Preskočiť na obsah
  |  

Stoltenberg vysvetlil, prečo NATO neuzavrelo nebo nad Ukrajinou

Bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojich pamätiach „On My Watch“ odhalil, prečo Aliancia na začiatku ruskej invázie v roku 2022 odmietla žiadosť Ukrajiny o vytvorenie bezletovej zóny. Zelenskyj ho vtedy telefonicky prosil, aby NATO uzavrelo ukrajinský vzdušný priestor, informuje Ukrajinska Pravda.

Stoltenberg však vysvetlil, že takýto krok by znamenal vojenskú konfrontáciu s Ruskom, pretože by si vyžadoval zničenie ruských protivzdušných systémov v Bielorusku a Rusku.

V prípade, že by NATO zostrelilo ruské lietadlo, išlo by o priamu vojnu Aliancie s Ruskom. Ako dodal vtedajší americký prezident Joe Biden: „Nebudeme riskovať tretiu svetovú vojnu pre Ukrajinu.“ Stoltenberg rozhovor so Zelenským označil za jeden z najťažších momentov vo svojej funkcii.

Pamäti tiež opisujú zákulisie vstupu Fínska a Švédska do NATO a napätie s Tureckom či Trumpove úvahy o vylúčení niektorých krajín z Aliancie.

(mja)

  |  

Berlínska pastorka zosobášila štyroch mužov. Tvrdí, že Boh to schvaľuje

Berlínska evanjelická farárka Lena Müllerová vzbudila pozornosť tým, že zosobášila štyroch mužov naraz, čím porušila nemecké zákony zakazujúce polygamiu, informuje denník Bild.

Farárka tvrdí, že takýto zväzok je v súlade s jej vierou a že Boh proti nemu nič nenamieta. Toto tvrdenie je ľahko vyvrátiteľné, keďže Biblia v Starom aj Novom zákone takýto spôsob života odsudzuje.

Müllerová, známa svojím feministickým postojom, vedie mládežnícku duchovnú službu v rámci evanjelickej cirkvi a vo svojej práci sa venuje najmä ženám a LGBTQ+ komunite.

Počas svojho verejného pôsobenia často vystupuje aj proti najsilnejšej nemeckej opozičnej strane AfD.

(mja)

  |  

Dezinformácie o členstve? Hlas bráni riaditeľku popradského gymnázia

Strana Hlas vo svojom stanovisku odmietla špekulácie, že riaditeľka popradského gymnázia, na ktorom mal vystúpiť premiér Robert Fico, Mária Vojtaššáková, je jej členkou. Ako uviedla strana, ide len o menovkyňu.

Hlas sa zároveň ohradil voči mediálnemu tlaku, ktorý voči riaditeľke vznikol za to, že zavolala políciu na mladíka, ktorý napísal na chodník pred školou hanlivé nápisy, ktorých adresátom bol práve premiér.

Strana odsudzuje akýkoľvek „hon na človeka“ len preto, že si plní svoje povinnosti, a apeluje na návrat k slušnosti a dialógu.

Strana vyzvala verejne činné osoby aj médiá, aby sa zamysleli, či by reagovali rovnako, ak by bola podobná situácia namierená voči opozícii alebo prezidentke.

(mja)

  |  

Kritika islamu nie je útok na moslimov, rozhodol britský súd

Britský súd rozhodol, že presvedčenie kritizujúce islam je podľa zákona o rovnosti chráneným filozofickým názorom, informuje denník Telegraph.

Britský poistný matematik Patrick Lee, ktorého vylúčili z profesijnej komory a pokutovali za príspevky na sieti X kritizujúce islam, teraz získal právnu ochranu svojich názorov. V príspevkoch označil islam za „nebezpečný kult“ a proroka Mohameda za „monštrum“.

Súd potvrdil, že Lee nekritizoval moslimov ako jednotlivcov, ale náboženské doktríny, ktoré považuje za nezlučiteľné s ľudskými právami.

Právnici upozorňujú, že sloboda prejavu musí zahŕňať aj právo vyjadriť názor, ktorý je niekomu nepríjemný – podobne ako v nedávnom prípade zničenia Koránu, ktorý vyšší súd vyhodnotil ako oprávnený prejav slobody, nie ako útok na moslimov.

Hoci Lee ešte musí dokázať, že jeho príspevky boli legitímnym prejavom chráneného názoru, sudca naznačil, že tomu tak môže byť.

(mja)

  |  

Bulharsko a Rumunsko bojujú s časom, hrozí im odstávka ruských rafinérií

Bulharsko a Rumunsko čelia hrozbe odstavenia kľúčových rafinérií, ktoré vlastnia sankcionované ruské firmy Lukoil a Rosnefť. Americké sankcie, ktoré vstúpia do platnosti 21. novembra, nútia obe krajiny konať, informuje web Politico.

Bulharský parlament už schválil zákon, ktorý umožňuje vláde prevziať kontrolu nad rafinériou v Burgase – vrátane jej predaja alebo znárodnenia. Rumunsko zatiaľ rozhodnutie neprijalo, no zvažuje možnosť výnimky zo sankcií.

Bulharský minister energetiky uistil, že krajina je pripravená chrániť svoje hospodárske záujmy bez financovania Ruska. Odstávka by pre štát znamenala vážny nedostatok pohonných hmôt, keďže tamojšia rafinéria pokrýva až 80 percent spotreby.

V Rumunsku by bol dosah miernejší, ale mohol by zasiahnuť vývoz do Moldavska. To reagovalo vlastnou ponukou odkúpiť aktíva Lukoilu a tiež požiadalo o odklad sankcií.

Snahy o zabezpečenie nového vlastníka rafinérií sa ešte viac skomplikovali, keď švajčiarska spoločnosť Gunvor vo štvrtok stiahla svoju ponuku na kúpu zahraničných aktív Lukoilu. Stalo sa tak po ostrej kritike tejto transakcie zo strany amerického ministerstva financií.

(mja)

  |  

Putin nepovolil jadrové skúšky, ale Rusko pripravuje možné scenáre

Ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ nevydal pokyn na obnovenie jadrových skúšok, no diskusie o tejto možnosti prebiehajú na najvyššej úrovni. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že ak by Spojené štáty pristúpili k jadrovým testom, Rusko by mohlo reagovať rovnakým spôsobom.

Téma bola predmetom rokovania Bezpečnostnej rady, kde minister obrany navrhol začať prípravy na testy na súostroví Nová Zem. Impulzom boli vyjadrenia bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa o pláne obnoviť jadrové testy, no ich zmysel a kontext podľa Moskvy nie sú jasné.

Putin preto poveril niekoľko štátnych inštitúcií, aby pripravili návrhy možného postupu. Rusko popiera, že by už v súčasnosti vykonávalo jadrové testy, a o testoch zbraní Burevestnik a Poseidon tvrdí, že nešlo o skúšky jadrových zbraní.

Zároveň však Rusko pokračuje v krokoch, ktoré signalizujú zvýšenú pripravenosť použiť jadrový arzenál, vrátane úprav jadrovej doktríny a rozmiestnenia jadrových zbraní v Bielorusku.

(tasr, mja)