Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Armáda Izraela útočila v Bejrúte, cieľom bol vysoký veliteľ Hizballáhu

Izrael podnikol útok na južné predmestie Bejrútu, kde sa nachádza sídlo vedenia Hizballáhu. Terčom bol podľa zdrojov Ali Tabtabai, náčelník štábu skupiny, ktorý čelí sankciám USA od roku 2016 ako významný vojenský predstaviteľ Hizballáhu. Neskôr izraelské médiá informovali, že sa ho podarilo zabiť.

Útok zasiahol frekventovanú cestu, predchádzal mu hluk lietadiel. Obyvatelia v panike opúšťali domy, zo zdravotníckych zdrojov prišli správy o dvoch mŕtvych a desiatkach zranených.

USA o útoku nevedeli vopred, no podľa ich predstaviteľov boli informované krátko po ňom. Jeden z predstaviteľov americkej administratívy tiež spresnil, že vedeli, že Izrael plánuje zintenzívnenie útokov v Libanone.

Hizballáh sa k útoku zatiaľ nevyjadril. Izrael tvrdí, že ide o preventívne kroky proti prezbrojeniu Hizballáhu v pohraničných oblastiach. Premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael bude konať, aby zabránil hrozbám zo strany tejto skupiny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj: Americké návrhy môžu obsahovať prvky kľúčové pre Ukrajinu

Návrhy USA na ukončenie vojny na Ukrajine môžu obsahovať niekoľko prvkov založených na ukrajinských perspektívach a kritických pre ukrajinské národné záujmy, povedal v nedeľu prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Členovia našej delegácie už podali stručné správy o výsledkoch ich prvých stretnutí a rozhovorov,“ napísal na sociálnej sieti X, keď komentoval rozhovory s tímami Európskej únie a USA v Ženeve.

„Ďalšia práca pokračuje, aby boli všetky prvky skutočne účinné pri dosahovaní hlavného cieľa, ktorý očakávajú naši ľudia: konečne ukončiť krviprelievanie a vojnu,“ dodal.

Americký prezident Donald Trump počas uplynulých dní predstavil 28-bodový mierový plán pre Ukrajinu. Čas na prijatie dal Zelenskému do najbližšieho štvrtka. V sobotu však prezident USA potvrdil, že ak ho Zelenskyj odmietne, nie je to konečný plán zo strany Washingtonu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Krypto trh je v útlme, bitcoin aj ethereum mažú tohtoročné zisky

Kryptomenový trh čelí v posledných týždňoch výrazným stratám, pričom celková trhová hodnota klesla o viac ako 1,2 bilióna dolárov. Bitcoin prišiel o približne 35 percent a všetky zisky dosiahnuté v tomto roku. Ešte väčší pokles zaznamenalo ethereum, od svojho vrcholu kleslo až o približne 46 percent.

Podľa analytika XTB Mateja Bajzíka ide o kombináciu troch hlavných faktorov. Prvým je zmena očakávaní ohľadom znižovania úrokových sadzieb v USA. Kým pred mesiacom sa ich zníženie považovalo za isté, dnes je šanca len 30 percent, čo tlačí kapitál mimo rizikové aktíva ako kryptomeny.

Druhým dôvodom je odliv peňazí z ETF fondov, čo vedie k predaju samotných kryptomien. Tieto odlivy podľa Bajzlíka zhoršujú celkovú náladu na trhu a časť investorov si povie, že bude lepšie stáť bokom.

Tretím faktorom sú technické likvidácie - prudké poklesy spúšťajú automatické zatváranie stratových pozícií a burzy tak nútene zatvárajú stratové nákupné pozície investorov.

Analytik upozorňuje, že stabilita môže prísť až vtedy, keď sa tok kapitálu otočí alebo Fed zmení postoj. Dovtedy trh zostane vysoko volatilný a citlivý na správy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Erdogan bude volať s Putinom o mierovom pláne aj obnove obilnej dohody

Recep Tayyip Erdogan plánuje v pondelok telefonát s Vladimirom Putinom, počas ktorého chce presadzovať obnovenie mierových rokovaní o Ukrajine a reštart čiernomorskej obilnej dohody. Turecký prezident zdôraznil, že úspešná implementácia tejto dohody by mohla vytvoriť cestu k diplomatickému riešeniu vojny.

Turecko ako člen NATO balansuje medzi oboma stranami konfliktu - dodáva Ukrajine zbrane, no zároveň sa nepridalo k sankciám proti Moskve. Erdogan v minulosti sprostredkoval tri kolá rozhovorov a aktuálne vyzýva na návrat k diplomatickému stolu v Istanbule.

Rokovania prichádzajú v čase, keď Západ kritizuje 28-bodový návrh USA za údajné ústupky Rusku. Erdogan sa k návrhu nevyjadril, no plánuje zdieľať výstupy z rozhovoru s lídrami Európskej únie a USA.

Čiernomorská dohoda z roku 2022, sprostredkovaná Tureckom a OSN, umožnila vývoz 33 miliónov ton obilia. Rusko od nej odstúpilo v roku 2023, sťažujúc sa na obmedzenia vo vlastnom exporte.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pápež Lev žiada prepustenie 315 unesených študentov z Nigérie

Pápež Lev vyzval na okamžité prepustenie viac ako tristo študentov a zamestnancov katolíckej školy v Nigérii, ktorých v piatok uniesli ozbrojenci.

Útok na školu St. Mary's na severozápade krajiny označila Kresťanská asociácia Nigérie za jeden z najhorších masových únosov v histórii krajiny. Pôvodne sa hovorilo o 227 unesených, no neskôr tento počet upravili na 315.

Pápež vo Vatikáne vyjadril hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom útokov na veriacich, kňazov a školy a apeloval na príslušné autority, aby urýchlene konali.

Vyzval tiež na spoločné modlitby, aby sa cirkevné inštitúcie opäť stali symbolom bezpečia a nádeje. V dôsledku incidentu nariadila nigérijská vláda zatvorenie desiatok ďalších škôl.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Von der Leyenová: Hranice Ukrajiny sa silou meniť nesmú

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že hranice Ukrajiny nemožno meniť silou a Západ by nemal tlačiť na obmedzovanie jej armády.

Vyhlásenie prišlo počas rokovaní v Ženeve, kde diplomati z USA, EÚ a Ukrajiny diskutovali o návrhu amerického mierového plánu.

Von der Leyenová zdôraznila tri kľúčové body: územná celistvosť Ukrajiny, plná vojenská suverenita a rozhodujúca úloha EÚ v prípadnej mierovej dohode. Zdôraznila, že každý mier musí byť nielen spravodlivý, ale aj trvalo udržateľný, bez rizika budúcich konfliktov.

Ukrajina si podľa nej zvolila európsku cestu a má právo o svojom osude rozhodovať sama.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.