochrana pred medzinárodným terorizmom.
"Ak tu NATO zlyhalo, malo by to viesť aj k prehodnoteniu našich obranných výdavkov a k väčšiemu dôrazu na národnú obranu," poznamenal. Uviedol, že české obranné výdavky boli doteraz motivované skôr požiadavkami Severoatlantickej aliancie. "A tieto požiadavky sú zasa motivované želaním zahraničných zbrojárskych firiem. Preto si myslím, že naše zbrojné výdavky by sa teraz, keď investovať do NATO je tak trochu vyhadzovaním peňazí, mali sústreďovať na národnú obranu, na národnú akvizíciu," povedal.
"Inými slovami, dôraz na národnú armádu a národný štát by bol prirodzeným dôsledkom zlyhania NATO v Afganistane. Bola to jediná príležitosť, keď NATO mohlo bojovať. Také to poštekovanie na Rusko a Čínu nie je zaujímavé," dodal Zeman.
