Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švédsko chce získať rakety schopné zasiahnuť ciele na ruskom území

Švédske ozbrojené sily chcú získať riadené strely, ktoré by dokázali zasiahnuť ciele hlboko na území iných krajín. Minister obrany v utorok uviedol, že takáto odstrašujúca schopnosť je potrebná na vyrovnanie sa s ruskými kapacitami.

V správe predloženej vláde tento týždeň švédska armáda uviedla, že chce zbraňové systémy s doletom až dvetisíc kilometrov, aby bolo možné útočiť na vojenské zariadenia a kritickú infraštruktúru hlboko za nepriateľskými líniami.

„Skúsenosti z vojny na Ukrajine naznačujú, že Rusko intenzívne rozvíja svoje kapacity dlhého dosahu – či už ide o riadené strely, balistické rakety alebo útočné drony,“ povedal pre Reuters minister obrany Pål Jonson. „Musíme voči tejto hrozbe vybudovať silnejšie odstrašenie,“ dodal.

Vzdialenosť medzi Moskvou a Štokholmom je približne tisíc kilometrov.

Švédske letectvo už objednalo švédsko-nemecké riadené strely Taurus s doletom okolo 500 kilometrov pre stíhačky Gripen, no Jonson uviedol, že do úvahy môžu prichádzať aj ďalšie systémy.

V správe ozrejmili, že Rusko by mohlo v nasledujúcich piatich rokoch zvýšiť svoju vojenskú kapacitu a že Švédsko musí posilniť svoju protivzdušnú obranu a spravodajské schopnosti vrátane dronov a prieskumných satelitov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Šutaj Eštok podal pre prehratý spor s čurillovcami návrh na zrušenie rozsudku

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) podal návrh na zrušenie kontumačného rozsudku v spore so skupinou policajtov známych ako čurillovci, ktorých prirovnal k mafiánovi Mikulášovi Černákovi. Zároveň žiada zrušenie exekúcie, ktorá mu bola medzičasom nariadená.

Ministerstvo vnútra potvrdilo, že Šutaj Eštok využil všetky dostupné právne prostriedky.

Súd rozhodol v neprospech ministra, pretože podľa advokáta Petra Kubinu nepreberal súdnu elektronickú poštu a prípad prehral kontumačne, teda za pasivitu v spore. Rozsudok mu prikazuje verejne sa ospravedlniť šiestim policajtom a zaplatiť im dokopy odškodné vo výške 90-tisíc eur, trovy konania a úroky z omeškania. Exekútor už ministrovi zablokoval účet.

Šutaj Eštok tvrdí, že si za svojím výrokom stojí a rozhodnutie súdu považuje za nespravodlivé. Argumentuje pracovnou zaneprázdnenosťou a tvrdí, že elektronickú schránku preto nestíha kontrolovať. Kritizuje aj sudcu za to, že sa ho nepokúsil kontaktovať iným spôsobom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Do parlamentu sa vrátil Kmec aj nový poslanec miesto Vaľovej

V poradí už 43. schôdza Národnej rady SR v aktuálnom volebnom období sa začala zložením poslaneckého sľubu Vladimíra Macášeka. Ten sa novým členom zákonodarného zboru stal po tom, ako sa mandátu vzdala Jana Vaľová, ktorá tak opustila poslanecký klub vládnej strany Smer.

„Žiaľ, z vážnych osobných dôvodov sa musela rozhodnúť prerušiť politickú dráhu,“ podotkol v sobotu premiér Robert Fico (Smer), ktorý jej poďakoval za odvedenú prácu.

Do poslaneckých lavíc sa v utorok vrátil aj Peter Kmec (Hlas). Predchádzal tomu jeho odchod z postu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Z parlamentu preto odišiel Peter Slyško, ktorý bol náhradníkom na neuplatňovaný mandát Kmeca.

(tasr, max)

Minúta  |  

Europarlament schválil Program pre európsky obranný priemysel

Európsky parlament schválil nové nariadenie, ktoré má posilniť obranný priemysel Európskej únie, podporiť spoločné obstarávanie a zefektívniť výrobu vojenského vybavenia. Informovali na webstránke parlamentu.

Kľúčom je zriadenie prvého Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP), na ktorom sa europoslanci a členské štáty už predtým neformálne dohodli.

Program má posilniť európsku technologickú a priemyselnú základňu v oblasti obrany a priblížiť členské štáty k spoločným obranným kapacitám.

Z celkového rozpočtu 1,5 miliardy eur pôjde 300 miliónov na nový nástroj na podporu Ukrajiny, ktorý má pomôcť modernizovať jej obranný priemysel a prepojiť ho s európskym. Súčasťou EDIP-u bude aj nástroj FAST v minimálnej výške 150 miliónov eur, určený na urýchlenie transformácie dodávateľských reťazcov v obrannom sektore.

Poslanci presadili aj možnosť presmerovať nevyužité peniaze z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na projekty EDIP.

Financované projekty sa budú musieť týkať najmenej štyroch členských štátov a pri obstarávaní bude platiť princíp „kupovať európske výrobky“, teda aby náklady na ich komponenty pochádzajúce z nepridružených tretích krajín nepresiahli 35 percent odhadovaných celkových nákladov na komponenty.

Nariadenie podporili 457 poslanci, 148 bolo proti a 33 sa zdržalo. Dokument teraz čaká na formálne schválenie členskými štátmi.

(lud)

Minúta  |  

Mimovládky: Ochrana oznamovateľov sa zúži, zvýšiť sa môže aj korupcia

Tri mimovládne organizácie – Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris a Transparency International Slovensko – ostro kritizujú návrh zákona, ktorým sa má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Tvrdia, že nová legislatíva je nekvalitná, účelová a v rozpore s právom Európskej únie.

Po zmenách by sa podľa nich mohol zúžiť okruh osôb, ktoré môžu získať status chráneného oznamovateľa, a to najmä v prípade štátnych úradov, kde zamestnanci často nie sú priamo viazaní na konkrétny úrad, ale ministerstvo.

Zuzana Petková zo Zastavme korupciu varovala, že zákon by mohol mať katastrofálne následky pre boj s korupciou. Michal Piško z TIS upozornil, že existujúci systém odškodňovania obetí funguje dobre už roky.

Právny inštitút zverejnil stanovisko, podľa ktorého návrh zákona nesie znaky zneužitia moci. Pridalo sa k nemu viac ako 50 odborníkov z oblasti práva.

Vláda v sobotu schválila návrh zákona, ktorým sa má zriadiť nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nahradiť má doterajší úrad, rovnako má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov od ministerstva spravodlivosti. Prerokovať ho parlamentu odporúča v skrátenom konaní, čo kritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Európska komisia už avizovala, že dianie sleduje, po prijatí zákona ho podrobia analýze a budú prípadne žiadať vysvetlenie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Česká polícia zasahuje v Správe železníc, údajne pre miliónové zákazky

V pražskom sídle českej Správy železníc a na ďalších miestach od utorka rána zasahujú kriminalisti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ). Podľa informácií servera Odkryto.cz sa akcia týka stavebných zákaziek za stovky miliónov korún, napríklad na obnovu železničného uzla v Pardubiciach alebo výstavbu stanice v Brne.

„Môžem len uviesť, že náš útvar od dnešného dňa vedie úkony trestného konania. Podávanie informácií má vyhradené Vrchné štátne zastupiteľstvo v Prahe,“ reagoval pre Odkryto.cz hovorca NCOZ Jaroslav Ibehej.

Detektívi sa podľa správ iDnes a Seznam Zprávy zaujímali aj o riaditeľa Správy železníc Jiřího Svobodu a o šéfa Riaditeľstva ciest a diaľnic Radka Mátla.

Hovorkyňa Správy železníc Nela Eberl Friebová potvrdila, že polícia úrad požiadala o niektoré dokumenty.

Polícia 11. novembra zasahovala aj v pražskom sídle Riaditeľstva ciest a diaľnic. Zásah sa týkal preverovania verejných zákaziek.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.