Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Google postaví dátové centrum umelej inteligencie na Vianočnom ostrove

Spoločnosť Google plánuje výstavbu dátového centra umelej inteligencie na odľahlom Vianočnom ostrove v Indickom oceáne. Zariadenie má vzniknúť v blízkosti letiska a bude napojené podmorským káblom na Darwin, kde sa nachádza základňa americkej námornej pechoty.

Projekt, ktorý zatiaľ verejne nikto nepredstavil, súvisí s trojročnou cloudovou dohodou medzi Googlom a austrálskym ministerstvom obrany.

Experti tvrdia, že dátové centrum bude zohrávať strategickú úlohu v obranných operáciách, najmä v monitorovaní čínskej aktivity. Slúžiť má aj ako veliteľské centrum pre bezpilotné systémy počas prípadného konfliktu.

Prítomnosť Googlu môže zároveň zlepšiť infraštruktúru a zamestnanosť na ostrove s 1 600 obyvateľmi, kde dosiaľ chýbali technologické investície.

Niektorí obyvatelia obavy z militarizácie zdieľajú, no iní vnímajú projekt ako ekonomickú príležitosť. Starosta ostrova Steve Pereira skonštatoval, že projekt posúdia z hľadiska vplyvu na komunitu. Google a austrálske ministerstvo obrany sa k veci zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vyšetrovateľ skúma „sebaradikalizáciu“ vodiča po útoku na dav vo Francúzsku

Vodič, ktorý v stredu narazil autom do davu na západe Francúzska, je podozrivý zo „sebaradikalizácie“, uviedol vo štvrtok francúzsky minister vnútra Laurent Núñez.

„Na základe viacerých faktorov, ktoré u tejto osoby existujú, a skutočnosti, že skutočne kričal ‚Alláhu Akbar‘, existujú v jeho prípade celkom jasné a explicitné náboženské odkazy,“ dodal.

Dodal však, že v tejto fáze nie je jasné, či za útokom, pri ktorom na ostrove Oléron pri francúzskom atlantickom pobreží utrpelo zranenia päť ľudí, boli náboženské motivácie.

„Úrad národného prokurátora pre terorizmus určí na základe psychiatrického vyšetrenia, ktoré sa uskutočnilo v stredu po dvoch prehliadkach, a preskúmania telefonických záznamov, či tieto prvky boli spúšťačom násilného činu, ktorého sme boli svedkami,“ zhodnotil minister.

Dvaja zo zranených pri útoku sú stále v „intenzívnej starostlivosti“, dodal.

(reuters, max)

Minúta  |  

Porošenko varuje pred Zelenského „autokratickými praktikami“

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko obvinil Volodymyra Zelenského, že využíva bezpečnostné a justičné orgány na potláčanie opozície, novinárov a protikorupčných aktivistov. V rozhovore pre Politico varoval, že krajina, ktorá bojuje proti ruskej autokracii, si nemôže dovoliť skĺznuť k autoritatívnym praktikám doma.

Podľa Porošenka prezidentova kancelária zneužíva sankcie a cielené trestné stíhania ako nástroj na umlčanie kritikov a nazval to premenou štátu na systém „vymáhania moci“.

Sám čelí obvineniam z vlastizrady a korupcie, ktoré označuje za vykonštruované. V dôsledku nich mu zablokovali účty a zakázali cestovať či zúčastňovať sa na zasadnutiach parlamentu, hoci vedie najväčšiu opozičnú stranu. Sankcie by mu mohli potenciálne zabrániť kandidovať vo voľbách.

Porošenko zároveň vyzval západných partnerov, aby sa jasnejšie ozvali proti oslabovaniu demokracie v Kyjeve. Podľa neho už nestačia „vlažné vyhlásenia o nedotknuteľnosti ľudských práv“ a je potrebná „silná a viditeľná reakcia“ spojencov. Dodal však, že pomoc Ukrajine v čase vojny by sa nemala používať ako nástroj nátlaku – oslabenie obrany by situáciu podľa neho len zhoršilo.

Európska komisia v utorok v správe ocenila úsilie Ukrajiny o vstup do EÚ a jej záväzok chrániť základné práva. Nespomenula obvinenia z politicky motivovaných stíhaní opozície, iba vyzvala na urýchlenie reforiem v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii.

(est)

Minúta  |  

Taliban zakázal pestovanie maku kvôli drogám, no tie syntetické naberajú na sile

Plocha pestovania ópiového maku, respektíve maku siateho, sa v Afganistane tento rok znížila o 20 percent, čím pokračuje pokles po zákaze výroby drog, ktorý Taliban oznámil v roku 2022.

Podľa odhadu Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) sa pestovateľská plocha znížila na 10 200 hektárov, čo predstavuje výrazný pokles oproti 232-tisíc hektárom pred zákazom.

Úroda ópia sa odhaduje na 296 ton, čo predstavuje medziročný pokles o 32 percent. Napriek obmedzenej produkcii však cena klesla o 27 percent na 570 dolárov za kilogram, čo podľa UNODC poukazuje na zmeny v trhových dynamikách.

Pokles cien by mohol motivovať pestovanie ópia v iných krajinách. Úrad zároveň upozorňuje na rastúcu produkciu syntetických drog, najmä metamfetamínu, ktorý sa stáva atraktívnejším pre zločinecké skupiny. Jeho výroba je jednoduchšia, relatívne odolná voči klimatickým zmenám a ťažšie sa odhaľuje.

Zistenia UNODC naznačujú zásadný posun na drogových trhoch v regióne, kde sa obchod s tradičnými opiátmi rýchlo nahrádza syntetickými alternatívami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ložiskový prieskum nad Pezinkom vyvolal spor medzi rezortom a samosprávou

Ministerstvo životného prostredia sa snaží zrušiť rozhodnutie o ložiskovom prieskume týkajúcom sa vyhradených nerastov, konkrétne antimónu a zlata, v oblasti Trojárová v Malých Karpatoch. Rezort reagoval, že rozhodnutie z roku 2022 prijala predchádzajúce vláda a Pezinok v tom čase nevyužil možnosť zasiahnuť do procesu.

Samospráva sa bráni tým, že nebola účastníkom konania a konala ihneď po zistení, že bola podaná žiadosť o prieskum. „Dnes už vieme, že prieskumné vrty prebiehajú na základe výnimky Okresného úradu Pezinok z 3. októbra 2025 (platnej do 31. decembra 2026),“ zhodnotila.

Pezinok považuje vrty za hrozbu pre životné prostredie a varuje pred ekologickými rizikami, najmä kontamináciou pitnej vody. Upozorňuje, že držiteľ povolenia nepreukázal začatie terénnych prác v zákonnej lehote, a preto podal podnet na Generálnu prokuratúru SR.

Minister Tomáš Taraba (nominant SNS) poznamenal, že samospráva má rokovať s držiteľom alebo podať podnet pri podozrení z porušenia zákona. Zároveň rezort považuje za škandál, že Pezinok ho v súčasnosti obviňuje z nečinnosti, hoci sa neohradil v čase, keď mohol zabrániť „správoplatneniu“ rozhodnutia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zmena klímy bez USA. Brazília hostí desiatky lídrov, veľkí hráči zostali bokom

V brazílskom Beléme sa začala konferencia COP30 o klimatickej zmene, ktorá má pripomenúť tri desaťročia globálnych rokovaní o klíme. Podujatie sa koná v tieni znepokojujúceho oslabovania multilaterálnej spolupráce a na zozname účastníkov chýbajú lídri USA, Číny, Indie aj Ruska.

Absencia Spojených štátov vytvára priestor na otvorenejšiu diskusiu, tvrdia niektorí experti, vrátane bývalého brazílskeho ministra spravodlivosti Pedra Abramovaya.

Konferencia hostí 53 hláv štátov a desiatky ďalších lídrov na nižšej ako národnej úrovni. Brazília vyzvala krajiny, aby sa vzdali myšlienky dávať nové sľuby a namiesto toho splnili stovky už prijatých v oblasti úsilia o obmedzenie emisií. Práve emisie metánu sa od záväzku prijatého v roku 2021 zvýšili.

Bývalý starosta New Yorku a miliardár Michael Bloomberg prisľúbil sto miliónov dolárov na podporu monitorovania metánu prostredníctvom satelitov. Zároveň sa diskutuje o definitívnom vytvorení „Fondu pre tropické lesy navždy“, na ktorý Brazília a Indonézia prisľúbili po jednej miliarde dolárov.

Veľká Británia, ktorá fond pomohla zadefinovať, však odmietla finančne prispieť. Čína finančný príspevok prisľúbila, zatiaľ však bez spresnenia jeho výšky.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.