Ceny elektriny porastú o desiatky eur. Sulík viní Fica

Sulík v úvode piatkovej (27.8.) tlačovej konferencie pripomenul, že ceny energií, teda to, čo ľudia platia, pozostávajú z dvoch zložiek. „Jedna zložka, tá menšia, je cena za komoditu, za samotnú elektrinu. Táto je trhová, určuje ju trh. Väčšia časť ceny je cena za distribúciu, tú určujeme my. Cena za distribúciu nerastie. Rastie cena za energiu, takzvaná silová zložka a s tým nič neurobíme,“ dodal.

Burzová cena elektrickej energie tvorí 40 percent celkovej ceny a zvyšok je distribúcia, kde má štát veľké slovo pomocou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

„Pri distribúcii dochádza k monopolným postaveniam podnikov a štát preto vstupuje do toho, koľko stojí distribúcia elektriny prostredníctvom ÚRSO,“ vysvetlil Sulík (SaS). Pripomenul, že podobný prudký nárast cien elektriny zažilo Slovensko už v januári 2008, keď cena za megawatthodinu vzrástla na 90 eur.

Ceny pôjdu hore

Nárast cien elektriny podľa Sulíka súvisí aj s návratom k bežnému životu po pandémii a postupne bude cena klesať. „Očakávam znovu pokles, ale možno pokles nebude, to nevie povedať nikto, ale vieme povedať, že túto cenu ovplyvniť nevieme, a vstupuje 40 percentami do konečnej ceny elektriny,“ zopakoval minister hospodárstva.

Sulík odhaduje, že cena elektriny pre domácnosti pôjde pravdepodobne hore 1,5 až 1,7 centu na kilowatt hodinu. Pri priemernej spotrebe domácnosti okolo 200 kWh mesačne je to zvýšenie nákladov približne o 3,5 eura, čo je 42 eur ročne.

„Minimálna mzda ide hore o 23 eur mesačne. Nemyslím, že je to dráma, je to vec, ktorá nás neteší, bol by som radšej, keby som mohol oznámiť pokles, ale ceny na svetových trhoch nevieme ovplyvniť, napriek tomu očakávame, že sa to vráti do normálu,“ uviedol šéf rezortu hospodárstva.

Vzhľadom na vývoj cien na komoditných burzách by sa mohla cena elektriny podľa ÚRSO zvýšiť až o 15 percent, čo je okolo spomínaných 40 eur ročne pre štandardnú domácnosť. Sulík pripomenul, že finálne rozhodnutie pri určovaní cien za distribúciu elektriny má regulačný úrad.

Hovorca ÚRSO Radoslav Igaz vo vyjadrení pre Štandard zopakoval, že mimoriadny nárast ceny elektriny na svetových burzách bude mať vplyv na koncovú cenu elektriny pre slovenské domácnosti. Dodal, že ÚRSO tento fakt slovenskej verejnosti otvorene komunikuje už od júla tohto roka, ale s burzovou cenou nevie nič urobiť.

"Radi by sme zdôraznili, že masívne zdraženie ceny elektriny na svetových burzách ÚRSO nedokáže ovplyvniť. Dôslednou reguláciou, v medziach ktoré umožňuje aktuálne platná legislatíva prijatá NR SR, však ÚRSO vie ovplyvniť iné zložky, ktoré tvoria konečnú regulovanú cenu elektriny," uviedol Igaz.

Hovorca ÚRSO dodal, že konkrétne dopady na konečnú regulovanú cenu elektriny na rok 2022 budú známe až po ukončení relevantných cenových konaní v závere tohto roku.

Sulíkov úder Ficovi

Cena za distribúciu elektrickej energie je na Slovensku podľa Sulíka vysoká, pretože za vlád Roberta Fica (Smer-SD) došlo k množstvu prešľapov v energetike.

Je to však práve šéf Smeru, kto súčasnej vláde vyčíta vysoké ceny za energie a navrhuje k tejto téme zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu.

Smer-SD pripravil uznesenie, v ktorom od vlády žiada vecný a časový harmonogram krokov, ktoré kabinet podnikne v priebehu septembera, "s cieľom podstatne eliminovať ťažké sociálne dosahy výrazného zvýšenia cien tepla, plynu, elektriny pre slovenské domácnosti a malé a stredné podniky v roku 2022".

„My nemáme cenu elektriny ako ovplyvniť a cenu za distribúciu ovplyvniť vieme, ale tá je vysoká vďaka tomu pánovi, ktorý tu 12 rokov škodil tejto krajine,“ odkázal Sulík v reakcii na návrh Smeru.

Sulík odmieta s Ficom diskutovať o cenách energií v parlamente. SaS podľa neho nebude súhlasiť s mimoriadnou schôdzou k cenám energií. Ak by niektorí poslanci aj súhlasili, tak Sulík sa na nej podľa vlastných slov nezúčastní.

Kšefty pre Brhela a Mochovce

Zvýšené náklady na distribúciu súvisia aj s takzvanou tarifou za prevádzku systému (TPS), z ktorej sa platia zvýšené náklady výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. Minister hospodárstva na tlačovke dodal, že súčasná cena 430 eur za megawatt hodinu elektrickej energie vyrobenej cez fotovoltaické elektrárne je výsledkom „kšeftov“ za vlád Smeru.

„Toto je ten biznis pre pána Brhela, ktorý je dnes v base, to boli kšefty pre Jozefa Brhela. Fico zanechal (v elektrárňach) historický dlh 360 miliónov eur. Mohli by sme viac znižovať cenu za elektrinu, keby sme sa nemuseli pasovať s týmto dlhom,“ povedal Sulík.

Vlády Roberta Fica podľa Sulíka vytvorili systém dotácií pre spriaznených podnikateľov cez výkupné ceny elektriny a zároveň zanechali historický dlh vo výške takmer 400 miliónov eur voči distribučným spoločnostiam. Ten vznikol nízkym nastavením TPS a umelým znižovaním cien pre domácnosti a malé podniky.

Na predražené dotovanie energie z obnoviteľných zdrojov upozornil aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Treba si uvedomiť, že my tu naozaj žneme neschopnosť predchádzajúcich vlád, ktoré stovky miliónov, alebo minimálne viac ako 100 miliónov, ročne dávali na energetické zdroje, o ktorých sme vedeli, že nie sú efektívne a podpisovali sa na cenách elektriny,“ uviedol nedávno Heger.

Minister hospodárstva pripomenul aj dvojnásobné predraženie dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a trojnásobné predĺženie termínu dokončenia. „Lebo sa tam kradlo,“ dodal.

Eurá v alobale

Aj skrátenie doby dotácií na ťažbu uhlia bolo podľa Sulíka správnym rozhodnutím v snahe znížiť ceny energií.

„Išlo tam 130 miliónov eur ročne. Preto je tarifa za distribúciu taká vysoká, lebo sa z toho museli pokryť úplatky pre Roberta Fica,“ povedal Sulík a pripomenul kauzu balíčkov hotovosti zabalenej v alobale. Tie mali byť údajne určené pre vtedajšieho premiéra Fica, ako úplatky za pokračujúcu štátnu podporu ťažby uhlia na Hornej Nitre.

Baníctvo na Hornej Nitre je hlavným hnacím motorom zamestnanosti v tomto regióne. Najväčším odberateľom uhlia z uhoľnej bane Cígeľ sú Elektrárne Nováky, ktoré na svoju prevádzku od ciglianskych baní spotrebujú až dva milióny ton uhlia ročne.

Podpora ťažby uhlia mala byť pôvodne podľa plánov Ficovej vlády zabezpečená až do roku 2035, ale Sulík presadil skrátenie dotácií do 12 rokov. Dotovanie ťažby uhlia je podľa Sulíka zbytočné a je podľa neho správne, že sa končí 2023.

Cena elektriny úzko súvisí s cenou plynu, ktorá takisto rastie a Sulík v tejto súvislosti obvinil Fica z toho, že za jeho vlády štát odkúpil SPP ako prázdnu schránku, ktorá za panovania Smeru rok čo rok vyrábala stratu.

Vláda mlčí, ale vraj na tom pracuje

Avizovaný rast cien energií pre domácnosti a malé firmy chce premiér Eduard Heger (OĽaNO) ďalej riešiť so zástupcami zodpovedných rezortov aj s predstaviteľmi ÚRSO.

„Analýzy prebiehajú na technickej úrovni, budem mať stretnutie so zástupcami rezortov, ktoré toto majú na starosti, aj so zástupcom ÚRSO,“ uviedol Heger štyri dni pred Sulíkovou tlačovkou.

O tom, aká je pre súčasnú vládu maximálna cena energií, Heger nechcel špekulovať. Vláda podľa premiéra prinesie v správny čas riešenia pre vzniknutú situáciu a to, že o probléme nehovorí, neznamená, že na ňom nepracuje. Ako prvý z ministrov sa k rastu cien teraz vyjadril Sulík, ale ani on nepriniesol konečnú sumu, ktorá by sa mala prejaviť na účtoch za domácností. Posledné slovo bude mať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

„ÚRSO ako odborný úrad v maximálne možnej miere využije všetky legislatívne a regulačné nástroje, v medziach ktoré umožňuje aktuálne platná legislatíva prijatá NR SR, na ochranu záujmov slovenských domácností a zároveň na zabezpečenie spravodlivých a transparentných cien elektriny pre všetkých účastníkov trhu. Pri plnení tejto úlohy sme pripravení komunikovať a spolupracovať so všetkými ústavnými činiteľmi a štátnymi inštitúciami v rozmedziach stanovených platnou legislatívou,“ uviedol hovorca ÚRSO pre Štandard.