Preskočiť na obsah
  |  

V Čečensku horela ruská univerzita špeciálnych síl. Je pomenovaná po Putinovi

V meste Gudermes v ruskej autonómnej republike Čečensko začala v utorok po dronovom útoku horieť budova vojenskej univerzity. Na sociálnej sieti Telegram to oznámil čečenský vodca Ramzan Kadyrov.

Podľa Kadyrova začala horieť strecha univerzity, ktorá je od februára tohto roka pomenovaná po ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Požiar je podľa jeho vyjadrení už uhasený.

Podľa čečenského vodcu nedošlo k žiadnym obetiam na životoch a nehlási ani zranených.

Ukrajina sa k incidentu neprihlásila, no práve ona útočí týmto spôsobom na vojenské a energetické zariadenia v Rusku už niekoľko mesiacov.

Ruská univerzita špeciálnych síl je súkromná vzdelávacia inštitúcia, ktorá cvičí špeciálne jednotky a tiež dobrovoľníkov, ktorí napokon končia aj vo vojne na Ukrajine. Univerzita vznikla v roku 2013 na návrh Kadyrova. 

Agentúra Reuters pripomenula, že ruská protivzdušná obrana v noci na utorok zničila podľa ruského ministerstva obrany najmenej sedem ukrajinských dronov. Všetky však zachytili v pohraničných oblastiach a nad vodami Čierneho mora. Gudermes sa nachádza približne 1000 kilometrov od oblastí pod kontrolou Ukrajiny.

(tasr/tod)

  |  

Po prevrátení člna pri líbyjskom pobreží zahynulo 12 migrantov

Egyptskí migranti smerovali do Európy, prežila iba jediná osoba.

Pri líbyjskom pobreží sa prevrátil čln s 13 egyptskými migrantmi smerujúcimi do Európy. Všetci okrem jednej osoby zahynuli, uviedli v utorok tamojšie úrady.

Organizácia poskytujúca humanitárnu pomoc migrantom v Líbyi spresnila, že čln sa prevrátil v pondelok večer asi 60 kilometrov východne od Tobruku.

Všetky telá sa podľa organizácie podarilo nájsť a vytiahnuť na breh. Informácie potvrdili aj úrady v Tobruku. V posledných rokoch sa Líbya stala dominantným tranzitným bodom pre migrantov utekajúcich pred vojnou a chudobou v Afrike a na Blízkom východe.

(tasr)

  |  

V Čečensku horela univerzita pomenovaná po Putinovi

Ako príčinu požiaru označili dronový útok, k zraneniam však nedošlo.

V meste Gudermes v ruskej autonómnej republike Čečensko začala v utorok po dronovom útoku horieť budova vojenskej univerzity.

Na sociálnej sieti Telegram to oznámil čečenský vodca Ramzan Kadyrov, informuje agentúra Reuters.

Podľa Kadyrova začala horieť strecha univerzity, ktorá je pomenovaná po ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Nedošlo však k žiadnym obetiam.

Ukrajina sa k útoku neprihlásila. Agentúra Reuters pripomína, že ruská protivzdušná obrana v noci na utorok zničila podľa ruského ministerstva obrany najmenej sedem ukrajinských dronov. Všetky však zachytili v pohraničných oblastiach a nad vodami Čierneho mora.

Gudermes sa nachádza približne 1000 kilometrov od oblastí pod kontrolou Ukrajiny.

(tasr)

  |  

Pri izraelskom útoku na mesto Bajt Lahíja zomreli desiatky Palestínčanov

Presný počet obetí utorkového úderu na mesto na severe Pásma Gazy nie je bezprostredne jasný a ich počet sa líši, informovali palestínske médiá a agentúry Reuters a AFP.

Reuters uvádza, že pri útoku zomrelo 55 ľudí, pričom sa odvoláva na záchranné zložky. AFP, ktorá cituje ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy uvádza 34 obetí. Palestínska agentúra WAFA tvrdí, že podľa zdrojov zo zdravotníckeho prostredia zahynulo až 62 ľudí a medzi obeťami je množstvo žien a detí.

WAFA uviedla, že Izrael zaútočil na päťposchodovú obytnú budovu, v ktorej sa v tom čase nachádzalo približne 150 utečencov. Izrael sa k útoku bezprostredne nevyjadril.

Pod troskami budovy sa pravdepodobne nachádzajú desiatky ďalších ľudí a na mieste pokračujú záchranné práce.

Podľa spolupracovníkov agentúry WAFA je viac ako 20 ďalších ľudí ťažko zranených. Previezli ich do neďalekej Nemocnice Kamála Adwána, kde izraelské sily cez víkend vykonali raziu proti Hamasu.

Palestínske záchranné zložky v pondelok uviedli, že v mestách Džabálijá, Bajt Lahíja a Bajt Hanún uviazlo približne 100-tisíc ľudí, ktorí sú odrezaní od dodávok jedla a zdravotníckeho materiálu.

Záchranné zložky tvrdia, že jej operácie v tejto oblasti sa zastavili v dôsledku tri týždne trvajúceho izraelského útoku na severe Gazy, kde Izrael útočí na pozície hnutia Hamas. Izrael uviedol, že cieľom týchto útokov je zabrániť Hamasu v preskupení jeho síl.

(tasr)

  |  

Gruzínska volebná komisia prepočíta hlasy v niektorých obvodoch

Ide približne o 14 percent volebných miestností, oznámil v utorok úrad, ktorý reaguje na podozrenia, že víkendové parlamentné voľby boli zmanipulované.

Volebná komisia prepočíta hlasovacie lístky z náhodne vybraných volebných miestností, spresnili úrady. V sobotných parlamentných voľbách zvíťazil podľa ohlásených výsledkov vládnuci Gruzínsky sen, ktorý získal 53,9 percenta hlasov. Päťpercentnú hranicu prekonali ďalšie štyri opozičné strany. Všetky však odmietli uznať výsledky volieb a nový parlament plánujú bojkotovať.

Desaťtisíce ľudí vyšli v pondelok večer do ulíc Tbilisi a požadovali nové voľby, pričom mnohí mávali vlajkami Európskej únie a Gruzínska. Davy však boli podľa portálu Politico menšie ako na protestoch, ktoré v lete zvolali skupiny občianskej spoločnosti proti „autoritárskym“ zákonom. Opoziční lídri protestujúcim povedali, že o ďalších krokoch rozhodnú v najbližších dňoch.

Koalícia desiatok gruzínskych mimovládnych organizácií, ktoré pôsobili na voľbách ako pozorovatelia, údajne odhalila schému volebného podvodu a vyzvala na preverenie a anulovanie viac než 300-tisíc odovzdaných hlasovacích lístkov. Dôkazy, ktoré údajne získala, podľa nej potvrdzujú, že išlo o vopred naplánovaný organizovaný podvod a jeho prípravy sa začali ešte pred voľbami.

Medzinárodní pozorovatelia vyjadrili znepokojenie z prípadov zastrašovania voličov, fyzických útokov voči nim, kupovania hlasov či prípadov viacnásobného hlasovania, oznámila v nedeľu Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Pozorovatelia vyzvali na prešetrenie takýchto incidentov a zároveň naliehali na ďalšie demokratické reformy v krajine.

(tasr)

  |  

Izrael a Libanon sú bližšie k dohode o prímerí

Viaceré články návrhu dohody boli v posledných dňoch schválené, priblížili vysokopostavení predstavitelia Izraela pre spravodajský portál Ynet News.

Dohoda by mala zahŕňať 60-dňové „adaptačné“ obdobie, počas ktorého by sa všetky ozbrojené sily okrem libanonskej armády a síl OSN stiahli mimo bezpečnostnej zóny, ktorú vyznačila rezolúcia OSN č. 1 701.

Strany konfliktu, teda Obranné sily Izraela (IDF) a šíitské militantné hnutie Hizballáh, by zastavili paľbu a postupne znižovali svoju vojenskú prítomnosť.

Pod dohodou sa prakticky myslí uplatňovanie tejto rezolúcie, ktorá v roku 2006 ukončila druhú libanonskú vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom. Súčasťou dokumentu je však aj medzinárodný systém dohľadu, ktorý by kontroloval porušenia rezolúcie.

Izrael si vyhradil právo podniknúť vojenskú akciu, ak libanonská armáda ani sily OSN nebudú schopné zabezpečiť Modrú líniu – hranicu medzi Izraelom a Libanonom. Zo správy Ynet News však nebolo bezprostredne jasné, či sprostredkovatelia dohody túto požiadavku prijali.

Ďalšou časťou dohody je však podľa zdrojov portálu aj odzbrojenie Hizballáhu, a zamedzenie opätovného vyzbrojenia zákazom dovozu zbraní do určitých regiónov Libanonu.

(sab)