Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šutaj Eštok podal pre prehratý spor s čurillovcami návrh na zrušenie rozsudku

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) podal návrh na zrušenie kontumačného rozsudku v spore so skupinou policajtov známych ako čurillovci, ktorých prirovnal k mafiánovi Mikulášovi Černákovi. Zároveň žiada zrušenie exekúcie, ktorá mu bola medzičasom nariadená.

Ministerstvo vnútra potvrdilo, že Šutaj Eštok využil všetky dostupné právne prostriedky.

Súd rozhodol v neprospech ministra, pretože podľa advokáta Petra Kubinu nepreberal súdnu elektronickú poštu a prípad prehral kontumačne, teda za pasivitu v spore. Rozsudok mu prikazuje verejne sa ospravedlniť šiestim policajtom a zaplatiť im dokopy odškodné vo výške 90-tisíc eur, trovy konania a úroky z omeškania. Exekútor už ministrovi zablokoval účet.

Šutaj Eštok tvrdí, že si za svojím výrokom stojí a rozhodnutie súdu považuje za nespravodlivé. Argumentuje pracovnou zaneprázdnenosťou a tvrdí, že elektronickú schránku preto nestíha kontrolovať. Kritizuje aj sudcu za to, že sa ho nepokúsil kontaktovať iným spôsobom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Do parlamentu sa vrátil Kmec aj nový poslanec miesto Vaľovej

V poradí už 43. schôdza Národnej rady SR v aktuálnom volebnom období sa začala zložením poslaneckého sľubu Vladimíra Macášeka. Ten sa novým členom zákonodarného zboru stal po tom, ako sa mandátu vzdala Jana Vaľová, ktorá tak opustila poslanecký klub vládnej strany Smer.

„Žiaľ, z vážnych osobných dôvodov sa musela rozhodnúť prerušiť politickú dráhu,“ podotkol v sobotu premiér Robert Fico (Smer), ktorý jej poďakoval za odvedenú prácu.

Do poslaneckých lavíc sa v utorok vrátil aj Peter Kmec (Hlas). Predchádzal tomu jeho odchod z postu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Z parlamentu preto odišiel Peter Slyško, ktorý bol náhradníkom na neuplatňovaný mandát Kmeca.

(tasr, max)

Minúta  |  

Europarlament schválil Program pre európsky obranný priemysel

Európsky parlament schválil nové nariadenie, ktoré má posilniť obranný priemysel Európskej únie, podporiť spoločné obstarávanie a zefektívniť výrobu vojenského vybavenia. Informovali na webstránke parlamentu.

Kľúčom je zriadenie prvého Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP), na ktorom sa europoslanci a členské štáty už predtým neformálne dohodli.

Program má posilniť európsku technologickú a priemyselnú základňu v oblasti obrany a priblížiť členské štáty k spoločným obranným kapacitám.

Z celkového rozpočtu 1,5 miliardy eur pôjde 300 miliónov na nový nástroj na podporu Ukrajiny, ktorý má pomôcť modernizovať jej obranný priemysel a prepojiť ho s európskym. Súčasťou EDIP-u bude aj nástroj FAST v minimálnej výške 150 miliónov eur, určený na urýchlenie transformácie dodávateľských reťazcov v obrannom sektore.

Poslanci presadili aj možnosť presmerovať nevyužité peniaze z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na projekty EDIP.

Financované projekty sa budú musieť týkať najmenej štyroch členských štátov a pri obstarávaní bude platiť princíp „kupovať európske výrobky“, teda aby náklady na ich komponenty pochádzajúce z nepridružených tretích krajín nepresiahli 35 percent odhadovaných celkových nákladov na komponenty.

Nariadenie podporili 457 poslanci, 148 bolo proti a 33 sa zdržalo. Dokument teraz čaká na formálne schválenie členskými štátmi.

(lud)

Minúta  |  

Mimovládky: Ochrana oznamovateľov sa zúži, zvýšiť sa môže aj korupcia

Tri mimovládne organizácie – Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris a Transparency International Slovensko – ostro kritizujú návrh zákona, ktorým sa má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Tvrdia, že nová legislatíva je nekvalitná, účelová a v rozpore s právom Európskej únie.

Po zmenách by sa podľa nich mohol zúžiť okruh osôb, ktoré môžu získať status chráneného oznamovateľa, a to najmä v prípade štátnych úradov, kde zamestnanci často nie sú priamo viazaní na konkrétny úrad, ale ministerstvo.

Zuzana Petková zo Zastavme korupciu varovala, že zákon by mohol mať katastrofálne následky pre boj s korupciou. Michal Piško z TIS upozornil, že existujúci systém odškodňovania obetí funguje dobre už roky.

Právny inštitút zverejnil stanovisko, podľa ktorého návrh zákona nesie znaky zneužitia moci. Pridalo sa k nemu viac ako 50 odborníkov z oblasti práva.

Vláda v sobotu schválila návrh zákona, ktorým sa má zriadiť nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nahradiť má doterajší úrad, rovnako má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov od ministerstva spravodlivosti. Prerokovať ho parlamentu odporúča v skrátenom konaní, čo kritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Európska komisia už avizovala, že dianie sleduje, po prijatí zákona ho podrobia analýze a budú prípadne žiadať vysvetlenie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Česká polícia zasahuje v Správe železníc, údajne pre miliónové zákazky

V pražskom sídle českej Správy železníc a na ďalších miestach od utorka rána zasahujú kriminalisti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ). Podľa informácií servera Odkryto.cz sa akcia týka stavebných zákaziek za stovky miliónov korún, napríklad na obnovu železničného uzla v Pardubiciach alebo výstavbu stanice v Brne.

„Môžem len uviesť, že náš útvar od dnešného dňa vedie úkony trestného konania. Podávanie informácií má vyhradené Vrchné štátne zastupiteľstvo v Prahe,“ reagoval pre Odkryto.cz hovorca NCOZ Jaroslav Ibehej.

Detektívi sa podľa správ iDnes a Seznam Zprávy zaujímali aj o riaditeľa Správy železníc Jiřího Svobodu a o šéfa Riaditeľstva ciest a diaľnic Radka Mátla.

Hovorkyňa Správy železníc Nela Eberl Friebová potvrdila, že polícia úrad požiadala o niektoré dokumenty.

Polícia 11. novembra zasahovala aj v pražskom sídle Riaditeľstva ciest a diaľnic. Zásah sa týkal preverovania verejných zákaziek.

(tasr, max)

Minúta  |  

Gašpar: Úrad na ochranu oznamovateľov nerušíme, pribudne mu agenda

Úrad na ochranu oznamovateľov podľa podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer) rušiť nebudú. Na tlačovej konferencii oznámil, že úrad dostane novú agendu – odškodňovanie obetí trestných činov, ktoré doteraz riešilo ministerstvo spravodlivosti. Inštitúciu chcú preto premenovať tak, aby nový názov odrážal jej širšie kompetencie.

Gašpar zároveň potvrdil, že v koalícii diskutujú aj o možnom zlúčení ďalších úradov. Pod budúci rozšírený úrad by mohol patriť aj Úrad na ochranu osobných údajov, no o tejto zmene zatiaľ len rokujú a na aktuálnej schôdzi o nej hlasovať nebudú.

Konsolidácia a ekonomické dôvody sú podľa Gašpara hlavným motívom uvažovania o zlučovaní rôznych inštitúcií, ako napríklad Protimonopolný úrad či Úrad pre verejné obstarávanie.

Gašpar zároveň označil niektoré oznámenia podané na Úrade na ochranu oznamovateľov za účelové. Tvrdí, že doterajší systém nebol vyvážený vo vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom a novela má posilniť možnosti obrany pre zamestnávateľov.

Nový zákon o úrade, ktorý má prevziať agendu obetí trestných činov, vláda schválila cez víkend a parlament o ňom bude rokovať v skrátenom konaní. Úrad v minulosti pokutoval ministerstvo vnútra za postup v prípade čurillovcov.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.