Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stranu Zoroslava Kollára ministerstvo vnútra oficiálne zaevidovalo

Na slovenskej politickej scéne oficiálne pribudla nová strana, a to Právo na pravdu. Stojí za ňou známy právnik a podnikateľ Zoroslav Kollár. Ministerstvo vnútra ju oficiálne zaregistrovalo v pondelok a strana už figuruje v registri.

Kollárov tím odovzdal viac ako 20-tisíc podpisov, čím splnil zákonnú hranicu 10-tisíc podpisov potrebných na vznik politickej strany.

Predstavitelia hnutia avizujú, že prišli zmeniť Slovensko, priniesť pravdu a spravodlivosť späť občanom. V strane sú okrem Kollára, ktorý bol právoplatne odsúdený za korupciu, aj Martin Haláš, Zuzana Krajčovičová alebo Peter Osvald.

Na Slovensku aktuálne figuruje 55 aktívnych politických subjektov, ďalších 111 je v procese likvidácie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Samit Putin – Trump je možný, momentálne však nie je nutný, tvrdí Kremeľ

Možnosť stretnutia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým náprotivkom Donaldom Trumpom stále visí vo vzduchu, no podľa Kremľa naň aktuálne nie je bezprostredná potreba.

Ako pre agentúru TASS podotkol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, samit je teoreticky možný, no teraz je prioritou diplomatické riešenie situácie na Ukrajine.

Lídri sa predbežne dohodli na osobnom stretnutí v Budapešti po telefonáte zo 16. októbra, no Trump 23. októbra prekvapivo oznámil jeho odloženie. Argumentoval, že v danom časovom rámci nedokáže dosiahnuť „to, čo je potrebné“. Putin však naznačil, že samit nie je zrušený, ale len posunutý. Podľa neho pritom iniciatíva na usporiadanie stretnutia prišla zo strany USA.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dodal, že budúcnosť podobných stretnutí bude závisieť najmä od americkej ochoty pokračovať v priamych kontaktoch.

Maďarský premiér Viktor Orbán potvrdil, že Budapešť bude miestom samitu a v maďarskej metropole podpíšu aj rusko-ukrajinskú mierovú zmluvu.

(max)

Minúta  |  

Británia je ochotná zvýšiť výdavky na lieky, aby zmiernila americké clá

Americký obchodný zástupca Jamieson Greer má 24. novembra pricestovať do Londýna, kde bude rokovať o obchodných ústupkoch, ktoré by Spojené kráľovstvo rado získalo od Washingtonu. Prezradili to informované zdroje portálu Politico.

Hlavným bodom záujmu Londýna sú clá na škótsku whisky a lieky, ktoré zaviedol Donald Trump. V snahe zmierniť hrozbu stopercentných ciel Británia navrhla zvýšiť platby Národnej zdravotnej službe za lieky, čo by mohlo mať významný vplyv na verejné financie.

Rokovania sú údajne v pokročilom štádiu, pričom britská vláda dúfa, že dohodu uzavrie ešte pred oznámením rozpočtu. USA však žiadajú ďalšie ústupky v oblasti poľnohospodárstva a výrobných štandardov.

Spojené kráľovstvo zároveň hľadá spoločný postoj s USA a Európskou úniou voči dominancii Číny na trhu s oceľou.

Greerova návšteva sa koná v rovnaký deň ako rokovania amerického ministra obchodu Howarda Lutnicka v Bruseli s predstaviteľmi Európskej únie.

(max)

Minúta  |  

Generálna prokuratúra odmietla zrušiť obvinenia exfunkcionárov NAKA a ÚŠP

Generálny prokurátor SR zamietol návrh štyroch obvinených – bývalých príslušníkov NAKA Pavla Ďurku, Jána Čurillu, Ľubomíra Daňka a prokurátora Michala Šúreka – na zrušenie ich obvinení. Potvrdil, že zákon nebol porušený spôsobom, ktorý by oprávňoval zrušiť rozhodnutia vydané počas prípravného konania.

Vyplýva to z vyjadrenia hovorkyne Generálnej prokuratúry SR Zuzany Drobovej. Spresnila, že obvinení sa domáhali zrušenia rozhodnutí z mája a júla tohto roka, ktoré sa týkajú zneužitia právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva.

„V aktuálnom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver o dôvodnosti trestného stíhania obvinených pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom,“ dodala.

Rozhodnutie generálneho prokurátora privítal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Podľa neho to potvrdzuje zákonnosť postupu vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby vo veci takzvaného Technického spisu 80. „Vyšetrovatelia konajú nezávisle, zákonne a nedajú sa zastrašiť pokusmi ovplyvniť spravodlivosť,“ uviedol na sociálnej sieti.

Šúreka obvinil vlani Úrad inšpekčnej služby zo zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva v súvislosti s dozorom nad trestnou vecou, ktorú dozoroval ako prokurátor niekdajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry. Úrad obvinil aj ďalšie tri osoby v súvislosti s výkonom ich funkcie v rámci už zaniknutej Národnej kriminálnej agentúry.

(tasr, max)

Minúta  |  

Podozrivý z útoku vo vlaku v Londýne nebol známy bezpečnostným zložkám

Muž, ktorý v sobotu večer zaútočil nožom na cestujúcich vo vlaku vo východnej časti Londýna, nebol evidovaný u britskej protiteroristickej a bezpečnostnej služby. Prokuratúra už obvinila 32-ročného muža z desiatich pokusov o vraždu a držby ostrej zbrane.

Ministerka dopravy Heidi Alexanderová uviedla, že vyšetrovatelia nepotvrdili žiadne predchádzajúce sledovanie muža ani jeho prepojenie na extrémistické skupiny.

Útok si vyžiadal jedenásť zranených, vrátane člena vlakovej posádky, ktorý zostáva v kritickom, no stabilizovanom stave v nemocnici. Päť zranených už prepustili do domácej liečby.

Ministerka potvrdila, že polícia zasiahla do ôsmich minút od prijatia prvého núdzového volania. Na mieste incidentu našli nôž a kamerové záznamy potvrdili, že člen vlakovej posádky sa odvážne pokúsil útočníka zastaviť.

Tridsaťdvaročného muža zadržali na základe podozrenia z pokusu o vraždu. V súvislosti s prípadom polícia zatiaľ nehľadá ďalšie osoby.

(reuters, sie)

Minúta  |  

EÚ zvažuje zavedenie „brzdy“ pre klimatické ciele, tvrdí dokument

Európska únia zvažuje zavedenie „brzdovej“ klauzuly, ktorá by v budúcnosti umožnila znížiť klimatické ciele pre rok 2040. Návrh kompromisného dokumentu počíta s tým, že ak členské štáty nezabezpečia dostatočné pohlcovanie oxidu uhličitého prostredníctvom lesov a pôdy, únia by mohla upraviť medziročný cieľ v rozsahu zodpovedajúcom zistenej medzere.

Ministri s klimatickou agendou krajín Európskej únie majú o návrhu rokovať 4. novembra, tesne pred odchodom predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na samit COP30 v brazílskom Beléme.

Súčasný návrh počíta so znížením emisií do roku 2040 o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Podľa návrhu by mohla únia prijať aj opatrenia na podporu lesov. Myšlienka „brzdovej klauzuly“ sa objavila už v pracovnom návrhu dokumentu od Francúzska z minulého týždňa. O schválení cieľa musí rozhodnúť najmenej 15 členských štátov z 27.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.