Preskočiť na obsah
  |  

Bundeswehr čaká modernizácia. Berlín schvaľuje miliardové zbrojné nákupy

Nemecko pripravuje rozsiahly nákup vojenskej techniky a materiálu v hodnote 2,5 miliardy eur, ktorý má byť schválený už budúci týždeň na neverejnej schôdzi Spolkového snemu. Podľa agentúry Bloomberg, ktorá má k dispozícii zmluvy o verejnom obstarávaní, ide o jedenásť zákaziek prevažne pre domácich výrobcov.

Ministerstvo obrany plánuje kúpiť 250-tisíc útočných pušiek G95 od Heckler & Koch za 765 miliónov eur, ako aj rovnaký počet laserových zameriavacích modulov od Rheinmetall Soldier Electronics. Mercedes-Benz dodá 1 744 terénnych vojenských vozidiel za 379 miliónov eur. Súčasťou nákupu je aj 750 taktických prieskumných dronov od startupu Quantum Systems za 85 miliónov eur.

Rheinmetall Electronics spolu s partnermi dodá 191-tisíc vojenských slúchadiel za 346 miliónov eur. Dve konkurenčné konzorciá budú za 68 miliónov eur vyvíjať umelú inteligenciu na monitorovanie východného krídla NATO. Nórsky Kongsberg Defence & Aerospace zabezpečí rakety pre F-35 za 445 miliónov eur.

Modernizačný balík je súčasťou snahy kancelára Friedricha Merza a ministra obrany Borisa Pistoriusa premeniť Bundeswehr na najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe.

(tasr, max)

  |  

Po útoku Afgánca na Národnú gardu chce Trump zastaviť migráciu z „krajín tretieho sveta“

Americký prezident Donald Trump oznámil, že jeho administratíva „natrvalo pozastaví“ migráciu zo všetkých „krajín tretieho sveta“.

Trump nekonkretizoval, ktoré krajiny považuje za „tretí svet“, ani ako presne plánuje migráciu pozastaviť. Vyhlásil však, že zruší všetky federálne výhody pre neobčanov, denaturalizuje migrantov „podkopávajúcich domáci pokoj“ a deportuje osoby, ktoré označí za bezpečnostné riziká či „nezlučiteľné so západnou civilizáciou“.

Tento plán súvisí s útokom pri Bielom dome, pri ktorom bola zastrelená členka Národnej gardy, čo je podľa prezidenta dôsledkom zlyhaní imigračného preverovania počas vlády Joea Bidena. O život bojuje aj ďalší postrelený príslušník.

Útočník z Afganistanu vstúpil do USA v roku 2021 v rámci Bidenovho presídľovacieho programu po stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu. Trump tvrdí, že program umožnil vstup státisícom nepreverených osôb.

Americké imigračné úrady medzitým pozastavili spracovanie žiadostí afganských občanov.

(reuters, max)

  |  

Orbán sa stretne s Putinom. Hovoriť majú o mieri aj dodávkach plynu

Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok vyhlásil, že sa neskôr počas dňa stretne v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby prediskutovali dodávky ropy a plynu pre Maďarsko a tiež mierové úsilie na Ukrajine.

Kremeľ správu o tom, že sa Putin stretne s maďarským predsedom vlády, potvrdil.

Už vo štvrtok Orbán oznámil, že v piatok plánuje kľúčové rokovania o zabezpečení dodávok ruskej ropy a plynu do Maďarska. Tieto dodávky by podľa jeho slov mohli slúžiť aj na zásobovanie Srbska.

Zároveň vyjadril ochotu Maďarska zapojiť sa do aktivít srbského energetického koncernu NIS, ktorý je však pod americkými sankciami. Zdôraznil, že rozhodnutie o budúcnosti rafinérie zostáva výlučne v rukách Srbska.

(reuters, max)

  |  

Odborári aj štátni kontrolóri kritizujú, že súkromné nemocnice dostanú viac peňazí

Lekárske odborové združenie (LOZ) kritizuje návrh ministerstva zdravotníctva týkajúci sa financovania nemocníc na rok 2026. Návrh podľa LOZ výrazne zvýhodňuje súkromné nemocnice, ktoré majú dostať až trojnásobné medziročné navýšenie základných DRG sadzieb oproti štátnym nemocniciam.

Tie pritom podľa odborárov nesú najväčšiu ťarchu poskytovania náročnej zdravotnej starostlivosti. Poznamenali, že súkromné nemocnice majú dostať navýšenie o 16 percent, kým štátne len o päť a tri percentá.

Predseda združenia Peter Visolajský varoval, že návrh ignoruje aj zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, ministerstva financií i Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Najvyšší kontrolný úrad návrh ostro odmietol s tým, že môže ohroziť stabilitu štátnych nemocníc a znevýhodňuje ich oproti súkromným zariadeniam. „Keby niekto cielene hľadal spôsob, ako dostať štátne nemocnice na kolená, ťažko by vymyslel niečo lepšie,“ povedal šéf úradu Ľubomír Andrassy.

Ministerstvo tvrdí, že návrh ešte nie je finálny a zohľadňuje pripomienky všetkých strán.

(tasr, max)

  |  

Počet obetí požiaru v Hong Kongu sa blíži k stovke, vláda aj firmy sľubujú pomoc

Hong Kong v piatok uzatvára jednu z najtragickejších kapitol novodobej histórie. Hasiči očakávajú ukončenie pátrania po obetiach ničivého požiaru v bytovom komplexe Wang Fuk Court v okrese Tai Po, ktorý si vyžiadal najmenej 94 mŕtvych. Medzi mŕtvymi sú aj dvaja indonézski pomocníci v domácnosti.

Stovky ľudí sú stále nezvestné a ďalšie desiatky utrpeli zranenia. Komplex, obývaný viac ako 4 600 osobami, prechádzal rekonštrukciou, keď ho v stredu popoludní zachvátil požiar. Rýchlemu šíreniu plameňov napomohlo bambusové lešenie a horľavé pletivo.

Polícia už zatkla troch pracovníkov spoločnosti Prestige Construction vrátane dvoch riaditeľov pre podozrenie zo zabitia v dôsledku použitia nebezpečných materiálov. Hasiči pokračujú v kontrole všetkých bytových jednotiek, aby vylúčili ďalšie obete.

Vláda oznámila zriadenie fondu vo výške 39 miliónov dolárov na pomoc postihnutým a veľké čínske firmy prisľúbili finančnú podporu tiež.

Ide o najsmrteľnejší požiar v Hong Kongu od roku 1948 a pripomína tragédiu Grenfell Tower v Londýne.

(reuters, max)

  |  

USA chystajú rozsiahle kroky proti venezuelským drogovým sieťam na pevnine

„Veľmi skoro“ plánujú Spojené štáty rozšíriť svoje kroky proti venezuelským obchodníkom s drogami aj na pevninské územie. Oznámil to americký prezident Donald Trump počas virtuálneho rozhovoru s príslušníkmi armády.

„Pravdepodobne ste si všimli, že ľudia nechcú doručovať po mori a my im v tom začneme brániť aj po súši,“ doplnil s tým, že rozšírenie operácií už pripravujú.

Venezuelská vláda jeho vyhlásenie bezprostredne nekomentovala. Trumpova administratíva dlhodobo tvrdí, že prezident Nicolás Maduro zohráva úlohu v dovozných trasách nelegálnych drog smerujúcich do Spojených štátov, čo Maduro opakovane popiera.

Americké sily v Karibiku a v oblasti Tichého oceánu doteraz podnikali najmä námorné proti­drogové operácie. Washington nasadil do regiónu výrazne silnejšie jednotky, než by tieto operácie bežne vyžadovali. Od septembra americká armáda uskutočnila najmenej 21 úderov na údajné drogové lode, pri ktorých zahynulo minimálne 83 osôb.

(reuters, max)