AKTUALIZOVANÉ Krajská prokuratúra v Bratislave obvinila vo štvrtok policajného prezidenta Petra Kovaříka zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Dôvodom je zastavený zásah Úradu inšpekčnej služby, ktorá chcela zadržať obvinených Mateja Zemana a Petra Petrova. Kovařík obvinenie odmieta.
"Dňa 26. augusta KP Bratislava bolo vznesené obvinenie prezidentovi Policajného zboru SR Petrovi K. pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti na tom skutkovom základe, že mal zmariť prebiehajúci zásah zadržiavania ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s obvinenými osobami Matej Z. a Peter P.," objasnil hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan. Podľa jeho slov bol policajný prezident zároveň vypočutý v postavení obvineného. Proti vznesenému obvineniu podal sťažnosť.
Kovařík 11. augusta uviedol, že si stojí za svojím rozhodnutím prerušiť zásah Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) počas akcie v Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) počas zadržiavania svedkov-kajúcnikov. Tvrdil, že vyšetrovateľka špeciálneho tímu ÚIS Diana Santusová porušila interné predpisy a nemala na zásah povolenie od kompetentnej osoby.
Zároveň zdôraznil, že o zásahu musel rozhodnúť rýchlo. Odmietol obvinenia zo strany politikov o manipulovaní s obvinenými v kauze Očistec a Dobytkár. "Všetko nech sa preverí zákonným spôsobom, a to aj činnosť ÚIS. Mám informáciu, že Santusová oklamala svojho nadriadeného a keby postupovala, ako mala, tak tu teraz nie sme," dodal policajný prezident. Keď sa Kovařík od riaditeľa ÚIS dozvedel, že zásah je zákonný, umožnil jeho dokončenie.
ÚIS koncom júla vykonal úkony v súvislosti s medializovanými kauzami. Dôvodom malo byť manipulovanie svedeckých výpovedí vyšetrovateľmi v týchto prípadoch.
Kovařík: Absolútne nesúhlasím
Kovařík v reakcii uviedol, že obvinenie odmieta. Podal proti nemu sťažnosť a námietku zaujatosti voči všetkým prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava.
"Môžem potvrdiť, že som si vo štvrtok prevzal obvinenie z rúk prokurátora. S obvinením absolútne nesúhlasím, vypovedal som a podal sťažnosť a námietku zaujatosti voči všetkým prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava. Celú vec vnímam ako pokračovanie tlaku na políciu pre vyšetrovanie veľkých prípadov na NAKA," uviedol Kovařík.
AKTUALIZOVANÉ Najmenej 12 príslušníkov americkej armády zahynulo vo štvrtok následkom dvoch výbuchov, ktoré otriasli afganskou metropolou Kábul a najmenej 15 ďalších utrpelo zranenia, potvrdilo ministerstvo obrany USA. Informovali o tom spravodajská stanica CNN a britský denník The Guardian.
"Dnes je ťažký deň," povedal veliteľ amerických ozbrojených síl na Blízkom východe generál Kenneth McKenzie, ktorý sa na tlačovom brífingu hovorcu Pentagónu Johna Kirbyho zúčastnil prostredníctvom videospojenia.
Napriek útokom, ku ktorým sa medzitým podľa agentúry Reuters prihlásila teroristická skupina Islamský štát (IS), bude americká armáda pokračovať v evakuačnej operácií, dodal generál s tým, že v Afganistane sa momentálne nachádza ešte približne 1000 amerických občanov.
"Naďalej sa zameriavame na ochranu našich síl a evakuantov, pretože evakuácia pokračuje. Dovoľte mi objasniť, že aj keď sme zarmútení stratami na životoch, Američanov i Afgancov, aj tak pokračujeme vo vykonávaní misie. Naša misia je evakuácia amerických občanov, štátnych príslušníkov tretích krajín, držiteľov špeciálnych imigračných víz, personálu ambasády USA a Afgancov v ohrození. Napriek tomuto útoku v našej misii pokračujeme," povedal McKenzie.
"Dnes (vo štvrtok) máme na rampe 5000 evakuantov, ktorí čakajú na lety. Od 14. augusta sme evakuovali viac než 104 000 civilistov, z toho viac ako 66 000 (evakuovali) Spojené štáty a viac ako 37 000 naši spojenci a partneri ...Ako včera povedal minister zahraničných vecí (Antony Blinken), sme presvedčení, že v tejto chvíli zostáva v Afganistane asi niečo cez 1000 Američanov," priblížil McKenzie.
Generál dodal, že USA sú pripravené "zakročiť voči tým, ktorí sú zodpovední za útoky v Kábule". Zároveň potvrdil, že Washington z útokov viní teroristickú skupinu Islamský štát (IS), konkrétne jej odnož operujúcu na území Afganistanu, známu pod skratkou IS-K alebo ISIS-K.
Riziko ďalších teroristických útokov je v okolí letiska je podľa McKenzieho aj naďalej mimoriadne vysoké a môže k nim dôjsť "kedykoľvek". Okrem ďalších samovražedných útokov hrozia aj útoky vozidlami alebo raketami, dodal. Generál však odmietol potvrdiť či vyvrátiť správy, že v Kábule došlo mimo letiska aj k iným útokom.
Pri spomínaných bombových útokoch pri letisku zahynulo podľa vysoko postaveného afganského zdravotníckeho predstaviteľa najmenej 60 afganských civilistov a 150 utrpelo zranenia.
Útoky, ktoré odsúdil aj Taliban, vyvolali pobúrenie v zahraničí. Okrem iného ich odsúdili francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová, generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg či predseda Európskej rady Charles Michel.
Pri útokoch v Kábule zahynulo najmenej 60 afganských civilistov. Foto: TASR/AP
Taliban proti Islamskému štátu
Washington podľa nemenovaného predstaviteľa USA "definitívne" pracuje s verziou, že útoky spáchala teroristická skupina Islamský štát (IS), konkrétne jej odnož operujúca na území Afganistanu, známa pod skratkou IS-K alebo ISIS-K. Taliban po útoku pripomenul, že vopred varoval americké sily pred hroziacimi útokmi.
"Taliban je odhodlaný (plniť si svoje záväzky) voči medzinárodnému spoločenstvu a nedovolí teroristom používať Afganistan ako základňu pre svoje operácie. Taliban varoval americké jednotky pred možnými teroristickými skupinami, ako napríklad IS," povedal hovorca Talibanu Zabíhulláh Mudžáhid.
Washington predtým tiež varoval, že evakuačné operácie ohrozuje riziko teroristického útoku zo strany Islamského štátu.
Streľba na Talianov
Niekoľko strieľ bolo zároveň vo štvrtok vypálených na talianske vojenské lietadlo, ktoré odlietalo z Kábulu. K poškodeniu stroja však nedošlo. Uviedol to nemenovaný zdroj z talianskeho ministerstva obrany, informuje agentúra Reuters.
Taliansky novinár cestujúci zmieneným lietadlom zase stanici Sky TG24 povedal, že v lietadle cestovalo takmer 100 afganských civilistov. Pod paľbu sa stroj podľa jeho slov dostal niekoľko minút po štarte.
Americká armáda pomáha s evakuáciou na letisku v Kábule. Foto: TASR/AP
Talianska tajná služba sa ale nedomnieva, že terčom výstrelov malo byť samotné lietadlo. Podľa jej vyjadrenia mali výstrely zrejme rozohnať dav na letisku, uvádza agentúra Reuters.
Na vysoké riziko teroristického útoku na tamojšom letisku upozorňujú viacerí činitelia. Talianske vojenské lietadlo je ale zatiaľ zrejme prvým, ktoré sa od začiatku evakuačných letov dostalo do paľby, uvádza stanica Sky News.
Svetoví lídri reagujú
Francúzsko sa stále pokúša evakuovať z Kábulu stovky ľudí. Situácia na kábulskom letisku je však veľmi nebezpečná. V reakcii na dva štvrtkové výbuchy v blízkosti kábulského letiska to povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron.
"Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme do Francúzska dostali afganských občanov i osoby s dvojakým občianstvom, ktoré pôsobili na francúzskom veľvyslanectve a v súčasnosti sa nachádzajú v 20 autobusoch mimo letiska v Kábule," povedal Macron podľa agentúry AFP počas návštevy Írska. Zároveň potvrdil, že francúzsky veľvyslanec odíde z Afganistanu do Paríža.
Britský premiér Boris Johnson v súvislosti s najnovším dianím v Kábule zvolal mimoriadne zasadnutie vládneho bezpečnostného tímu Cobra. Útok v Kábule označil za "barbarský" a ubezpečil, že Spojené kráľovstvo bude do "poslednej chvíle" pokračovať v evakuačnej operácii, hoci sa blíži k svojmu koncu. Johnson verí, že Taliban umožní ľuďom opustiť Afganistan aj po 31. auguste, dokedy majú odtiaľ odísť americké jednotky.
Americká armáda pomáha s evakuáciou na letisku v Kábule. Foto: TASR/AP
Nemecká kancelárka Angela Merkelová odsúdila štvrtkový "ohavný" pri letisku v Kábule. "Zatiaľ nepoznáme všetky podrobnosti, ale teroristi sa zamerali na ľudí čakajúcich pred bránami letiska, ktorí dúfali, že sa im podarí odísť (z Afganistanu). Chceli bezpečnosť a slobodu, preto je to v tejto veľmi napätej situácii ohavný útok," povedala Merkelová.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg opísal udalosti v Kábule ako "hrozný teroristický útok". Prioritou podľa neho naďalej zostáva čo najrýchlejšie evakuovať do bezpečia čo najviac ľudí.
Na výbuch v Kábule reagoval aj predseda Európskej rady Charles Michel. "Som veľmi znepokojený správami o výbuchu v Kábule a situáciu pozorne sledujem... Zaistenie bezpečného prechodu na letisko zostáva životne dôležité," uviedol Michel na Twitteri a dodal, že je potrebné zaistiť, aby súčasná nestabilita neviedla k oživeniu terorizmu.
Ukončenie evakuácií
K ukončeniu evakuácií z Kábulu, či jeho avizovaniu, pristúpilo v ostatnom čase – z bezpečnostných dôvodov – viacero krajín. Ukončenie takýchto letov dosiaľ oznámili Kanada, Dánsko, Belgicko či Poľsko. Evakuácie z Afganistanu plánuje do piatka zavŕšiť aj Španielsko a Francúzsko.
Afganské militantné hnutie Taliban obsadilo 15. augusta hlavné mesto Kábul a prevzalo moc v Afganistane. Desaťtisíce ľudí sa odvtedy snažia dostať z tejto stredoázijskej krajiny do zahraničia.
Pátranie po nezvestných osobách častokrát vyžaduje nasadenie a súčinnosť viacerých zložiek a nielen štátnych orgánov. Polícii Slovenskej republiky tak pomáha aj viacero neziskových a dobrovoľníckych organizácií. Občianske združenie Slovenská pátracia služba je jednou z nich. Čo je presne ich činnosťou porozpráva jej zakladateľ Lukáš Beták
Americký prezident Joe Biden v utorok potvrdil, že napriek výzvam západných spojencov nemá nateraz v úmysle predĺžiť termín na ukončenie odsunu amerických vojakov z Afganistanu, ktorý je stanovený na 31. augusta. S evakuáciou svojich občanov už začalo aj Rusko. Militanti medzičasom vymenovali za ministra obrany bývalého trestanca z Guantanáma. Dianie v Afganistane sledujeme online.
02:48 Americké veľvyslanectvo v Kábule varovalo občanov Spojených štátov, aby z bezpečnostných dôvodov neprichádzali na letisko v afganskom hlavnom meste. Na letiskových bránach totiž panuje nebezpečná situácia, varovala ambasáda USA v noci na štvrtok, píše agentúra DPA.
"Americkí občania, ktorí sa zdržiavajú na bránach Abbey Gate, East Gate alebo North Gate, by mali z miesta okamžite odísť," uvádza sa na webstránke ambasády USA. Výnimku majú len tí, ktorí dostali individuálne inštrukcie od zástupcov americkej vlády.
DPA pripomína, že pred streľbou a hroziacimi teroristickými útokmi na letisku Hámida Karzaja v Kábule varovalo i nemecké veľvyslanectvo. Cestovné odporúčania týkajúce sa Afganistanu v stredu aktualizovalo aj britské ministerstvo zahraničných vecí. Británia svojich občanov vystríha pred akýmkoľvek cestovaním do tejto nepokojnej krajiny. Londýn ako dôvod uvádza "vysokú hrozbu teroristického útoku".
"Ak sa nachádzate v oblasti letiska, presuňte sa na bezpečné miesto a počkajte na ďalšie odporúčania. Komerčné lety momentálne nepremávajú. Ak môžete Afganistan bezpečne opustiť iným spôsobom, mali by ste tak spraviť okamžite," uvádza rezort britskej diplomacie vo vyhlásení.
Stanica CNN v stredu s odvolaním sa na predstaviteľa obrany USA informovala o "veľmi špecifickej hrozbe" plánovaných útokov voči davom ľudí čakajúcim na letisku zo strany afganskej vetvy teroristickej organizácie Islamský štát (IS), známej ako Islamský štát v Chorásáne (IS-K) zahŕňajúci územie Afganistanu a Pakistanu.
IS-K, ktorý je úhlavným nepriateľom Talibanu, chce podľa USA vyvolať na letisku chaos a je údajne schopný vykonať viacero útokov. Obavy sa zvýšili po tom, čo z dvoch väzníc neďaleko Kábulu utieklo vyše 100 väzňov lojálnych voči IS-K, približuje CNN s odvolaním sa na nemenovaný regionálny zdroj z prostredia boja proti terorizmu.
Narastajúcu hrozbu útokov na letisku v Kábule zo strany IS-K v utorok priznal i americký prezident Joe Biden.
STREDA
21:15 Ústredná spravodajská služba (CIA) a americká armáda podnikajú tajné evakuačné misie na záchranu civilistov mimo Kábulu pomocou helikoptér aj pozemných jednotiek. Informoval o tom v stredu denník The Wall Street Journal (WSJ).
"CIA v uplynulých dňoch začala tajné operácie na záchranu civilistov v Kábule, ale aj mimo neho. Na tieto operácie sú využívané americké vojenské helikoptéry, ale samotné misie sú pod taktovkou CIA," píše WSJ.
19:33 Taliban umožní Afgancom s potrebnými dokladmi vycestovať z Afganistanu aj po tom, ako sa 31. augusta z tejto krajiny stiahnu poslední americkí vojaci. Oznámil to v stredu Markus Potzel, nemecký osobitný predstaviteľ pre Afganistan, informovala agentúra AFP.
Potzel na Twitteri napísal, že sa stretol so Šérom Mohammadom Abbásom Stánikzajom, zástupcom hlavného vyjednávača Talibanu, ktorý ho "uistil, že Afganci s platnými dokladmi budú môcť cestovať komerčnými letmi aj po 31. auguste".
19:06 Bývalý väzeň z Guantánama Abdul Kajjúm Zákir sa stal ministrom obrany v dočasnej vláde militantného hnutia Taliban, ktoré v polovici augusta ovládlo väčšinu územia Afganistanu vrátane hlavného mesta Kábul. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters.
Zákira zajali americkí vojaci, ktorí podnikli inváziu do Afganistanu po teroristických útokoch na USA 11. septembra 2001. Až do roku 2007 bol umiestnený vo väznici na americkej základni Guantánamo na Kube. Neskôr bol prepustený a odovzdaný afganskej vláde.
18:42 Slovensko má pomôcť ľuďom, ktorí pomáhali slovenským občanom a tiež blízkym Afgancov, ktorí žijú na Slovensku. Myslí si to prezidentka Zuzana Čaputová. Ak sa nepodarí evakuácia zo strany Slovenska, treba podľa nej o to požiadať našich partnerov.
"Vieme, že situácia je mimoriadne vážna, ostávajú možno posledné hodiny na evakuáciu. Je skupina ľudí, ktorá je preverená zo strany slovenských orgánov. Uvidíme, či sa vôbec podarí urobiť ešte nejaký evakuačný krok zo strany Slovenska alebo aspoň vybaviť a požiadať našich partnerov, iné krajiny EÚ, ktoré ešte evakuujú aj ďalších občanov, aby pomohli aj týmto ľuďom," uviedla v stredu prezidentka.
16:30 Ruský prezident Vladimir Putin a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching sa telefonicky dohodli, že ich krajiny zintenzívnia úsilie v boji proti "hrozbám" vyplývajúcich zo situácie v Afganistane, kde moc prevzalo militantné hnutie Taliban. S odvolaním sa na stredajšie vyhlásenie Kremľa o tom informovala agentúra AFP.
Obaja lídri podľa Kremľa vyjadrili "svoju pripravenosť zintenzívniť úsilie v boji proti hrozbám terorizmu a obchodovania s drogami prichádzajúcimi z územia Afganistanu". Hovorili tiež o "dôležitosti nastolenia mieru v Afganistane a predchádzaní šíreniu nestability do susedných regiónov".
14:40 Medzinárodné spoločenstvo musí zachovať dialóg s islamistickým hnutím Taliban, ak je to v záujme ochrany pokroku, ku ktorému v Afganistane došlo za uplynulé dve desaťročia nasadenia Severoatlantickej aliancie, uviedla v stredu nemecká kancelárka Angela Merkelová.
"Naším cieľom musí byť zachovať čo možno najviac z toho, čo sme dosiahli v súvislosti so zmenami v Afganistane za uplynulých 20 rokov. To je niečo, o čom sa musí medzinárodné spoločenstvo rozprávať s Talibanom," povedala Merkelová v prejave na pôde nemeckého parlamentu.
14:37 Slovensko naďalej pokračuje v záchrannej akcii, ktorej cieľom je evakuovať z Afganistanu ľudí s blízkou, reálnou väzbou na Slovensko. Po stredajšom rokovaní vlády to deklarovali slovenský premiér Eduard Heger a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.
Heger priblížil, že transport na záchranu životov by sa mal týkať desiatok osôb z viacerých skupín. "Ide o ľudí, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku a sú dočasne v Afganistane, tých je 16, (ďalej) približne 50 žien a detí s právom na zlúčenie rodiny, deväť štipendistov a 26 doktorantov a študentov slovenských vysokých škôl," priblížil Heger. Zdôraznil, že najťažšou časťou misie je dostať ľudí v chaose, ktorý v Kábule vládne, do lietadla, ktoré ich odvezie.
Šéf diplomacie priblížil, že v hre sú dve možnosti, vyslať vlastný letecký špeciál alebo pomôcť zabezpečiť transport špeciálom iných krajín. "Máme na ľudí, ktorých sme spomínali, kontakt, no situácia sa neustále mení, treba povedať, že títo ľudia sa snažia akýmkoľvek spôsobom dostať sa z Afganistanu," povedal Korčok. Určiť počet, ktorý sa podarí evakuovať, je preto podľa Hegera predčasné.
12:52 Vodca odboja proti islamistickému hnutiu Taliban Ahmad Masúd vyhlásil, že sa nikdy nevzdá, je však otvorený rokovaniam s novými lídrami Afganistanu. Masúd to povedal v rozhovore, ktorý v stredu zverejnil francúzsky týždenník Paris Match.
Masúd je synom zavraždeného veliteľa niekdajšej Spojenými štátmi podporovanej protitalibanskej Severnej aliancie Ahmada Šáha Masúda. Spolu s bývalým afganským viceprezidentom Amrulláhom Sálihom sa po ofenzíve Talibanu stiahol do svojho rodného údolia Pandžšír.
"Radšej zomriem, ako by som sa mal vzdať," povedal Masúd v prvom rozhovore, odkedy Taliban v polovici augusta obsadil afganskú metropolu Kábul. "Som synom Ahmada Šáha Masúda. Slovo vzdať sa nie je v mojom slovníku," dodal.
Ako ďalej vyhlásil, "tisíce" mužov sa pridávajú k jeho frontu národného odporu v údolí Pandžšír, ktoré sa nepodarilo obsadiť sovietskym jednotkám v roku 1979 ani Talibanu počas jeho prvej vlády v rokoch 1996 – 2001.
12:41 Za posledných 24 hodín evakuovali z Afganistanu vyše 20 000 ľudí. Informovala v stredu arabská televízia al-Džazíra.
12:15 Ruské ministerstvo obrany začalo v stredu s evakuáciou obyvateľov Ruskej federácie z Afganistanu. Evakuovať majú dovedna viac ako 500 občanov Ruska i ďalších členských krajín Organizácie Dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), teda Bieloruska, Kirgizska, Tadžikistanu a Kirgizska a Arménska.
"Na príkaz prezidenta Vladimira Putina zorganizoval 25. augusta minister obrany Sergej Šojgu leteckú evakuáciu z územia Islamskej republiky Afganistan," píše sa vo vyhlásení ruského rezortu obrany. Ministerstvo tiež oznámilo, že Šojgu na evakuáciu vyčlenil skupinu štyroch lietadiel, ktoré sa sústredili na letisku v Uľjanovsku. Na palube každého lietadla sa má tiež nachádzať tím vojenských lekárov a sestier, ktorí majú zabezpečovať lekársku pomoc a podporu evakuovaným osobám, ako aj zásoby pitnej vody a potravín.
Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
12:11 Situácia v Afganistane a jej rýchly vývoj, ktorý nie je úplne koordinovaný s USA, potvrdzuje nevyhnutnosť väčšej samostatnosti Európskej únie v oblasti zaisťovania bezpečnosti svojich občanov a prispievania k celkovej obrane. Pre TASR to v stredu povedal výkonný riaditeľ Európskej obrannej agentúry EDA Jiří Šedivý.
12:08 Afganci budú môcť aj v budúcnosti bez problémov pokojne opustiť krajinu, vyplýva z vyjadrení jedného z vysokopostavených vodcov islamistického hnutia Taliban, mullu Jakúba.
"Keď budú chcieť ísť do zahraničia za prácou alebo si budú chcieť zlepšiť život, môžu neskôr požiadať o pasy, dostať víza a legálnou cestou opustiť krajinu," povedal mulla Jakúb v zvukovej nahrávke, ktorú zverejnili v utorok večer miestneho času oficiálne médiá Talibanu. Nikto im v tom nebude brániť, dodal. Podľa mullu Jakúba znamená chaotické vycestovávanie, ktorého je v súčasnosti Afganistan svedkom, problém pre všetky strany.
10:49 V prípade potreby ďalšej evakuácie z Afganistanu sú ozbrojené sily pripravené vyslať špeciál. Treba však zvážiť bezpečnostné riziká aj aktuálne stanoviská Talibanu, uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
"Pokiaľ vláda prijme rozhodnutie, že pôjdeme podstúpiť to relatívne vážne bezpečnostné riziko, ktoré dnes je na letisku v Kábule, ozbrojené sily budú pripravené vyslať špeciál. Treba to ale zvážiť, pretože existujú jasné deklarované stanoviská Talibanu, že už viac nebudú púšťať civilov na letisko," povedal minister. Mohlo by sa podľa neho stať, že po pristátí na letisku nebude koho vyzdvihnúť. "Dostaneme sa do relatívne náročnej bezpečnostnej situácie v podstate zbytočne," poznamenal.
8:20 Keď afganskí spojenci znásilňovali chlapcov, Američania odvracali zrak, všíma si Vladimír Palko.
8:02 Austrálska vláda prijala skupinu vyše 50 afganských športovcov, prevažne žien, a ich rodinných príslušníkov z humanitárnych dôvodov. Do bezpečia podstúpili strastiplnú cestu, na ktorej im pomáhali bývalí športovci, ale aj politické a spravodajské špičky. Podľa austrálskej televízie ABC bola situácia dramatická predovšetkým na kábulskom letisku, odkiaľ sa viaceré krajiny snažia po nástupe Talibanu na poslednú chvíľu evakuovať ľudí.
Na poplach začala biť historicky prvá kapitánka ženskej futbalovej reprezentácie Afganistanu Khalida Popalová, ktorá v minulosti prežila vládu radikálneho hnutia. "Som zničená z toho, že nemôžem pomôcť. Vidím ženy, ktoré tam uviazli, počujem ich chvejúce sa hlasy. Boja sa a ja som bezmocná," vyznala sa Popalová, ktorá v súčasnosti žije v Dánsku. Právnička Nikki Drydenová ako niekdajšia kanadská olympionička spojila sily s riaditeľkou organizácie Ľudské práva pre všetkých Alison Battissonovou. Spoločne vyselektovali viac než 50 športovcov a rodinných príslušníkov, ktorým hrozilo najväčšie riziko. Šéf afganskej paralympijskej výpravy Arian Sadiqi sa obával najmä o Zakiu Khudadadiovú. Rovnako ako ďalší taekwondista Hossain Rosouli mala súťažiť na PH 2020 v Tokiu, no ani táto dvojica sa nevedela dostať z krajiny. "Som uväznená v dome, bez utajenia alebo sprievodu nemôžem vyjsť von. Prosím, pomoc," vravela Khudadadiová, ktorá mala byť vôbec prvou afganskou paralympioničkou.
00:57 Z Afganistanu sa v utorok začali sťahovať prví americkí vojaci zaisťujúci priebeh evakuácií z krajiny. Stalo sa tak v deň, keď prezident USA Joe Biden potvrdil, že nemá v úmysle predĺžiť termín na ukončenie odsunu príslušníkov americkej armády z Afganistanu, ktorý je stanovený na 31. augusta.
Pre televíziu CNN to uviedli dvaja nemenovaní predstavitelia z prostredia amerického rezortu obrany. Neuviedli pritom, koľko vojakov už z Afganistanu odišlo, avšak ubezpečili, že začiatok odsunu nijako neovplyvnil priebeh evakuácií ľudí z kábulského letiska. Pentagón v pondelok uviedol, že na medzinárodnom letisku v Kábule operuje približne 5 800 amerických vojakov, ktorí dohliadajú na bezpečnosť evakuačných letov.
00:11 Americký prezident Joe Biden v utorok potvrdil, že napriek výzvam západných spojencov nemá nateraz v úmysle predĺžiť termín na ukončenie odsunu amerických vojakov z Afganistanu, ktorý je stanovený na 31. augusta. Dodržanie tohto termínu však bude podľa Bidena závisieť od spolupráce zo strany Talibanu.
"Som odhodlaný ukončiť našu misiu... Čím skôr sa to podarí, tým lepšie," zdôraznil Biden s tým, že každým dňom rastie reálne riziko, že sa príslušníci armády USA v Kábule stanú terčom útokov zo strany tzv. Islamského štátu a ďalších teroristických skupín. Zdôraznil však, že to, či sa podarí zavŕšiť odsun do konca augusta, bude závisieť od spolupráce zo strany hnutia Taliban.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
UTOROK
Skupina siedmich najvyspelejších štátov sveta G7 sa vo štvrtok dohodla na "cestovnej mape" v otázke prípadných vyjednávaní s hnutím Taliban. Po virtuálnom summite G7 to povedal britský premiér Boris Johnson. Podľa Johnsona musí Taliban do 31. augusta, ale aj po tomto dátume zaručiť bezpečný odchod z krajiny tým, ktorí chcú odísť. Informovali o tom agentúry AP a AFP.
Boris Johnson na krátkom brífingu po skončení virtuálneho rokovania G7 vyhlásil, že "pokiaľ ide o interakciu s Talibanom, G7 má obrovský vplyv... Našou podmienkou číslo jeden je, že trváme na bezpečnom odchode z krajiny aj po 31. auguste, teda po skončení počiatočnej fázy evakuácií." Johnson pripustil, že členom G7 sa nepodarilo presvedčiť amerického prezidenta Joea Bidena, aby predĺžil evakuačnú misiu USA v Kábule.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po skončení virtuálneho summitu povedala, že je "morálnou povinnosťou pomôcť Afgancom v núdzi".
Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP
Podľa predsedu Európskej rady Charlesa Michela nesmie medzinárodné spoločenstvo dovoliť vznik nového trhu prevádzačov ľudí.
"Sme pevne rozhodnutí udržať migračné toky pod kontrolou a ochrániť hranice EÚ," vyhlásil Michel. Európske spoločenstvo je podľa neho ochotné spolupracovať v tejto otázke aj s krajinami ako Irán či Pakistan.
Skupina G7 v spoločnom vyhlásení napísala, že vyzýva Taliban "na dodržiavanie povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva v vrátane práv žien, dievčat a menšín".
Termín od Talibanu
Hovorca militantného hnutia Taliban Zabíhulláh Mudžáhid počas utorkovej tlačovej konferencie vyhlásil, Spojené štáty a ich spojenci musia dokončiť evakuáciu z Afganistanu do 31. augusta a že Taliban neakceptuje "nijaké predĺženie" tohto termínu. Taliban už podľa Mudžáhida pre chaotickú situáciu nedovoľuje afganským občanom prichádzať na letisko v Kábule.
"Počuli ste, čo povedal Taliban. Myslím si, že musíte pochopiť kontext... Sme presvedčení, že dokážeme evakuovať tisíce ďalších," povedal v reakcii na tieto vyjadrenia britský premiér Boris Johnson.
Biden nevyhovie
Americký prezident Joe Biden sa však v súlade s odporúčaniami svojho ministerstva obrany rozhodol nepredĺžiť termín ukončenia evakuácií z afganskej metropoly. Informovali o tom agentúry AP a Reuters s odvolaním sa na vyjadrenie nemenovaného predstaviteľa Bidenovej administratívy oboznámeného so situáciou.
Pentagón ešte v pondelok odporučil Bidenovi evakuáciu ukončiť najneskôr 31. augusta z dôvodu potenciálnych bezpečnostných hrozieb voči americkým silám v Kábule, priblížil citovaný zdroj.
Skupinu najvyspelejších krajín sveta tvoria Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Taliansko a USA. Británia, v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v G7. Mimoriadne virtuálne rokovanie lídrov zvolal britský premiér Boris Johnson.
Afganské militantné hnutie Taliban obsadilo 15. augusta hlavné mesto Kábul a prevzalo moc v Afganistane, z ktorého sa odvtedy snažia dostať tisíce ľudí. Západné krajiny organizujú evakuačné lety pre svojich diplomatov i Afgancov, ktorí s týmito krajinami spolupracovali.
Od pondelka bude podľa COVID automatu v stupni ostražitosti 14 okresov. Všetky ostatné okresy sú v stupni monitoringu. Vláda SR na svojom stredajšom rokovaní schválila v rámci COVID automatu rozdelenie okresov podľa aktuálnej rizikovosti.
V stupni monitoring, teda v zelenej fáze budú okresy Bánovce nad Bebravou, Banská Bystrica, Bratislava I.-V., Brezno, Bytča, Čadca, Detva, Dolný Kubín, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Humenné, Ilava, Komárno, Krupina, Kysucké Nové Mesto, Levice, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Malacky, Martin, Medzilaborce, Michalovce, Myjava, Námestovo, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Pezinok, Piešťany, Poltár, Považská Bystrica, Prešov, Prievidza, Púchov, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Ružomberok, Sabinov, Šaľa, Senec, Senica, Skalica, Snina, Sobrance, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Topoľčany, Trebišov, Trenčín, Trnava, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Žarnovica, Žilina, Zlaté Moravce a Zvolen.
V stupni ostražitosti - oranžová fáza - budú zaradené okresy Banská Štiavnica, Bardejov, Gelnica, Kežmarok, Košice I.-IV., Košice-okolie, Levoča, Nové Zámky, Poprad, Vranov nad Topľou a Žiar nad Hronom.
Prísnejšie podmienky, rozhodnú organizátori
V zelených okresoch môžu kompletne zaočkovaní väčšinu aktivít vykonávať bez obmedzenia, s miernymi obmedzeniami musia rátať neočkovaní či netestovaní na COVID-19. Nosenie rúšok zostáva povinné v interiéroch v zelených aj oranžových okresoch.
V oranžových okresoch platia prísnejšie podmienky napríklad pre hromadné podujatia, reštaurácie, fitness centrá či wellness, ale aj svadby a kary. Počet ľudí sa bude odvíjať od režimu, ktorý si vyberie organizátor.
Prevádzkovatelia a organizátori hromadných podujatí si po novom sami určia, ktorým osobám umožnia vstup. Na výber majú z troch režimov, a to plne zaočkovaní, OTP (očkovaní, testovaní, po prekonaní COVID-19) a tzv. základ, teda všetci zákazníci bez rozdielu.
AKTUALIZOVANÉ Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan otvorený list svojho predchodcu v úrade Jána Mičovského adresovaný predsedovi hnutia Igorovi Matovičovi "nie celkom pochopil". Matovič celú záležitosť považuje za osobný spor bývalého a súčasného ministra pôdohospodárstva.
"List Jána Mičovského som nie celkom pochopil. Hovoril tam niečo o protikorupčnej jednotke, ktorá mala za jeho pôsobenia štyri systemizované miesta – tie zostali zachované. Jednotku som v záujme efektívnosti presunul do Bratislavy pod útvar kontroly a zamestnancom, ktorí pracovali na vysunutom pracovisku vo Zvolene, bolo aj za účasti odborárov ponúknuté, aby naďalej pracovali pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Tí to odmietli," uviedol Vlčan (nominant OĽaNO) pred stredajším rokovaním vlády.
"Musím povedať, že s výkonom tejto jednotky som nebol spokojný, s ohľadom na to, že forenzný audit, ako si iste aj pán Mičovský spomenie, som inicioval a presadil ja, napriek odporu viacerých jeho blízkych spolupracovníkov. Priniesol mnohé závažné zistenia," poznamenal.
Práve uvedená špecializovaná jednotka mala podľa agroministra pomôcť, aby sa MPRV stalo účastníkom aktuálneho trestného konania v kauze Dobytkár ako poškodený. "Aby sme si právne súladnou cestou mohli uplatniť prípadnú škodu a nárok na náhradu škody voči obvineným. To sa nepodarilo, obžaloba bola podaná v tom zmysle, že MPRV a záujmy Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) neboli porušené, čo je mi veľmi ľúto," zdôraznil.
Dodal, že nová riaditeľka útvaru kontroly je kvalifikovaná osoba. "Nemám preto žiadne pochybnosti o tom, že by sme znížili kvalitu vyšetrovania," dodal šéf MPRV.
Matovič: je to len spor Mičovského s Vlčanom
Otvorený list Jána Mičovského vníma minister financií Igor Matovič ako osobný súboj medzi Mičovským a jeho nástupcom v úrade ministra pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom (nominant OĽaNO). Matovič to uviedol po stredajšom rokovaní vlády.
"S poslancom Mičovským som sa stretol pred mesiacom, keď prišiel so skupinou ľudí, ktorých minister Vlčan bez akejkoľvek debaty vyhodil z ministerstva pôdohospodárstva z protikorupčnej jednotky. Ja som hneď na mieste ponúkol týmto ľuďom pracovné miesta na ministerstve financií, na úrade vládneho auditu so sídlom vo Zvolene, aby mohli fungovať vo Zvolene," priblížil expremiér.
Exminister Mičovský so spomínanými ľuďmi podľa šéfa OĽaNO nekomunikoval. "Ja som s nimi mal aj v utorok stretnutie u nás na ministerstve, kde majú od 1. septembra naplno fungovať. Mrzí ma to, myslím si, že je to nejaký osobný súboj so súčasným ministrom pôdohospodárstva. Má nejakú zatrpknutosť a rieši to takýmto spôsobom," dodal Matovič na margo Mičovského.
Mičovský kritizoval OĽaNO a manažérske rozhodnutia
Mičovský zverejnil v utorok (24. 8.) na sociálnej sieti otvorený list Matovičovi, v ktorom sa obáva o stratu protikorupčného charakteru hnutia. Zároveň kritizuje niektoré manažérske rozhodnutia, najmä personálne, svojho nástupcu vo funkcii.
"Nastupujúcemu ministrovi Samuelovi Vlčanovi som odovzdal funkciu s presvedčením, že transplantácia slušnosti do chorého rezortu bude pokračovať. Avšak to, čo sa začalo diať na ministerstve pôdohospodárstva po mojom odchode, za slušné považovať nemôžem," tvrdí Mičovský.
Kroky nového ministra podľa neho zneucťujú protikorupčný étos hnutia a urážajú ľudí, ktorí sa k nemu pridali a považujú morálnu obrodu krajiny za svoj cieľ. "Ak by som v tejto situácii mlčal, urobilo by to zo mňa zbabelca. Takže nebudem," dodal Mičovský a vyzval Matoviča, aby nemlčal ani on, pretože hnutie si to podľa neho nezaslúži.
AKTUALIZOVANÉ Podávanie tretej dávky vakcíny proti ochoreniu COVID-19 by malo byť schválené čo najskôr, skôr než bude neskoro. Pre TASR to povedal virológ Boris Klempa z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a nositeľ ceny Vedec roka SR 2020 v kategórii inovátor roka. Očkovaný by podľa jeho slov nemal byť automaticky každý. Ministerstvo odkazuje, že dodatočná dávka je stále v hre.
Za správne považuje to, aby sa tretia dávka vakcíny podávala na základe rozhodnutia lekára imunitne oslabeným alebo z iných dôvodov vysoko rizikovým jedincom.
Na otázku TASR, aká je jeho vízia fungovania očkovania proti ochoreniu COVID-19 v budúcnosti, uviedol, že aktuálne je ťažké niečo jednoznačne predpovedať. Predpokladá však, že u imunitne kompetentných osôb aspoň nateraz tretia dávka nie je nevyhnutná.
"Neviem si predstaviť, ako niekto vyvíja vakcínu, ktorú by bolo treba zaočkovať raz za desať rokov, zatiaľ čo niekto iný by vyvíjal vakcínu, ktorú treba preočkovať každé tri roky. Predpokladám, že všetci sa pokúšajú o vývoj vakcíny s čo najdlhšou dobou účinnosti. O potrebe preočkovania až následne rozhodujú reálne skúsenosti z praktického života," uviedol.
Klempa si myslí, že na pandémiu by si ľudia nemali zvykať, na pretrvávanie vírusu v ľudskej populácii však áno. "Dá sa predpokladať, že šírenie vírusu v ľudskej populácii sa nepodarí úplne zastaviť, ale nebude mať stále taký pandemický charakter, ako je to teraz," dodal.
Klempa pre TASR potvrdil, že nie je členom poradnej skupiny na MZ SR pre očkovanie.
Podľa rezortu je to v hre
Tretia dávka očkovania proti novému koronavírusu je stále v hre. Jej podanie bude záležať od štúdií, ktoré sa aktuálne realizujú. V utorok to uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).
Rezort zdravotníctva tiež pripravuje veľkú štúdiu, ktorá má priniesť informácie o stave imunity v rôznych skupinách obyvateľstva na území Slovenska. "Pracuje sa na tom a niekedy v septembri by to malo byť spustené," spresnil minister.
Na štúdii by sa mala zúčastniť reprezentatívna vzorka obyvateľstva rôzneho veku, pohlavia či regiónu. Jej cieľom bude zistiť, ako je skupina zaočkovaných, neočkovaných či tých, ktorí ochorenie prekonali, chránená pred ochorením COVID-19. Zisťovanie imunity potom podľa Lengvarského pomôže pri správnejšom nastavovaní opatrení.
Slovensko nikdy neuzná ilegálnu anexiu Krymu. Vyhlásil to v pondelok premiér Eduard Heger vo svojom vystúpení na úvod ustanovujúceho samitu Krymskej platformy v Kyjeve. Uvítal vznik platformy a sľúbil, že Slovensko sa v nej bude angažovať.
"Pred viac ako siedmimi rokmi Rusko porušilo medzinárodné právo a ilegálne anektovalo časť územia Ukrajiny. Čas nezbaví Rusko zodpovednosti za svoje činy a ani medzinárodné spoločenstvo potreby venovať pozornosť Ukrajine," povedal Heger (OĽaNO).
"Krym je Ukrajina... Nikdy neuznáme zmeny hraníc prostredníctvom sily. Neuznáme ilegálnu anexiu Krymu a Ukrajinu plne podporujeme v diplomatickom úsilí o obnovu suverenity a územnej celistvosti," povedal slovenský premiér.
Heger ďalej uviedol, že sankcie voči Rusku ostanú, kým bude trvať okupácia Krymu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na úvod samitu prisľúbil, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby získal naspäť Krym, ktorý pred siedmimi rokmi anektovalo Rusko.
"Na to použijeme všetky možné politické, právne a predovšetkým diplomatické prostriedky," povedal podľa agentúry AP s tým, že Kyjev potrebuje "účinnú podporu na medzinárodnej úrovni".
Účasť európskych predstaviteľov a kritika Kremľa
V ukrajinskej metropole sa v pondelok koná ustanovujúci samit Krymskej platformy, ktorej hlavným cieľom je dosiahnuť návrat Krymu pod zvrchovanosť Kyjeva. Zúčastňujú sa na ňom vysokí predstavitelia zo 46 krajín a medzinárodných organizácií. Do Kyjeva pricestoval aj predseda Európskej rady Charles Michel.
Na úrovni hláv štátov a premiérov je zastúpené Lotyšsko, Litva, Estónsko, Poľsko, Slovensko, Rumunsko, Maďarsko, Moldavsko, Gruzínsko, Slovinsko, Chorvátsko, Švédsko a Fínsko. Prítomní sú aj zástupcovia NATO, Rady Európy a zoskupenia GUAM, ako aj podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Rusko sa na samite nezúčastňuje.
Ako píše AP, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil pondelňajší samit za "protiruské podujatie".
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (predný rad desiaty zľava), slovenský premiér Eduard Heger (stredný rad siedmy zľava) a ďalší vysokí predstavitelia štátov a medzinárodných organizácií pózujú na spoločnej fotografii na ustanovujúcom summite Krymskej platformy v Kyjeve v pondelok 23. augusta 2021. Hlavným cieľom summitu je dosiahnuť návrat Krymu pod zvrchovanosť Kyjeva. Foto: TASR/AP
Očakáva sa, že lídri po skončení rokovania podpíšu spoločnú deklaráciu, potvrdzujúcu záväzok k podpore nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny a vymedzujúcu rámec pre medzinárodnú politiku voči Krymu.
Samit sa koná v čase, keď si Ukrajina pripomína 30. výročie získania nezávislosti.
Rusko zabralo územie Krymského polostrova vo februári 2014 a v marci ho po spornom referende, ktoré Ukrajina ani západ neuznali, pričlenilo k svojmu územiu.
Ukrajinský prezident tvrdí, že plynovod môže byť nebezpečný pre celú Európu. Podľa nemeckej kancelárky Merkelovej sa Berlín zhoduje s Washingtonom v tom, že plyn nesmie byť zneužitý ako geopolitická zbraň.
Kyjev vníma plynovod Severný prúd 2 (Nord Stream 2), ktorý bude dopravovať ruský zemný plyn do Európy a hlavne do Nemecka tak, že bude obchádzať Ukrajinu, ako "nebezpečnú geopolitickú zbraň". V nedeľu to o projekte, ktorý bude čoskoro dokončený, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský. Citovala ho tlačová agentúra AFP.
Zelenský sa tak vyjadril na spoločnej tlačovej konferencii v Kyjeve s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá dôrazne presadzovala výstavbu plynovodu – nesúhlasia s ním však susedia Ruska ako Ukrajina, Poľsko a pobaltské štáty.
Plynovod za 12 miliárd dolárov (10,28 miliardy eur) má po dne Baltického mora viesť do Nemecka, najsilnejšej európskej ekonomiky, takmer dvojnásobne väčšie množstvo ruského plynu. Plynovod obchádza Ukrajinu, čím ju pripraví o základné príjmy z tranzitu plynu.
"My sa pozeráme na tento projekt výlučne z hľadiska bezpečnosti a pokladáme ho za nebezpečnú geopolitickú zbraň Kremľa," povedal Zelenský.
Ohrozí vraj celú Európu
Dodal, že hlavné riziká po dokončení plynovodu bude "znášať Ukrajina", ale že plynovod bude tiež nebezpečný "pre celú Európu". Plynovod "bude hrať iba do rúk Ruskej federácie," zdôraznil ukrajinský líder.
Merkelová za seba na tlačovej konferencii povedala, že Berlín sa zhoduje s Washingtonom v tom, že "plyn nesmie byť zneužitý ako geopolitická zbraň".
"Závisí to hlavne od toho, či bude predĺžená zmluva na tranzit ruského plynu cez Ukrajinu – čím skôr sa to stane, tým lepšie," uviedla. Poukazovala tým na vypršanie zmluvy Moskvy s Kyjevom v roku 2024.
Nemecká kancelárka, ktorá sa stretla so Zelenským dva dni po návšteve u ruského prezidenta Vladimira Putina v Moskve, povedala, že s Putinom diskutovala o predĺžení tejto zmluvy aj po roku 2024.
"Cítime za to osobitnú zodpovednosť a chápeme veľké obavy, ktoré vyjadril prezident Zelenskyj," vysvetlila. "Berieme ich veľmi vážne," zdôraznila.
Zelenskyj povedal, že on a Merkelová debatovali o predĺžení zmluvy, ale poznamenal, že zatiaľ počul iba "veľmi všeobecné veci".
USA upustili od sankcií
Výstavba plynovodu viedla k napätiu medzi Nemeckom a Spojenými štátmi, ale Washington nakoniec zrušil sankcie proti staviteľovi, ktorý je pod kontrolou Ruska.
Merkelová dodala, že nemecko-americká dohoda stanovuje "sankcie" v prípade, že zemný plyn sa "zneužije ako zbraň". Upozornila, že tieto podmienky sú "záväzné aj pre budúce nemecké vlády", keďže ona sa chystá odísť z úradu kancelárky budúci mesiac, po 16 rokoch pri moci.
Merkelová je kľúčovým spojencom Ukrajiny od roku 2014, keď Moskva anektovala ukrajinský Krymský polostrov a proruskí separatisti sa odtrhli od východu štátu.
Nemecká líderka však spôsobila frustráciu ukrajinským predstaviteľom, pretože sa postavila proti posielaniu zbraní Kyjevu a presadzovala dokončenie plynovodu Severný prúd 2.
Počas augusta absolvuje slovenská astrobiologička a riaditeľka vesmírnej stanice HI-SEAS Michaela Musilová simulovanú marťanskú misiu na Havaji. Ako uviedla pre TASR, do vesmíru chce ísť robiť výskum a na Marse chce hľadať stopy po živote. V rozhovore uviedla aj to, ako vyzerá simulovaná misia, čo na nej posádka robí, alebo či si ako vedúca vesmírnej stanice vyberá členov jednotlivých misií.
Čo vás ako ženu inšpirovalo k tomu, aby ste sa venovali tejto oblasti?
Vášeň pre vesmír u mňa začala, keď som mala približne osem rokov. Kým som čakala na rodičov v obchode, listovala som si v encyklopédii a našla som celú časť o planétach a mesiacoch, ktoré majú napríklad Jupiter a Saturn. Vtedy to u mňa vzbudilo vášeň, že som chcela vedieť, či môže na mesiacoch existovať život, chcela som sa dozvedieť viac o výskume spojenom s vesmírom. Hneď som začala vytvárať poviedky o mimozemšťanoch, ktorí by mohli existovať vo vesmíre. Takto to začalo a neskôr som mala šancu stretnúť sa s prvým slovenským astronautom Ivanom Bellom aj zatiaľ posledným mužom, ktorý bol na Mesiaci – Eugenom Cernanom. Mať možnosť stretnúť sa s týmito pánmi mi nielen potvrdilo, že sa chcem výskumu venovať, ale aj to, že by som chcela ísť do vesmíru. Rovnako som sa zamyslela, kde sú ženy, a chcela som dokázať, že aj ženy sa takýmto aktivitám môžu venovať.
Prečo chcete ísť do vesmíru?
Do vesmíru chcem ísť robiť výskum. Chcem pomôcť vede a postupne sa snáď raz dostať na Mars a hľadať stopy po živote. Pre mňa ísť do vesmíru len tak s nejakou firmou nie je nejako zaujímavé. Ja tam chcem ísť robiť niečo užitočné pre ľudstvo.
Pôsobíte ako riaditeľka stanice HI-SEAS na Havaji. Bolo ťažké sa dostať na túto pozíciu aj z toho pohľadu, že ste žena?
Bolo náročné dostať sa na stanicu najskôr ako účastníčka misie, ktorá bola financovaná NASA, bol to celosvetový výber. Neskôr mi ponúkli pozíciu riaditeľky. Verím, že to bolo za to, že mám mnohoročné skúsenosti aj so simulovanými misiami ako ich vedúca, ale aj ako vedec, ktorý sa na nich zúčastňuje. Zároveň mám veľa skúseností s prácou v NASA, vedením rôznych organizácií a firiem. Ešte stále to nie je ľahké byť ženou vo vesmírnom sektore, stále je nás menej v porovnaní s mužským kolektívom. Našťastie, v dnešnej dobe sa otvára čoraz viac možností pre ženy, stále však musíme dokazovať, že sme rovnako šikovné ako naši mužskí kolegovia.
Na snímke slovenská astrobiologička Michaela Musilová počas rozhovoru pre TASR v Bratislave v pondelok 16. augusta 2021. Foto: Pavol Zachar/TASR
Je časovo ohraničené, dokedy budete pôsobiť ako riaditeľka vesmírnej stanice HI-SEAS?
Nie, zatiaľ mám zmluvu na dobu neurčitú. Začínajú sa mi však v Amerike ponúkať aj iné možnosti. Takže začínam uvažovať o tom, že v blízkej budúcnosti zmením prácu a prejdem na niečo iné.
Čo by to mohlo byť?
Nebudem to ešte prezrádzať, ale mám možnosti pracovať pre rôzne vesmírne firmy, ako je napríklad SpaceX alebo priamo v NASA, pretože s nimi len spolupracujem. Uvidím, čo z toho sa mi bude páčiť. Stále sa mi však páči aj viesť simulované misie na Mesiac a Mars.
Organizujete a vediete simulované misie na Mesiac a Mars v spolupráci s ESA či NASA. Ako vyzerá bežný deň na simulovanej misii?
Každý deň od rána do večera máme naplánovaný. Ide o zmes ľudských aktivít, ako je napríklad varenie, ďalej sú to tímové aktivity a každý z nás má aj individuálne výskumné projekty. Napríklad také umývanie sa je veľmi limitované, máme k dispozícii pár litrov vody na sprchu raz za dva týždne, takže ľudia si svoj prídel vody šetria. Ráno po raňajkách máme stretnutie celej posádky, rozdelíme si, kto má čo robiť, a potom sa každý ide venovať svojmu výskumnému projektu. Veľa z nás má výskum von v teréne a to sa ide na expedíciu v skafandri, pretože simulujeme, aké je to na Mesiaci alebo na Marse. Nemôžeme len tak otvoriť dvere a vyjsť von, musíme byť v skafandri a dodržiavať všetky potrebné vesmírne protokoly. Von môžeme ísť maximálne štyria, dvaja zostávajú na stanici a komunikujú s riadiacim strediskom na Zemi. Expedície trvajú tri, štyri hodiny a na tento čas máme limitovaný obsah vzduchu. Po návrate z expedície máme spoločný obed. Pre mňa ako veliteľku je dôležité, aby sme všetci jedli spolu, lebo je to jediný čas, keď sa môžeme navzájom zblížiť. Po obede sa rozdelíme a každý má svoje aktivity. Večer píšeme správy z našich aktivít, ktoré posielame nášmu radiacemu stredisku na Zemi a následne s ním komunikujeme.
Akým výskumným aktivitám sa počas simulovaných misií zaoberáte najčastejšie vy?
Ja sa najviac venujem astrobiologickému výskumu v spolupráci s NASA, konkrétne odoberám vzorky v rôznych lávových jaskyniach. Študujeme, aké typy mikróbov tam dokážu existovať, prežiť a ako by sme podobné organizmy mohli nájsť na Marse. Takisto študujeme jaskyne z toho hľadiska, či by v nich ľudia mohli existovať. Namiesto toho, aby sme museli vybudovať stanice napríklad na povrchu Mesiaca, tak by mohlo byť ubytovanie v jaskyniach, o ktorých vieme, že na Marse aj Mesiaci sú. Na stanici sa venujem rôznym botanickým výskumom, nosím tam rôzne experimenty zo Slovenska. Napríklad víťazné projekty od študentov, ktorí vyhrali súťaž Misia Mars, ktorú spoluorganizujem.
Je to výzva pre študentov, keď vedia, že ich projekty sa môžu ocitnúť napríklad aj na simulovanej misii?
Verím, že áno. Pokiaľ viem, tak je to prvýkrát na svete, čo sa môžu študenti priamo zapojiť do misie a mať tam svoj projekt. Okrem toho môžu byť aj naším riadiacim strediskom. Určite to bude pre nich výzva a niečo nové. Predpokladám, že predtým nič takého nerobili, ale dúfam, že o to viac ich to bude motivovať k tomu, aby sa angažovali vo vesmírnych aktivitách.
Michaela Musilová pózuje počas skúmania lávového tunelu na Havaji. Foto: EASYFOTO/TASR
Ako to vyzerá na takej marťanskej misii, ktorú absolvujete napríklad teraz v auguste?
Stanica je malý priestor, nachádza sa na sopke vo výške okolo 2 500 metrov, takže človeku sa tam aj ťažšie dýcha. Je to sopka, takže tam nie sú skoro žiadne rastliny, všetko to pripomína taký mimozemsky vyzerajúci terén. Z geologického hľadiska vieme, že na Marse a Mesiaci sa nachádza podobný terén, takže môžeme robiť relevantný výskum. Žijeme a pracujeme, ako keby sme boli na misii, sme odpojení od sveta. Máme malú zásobu vody, elektrinu si dobíjame cez solárne panely. Všetko je robené najpodobnejšie vesmírnym misiám. Ľudia sa cítia veľmi odrezaní od civilizácie, chýbajú im blízki, mávajú s tým ťažkosti. Preto sa ako veliteľka snažím z nás spraviť akúsi vesmírnu rodinu.
Konkrétnych členov posádky si vyberáte vy ako veliteľka alebo vám ich určia?
Záleží to od misie, ale ako riaditeľka stanice mám posledné rozhodnutie ja. Ak mi chce vesmírna agentúra niekoho donútiť, môžem povedať, že túto osobu nechcem, pretože mám na to právo. Väčšinou mi vyberajú slušných ľudí, len párkrát som musela povedať nie. Ako riaditeľka môžem tímy zostaviť. Keď už som na misii, tak nie som riaditeľka, ale veliteľka a žijem s tými ľuďmi. Len v prípade núdze si musím prejsť na riaditeľskú stoličku.
Bol na niektorej zo simulovaných misií, ktoré ste viedli ako veliteľka, aj nejaký Slovák?
Zatiaľ nie. Hlási sa veľmi málo Slovákov. Snažila som sa to spropagovať aj cez univerzity, aby mi poslali nejaký experiment a ja by som ho otestovala na HI-SEAS. Dúfam, že projekty ako Misia Mars podporia ďalších ľudí.
Je komplikované včleniť sa po misii do normálneho života?
Povedala by som, že je to taký kultúrny šok. My si tam zvykneme žiť sami v našich podmienkach a máme svoj svet. Vždy, keď sa prvý deň vrátime do civilizácie, tak sme v šoku. Napríklad ideme do obchodu a zrazu si nevieme vybrať jedlo. Veľa ľudí má problém po misii s trávením jedla, pretože počas misie si zvykneme na vysušené lyofilizované jedlo. Počas misie nemajú členovia posádky prístup k internetu a mobilu, a keď sa vrátia do civilizácie, tak zhodnotia, že lepšie je to bez nich. Istým spôsobom je to taká dobrá očista.
Ovplyvnila vás a vašu prácu pandémia nového koronavírusu?
V minulosti som mohla niekoľko dní pred misiou cvičiť posádku a potom mohli byť na misii sami. Ja som mohla byť v riadiacom stredisku a všetko riadiť odtiaľ. Z dôvodu ochorenia COVID-19 sme nemohli mať veľa času na tréning, dokonca hrozilo, že misia musí byť rovno karanténou. Takže sa stalo, že som ľudí učila všetko na mieste na stanici. Od septembra 2020 do mája tohto roku som mala desať misií za sebou. Po augustovej misii ma čakajú dve ďalšie, ktoré sú financované americkou armádou a budem riaditeľka z riadiaceho strediska.
Európske štáty evakuujú svojich občanov a spriaznených Afgancov za extrémne ťažkých podmienok. Do konca augusta sa to zrejme nepodarí.
Viaceré európske štáty letecky evakuujú svojich občanov alebo afganských spolupracovníkov z letiska v metropole Kábul, kde vládne chaos a strach po nedeľnom, nečakane rýchlom dobytí Afganistanu militantným hnutím Taliban.
Informácie o evakuáciách za extrémne ťažkých bezpečnostných podmienok z Kábulu do Holandska, Francúzska, Talianska, Turecka či Rumunska priniesla v sobotu tlačová agentúra AP.
Vojenské lietadlo s 15 rumunskými občanmi a štyrmi Bulharmi, ktorých najprv evakuovali z Kábulu do pakistanského Islamabadu, pristálo bezpečne v sobotu popoludní na leteckej základni na letisku Otopeni v Bukurešti.
Ľudí evakuovaných lietadlom typu C-130 Hercules privítali rumunský minister zahraničných vecí Bogdan Aurescu a minister obrany Nicolae Ciuca. Šéf diplomacie označil Afganistan za miesto "mimoriadneho ľudského zúfalstva a utrpenia". Podľa jeho slov "úrady budú naďalej zachraňovať vlny zraniteľných skupín, ako sú afganskí novinári, ktorých sme sa snažili evakuovať včera".
Rumunsko podniklo tento týždeň tri evakuačné lety z kábulského letiska, celkovo evakuovalo 23 ľudí vrátane 16 Rumunov. V posledných dňoch bolo evakuovaných ďalších 30 Rumunov lietadlami partnerských štátov.
Francúzsko si chce uchrániť svojich ľudí
Francúzsko v sobotu oznámilo, že od pondelka evakuovalo z Kábulu svojimi vojenskými lietadlami vyše 570 ľudí, vrátane najmenej 407 afganských občanov.
Ministerstvo obrany vo vyhlásení dodalo, že štvrté evakuačné lietadlo pristálo v Paríži v piatok večer a priviezlo štyroch francúzskych občanov a 99 Afgancov, väčšinou ľudí, ktorí spolupracovali s francúzskou vládou alebo francúzskymi skupinami v Afganistane.
Ministerstvo tiež uviedlo, že štátne služby a francúzske veľvyslanectvo, ktoré sa presťahovalo na kábulské letisko, "sú stále v plnej mobilizácii, aby čo najskôr zaistili nové lety".
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok prisľúbil, že Francúzsko neopustí Afgancov, ktorí pracovali pre krajinu, a takisto sa bude snažiť ochrániť žurnalistov, umelcov, aktivistov a ďalších ľudí ohrozených po prevzatí moci Talibanom.
Holandsko sťahuje spolupracovníkov armády
Holandské ministerstvo obrany oznámilo, že prvá skupina Afgancov evakuovaných z Kábulu holandskými vojenskými transportnými lietadlami pricestovala do kasární v severnom Holandsku, ktoré boli premenené na dočasné ubytovacie stredisko.
Holandské úrady informovali, že zatiaľ sa im podarilo podniknúť päť letov z Kábulu s takmer 300 pasažiermi. Nie je jasné, koľkí z nich boli Afganci.
Holandská vláda sa snaží evakuovať afganských občanov a ich rodiny, ktorí pracovali pre holandskú armádu počas jej pôsobenia v Afganistane a aj pre veľvyslanectvo – ale tiež personál z humanitárnych projektov.
Taliansko evakuuje Afgancov
Taliansko informovalo, že jeho armáda evakuovala z Kábulu za posledných päť dní takmer 1000 afganských občanov.
Ministerstvo obrany uviedlo, že dva lety s 207 Afgancami pristáli v sobotu v Ríme – dorazili z Kuvajtu, ktorý Taliansko využíva ako východisko pre evakuácie z Kábulu.
Taliansko vyslalo vyše 1 500 vojakov a vojačiek, aby zaisťovali letecký most z Kábulu do Kuvajtu, a slúžia na to štyri taktické dopravné lietadlá typu C130J. Z Kuvajtu potom evakuovaných ľudí prevážajú na štyroch strojoch KC-767 do bezpečia v Taliansku.
Taliansko spustilo evakuačnú operáciu Aquila Omnia v júni a dosiaľ priviezlo do bezpečia 1 532 afganských občanov. V sobotu ich dorazilo na základňu na severe krajiny 80, vrátane 33 žien, a strávia tam desaťdňovú covidovú karanténu.
Na videu zverejnenom ministerstvom Afganec pri príchode na základňu poďakoval "talianskym ozbrojeným silám, ktoré nás nenechali v Afganistane osamotených". Cesta podľa jeho slov trvala dva dni.
"Sme unavení. Sme šťastní. Teraz sme v bezpečnej krajine," dodal. Ako ešte povedal, dúfa, že jedného dňa, "ak sa Afganistan stane bezpečnou krajinou, sa tam budeme môcť vrátiť".
Do konca augusta sa to nepodarí
Je nemožné, aby Spojené štáty a ich spojenci evakuovali do 31. augusta desiatky tisíc Afgancov, ktorí v Afganistane spolupracovali so spojeneckými silami, povedal vo štvrtok pre AFP vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell.
"Viackrát sme sa sťažovali" americkej vláde, že ich bezpečnostné kontroly na kábulskom letisku sú príliš prísne a spomaľujú evakuáciu Afgancov, ktorí pracovali pre Európu, dodal Borrell. Medzinárodné letisko Hámida Karzaja v Kábule ovládajú americké sily.
Spojené štáty tvrdia, že sa pridržiavajú 31. augusta ako konečného termínu odchodu svojich posledných vojakov z Afganistanu a prenechajú moc víťaznému islamistickému hnutiu Taliban. Americký prezident Joe Biden však v stredu naznačil, že americkí vojaci by tam mohli zostať dlhšie, ak sa nejakí Američania stále budú pokúšať utiecť z krajiny.
