Preskočiť na obsah
  |  

OPEC+ pozastaví zvyšovanie produkcie ropy v prvom štvrťroku 2026

Osem krajín kartelu OPEC+ – Saudská Arábia, Rusko, Irak, SAE, Kuvajt, Kazachstan, Alžírsko a Omán – potvrdilo na nedeľnej schôdzi pauzu v zvyšovaní produkčných cieľov na prvý štvrťrok 2026. Kartel tak zároveň reviduje svoj skorší plán postupného zvyšovania ťažby od apríla tohto roka, ktorý mal pomôcť krajinám vrátiť ich podiel na trhu.​

Členské krajiny zdôraznili, že prioritou je udržať stabilitu na globálnom ropnom trhu v období, keď sú perspektívy svetovej ekonomiky stabilné a zásoby ropy na trhoch adekvátne. Zároveň sa zaväzujú flexibilne monitorovať trh a v prípade potreby môžu pozastavené zníženie produkcie o 2,2 milióna barelov denne čiastočne alebo úplne vrátiť na trh.​

Druhý balík zníženej produkcie v rozsahu 1,65 milióna barelov denne sa môže postupne vrátiť na trh v závislosti od zmien trhu. Ďalšia schôdza ministrov OPEC+ sa uskutoční 7. júna 2026, zatiaľ čo zastupitelia ôsmich krajín sa stretnú 4. januára.

​(reuters, sie)

  |  

Zbrojovky prosperujú, sto najväčších dosiahlo rekordné tržby

Správa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) ukázala, že 100 najväčších výrobcov zbraní dosiahlo v roku 2024 tržby 679 miliárd dolárov, čo predstavuje nárast o 5,9 percenta.

Väčšinu rastúcich ziskov si rozdelili firmy v USA a Európe, ktoré profitovali z vojny na Ukrajine, konfliktu v Pásme Gazy a zo zvyšujúcich sa vojenských rozpočtov.​

Americké spoločnosti si udržiavajú dominanciu – 39 z prvej stovky sídli v USA s kombinovanými tržbami 334 miliárd dolárov, čo je nárast o 3,8 percenta. Európske firmy však rastú rýchlejšie – 23 z 26 európskych spoločností zaznamenalo nárast o trinásť percent na 151 miliárd dolárov.

Nemecké zbrojovky (Rheinmetall, ThyssenKrupp, Hensoldt, Diehl) sa dostali na nový level, keď rástli o 36 percent.​

Pozoruhodným príkladom rastu je aj pražská Czechoslovak Group s rastom 193 percent a ukrajinská JSC Ukrainian Defense Industry s rastom 41 percent, obe profitujú z vojny a iniciatív Kyjeva.

Izraelské zbrojovky (tri na zozname) vzrástli o 16 percent, pričom kritika operácie v Gaze mala podľa SIPRI „zanedbateľný vplyv" na dopyt. Rusko napriek sankciám zvýšilo príjmy v zbrojárskom priemysle o 23 percent.

(tasr, sie)

  |  

Trump hovoril s Madurom, Caracas sa obáva vojenských akcií

Americký prezident Donald Trump v nedeľu potvrdil, že hovoril s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom. Na palube amerického prezidentského lietadla Air Force One však odmietol poskytnúť bližšie informácie o obsahu rozhovoru.

„Nechcem sa k tomu vyjadrovať, ale áno – hovoril som s ním. Nebolo to ani dobré, ani zlé, bol to len telefonát,“ povedal Trump novinárom.​

Podľa New York Times sa v rozhovore diskutovalo o možnosti osobného stretnutia v Spojených štátoch. Zároveň Trump pokračuje v agresívnej rétorikе voči Venezuele. V sobotu vyhlásil, že vzdušný priestor nad krajinou a okolo nej by mal byť považovaný za „uzavretý v úplnosti“.

Keď sa ho novinári spýtali, či to znamená, že útoky sú blízko, odpovedal: „Nič si z toho nevyvodzujte.“​

Pentagón medzitým zvažuje ďalšie vojenské možnosti vrátane pokusu o zvrhnutie Madurovej vlády v mene boja proti drogám. Spojené štáty v Karibiku už tri mesiace vedú údery na podozrivé lode a člny.

​(reuters, sie)

  |  

Exdôstojník obvinil britských špeciálov z vojnových zločinov v Afganistane

Britské ministerstvo obrany spustilo vyšetrovanie po zisteniach BBC, že príslušníci elitnej jednotky SAS zabili najmenej 54 ľudí za podozrivých okolností v Afganistane medzi rokmi 2010 až 2013.

Dôstojník s kódovým označením N1466, ktorý pôsobil ako zástupca náčelníka štábu pre operácie v sídle britských špeciálnych jednotiek, vo výpovedi uviedol, že už v roku 2011 podozrieval elitnú podjednotku UKSF1 z nezákonného zabíjania zajatcov.​

Podľa oficiálnych správ počet zabitých presahoval množstvo zbraní, ktoré tieto jednotky mali na svoje operácie. Tieto nezrovnalosti sa vysvetľovali tvrdeniami o sebatrýznení zajatcov po zadržaní, čo dôstojníkovi N1466 pôsobilo neuveriteľne.

„Hovoríme o vojnových zločinoch... zajatci sa vrátili na miesto a popravili sa,“ povedal N1466 vyšetrovaniu.​

Dôstojník oznámil problém riaditeľovi špeciálnych síl, no ten namiesto trestného konania iba nariadil preskúmanie postupov. N1466 podotkol, že je „hlboko znepokojený tým, čo podľa neho boli popravy nevinných ľudí vrátane detí“, a že ide pravdepodobne o rozšírenejší jav, známy mnohým vo velení. Vyšetrovanie pokračuje.

​(reuters, sie)

  |  

Ruská akadémia vied: Starobylú novgorodskú ikonu ohrozuje huba

Na povrchu novgorodskej ikony zo 16. storočia, ktorá sa uchováva v Štátnej Tretiakovskej galérii v Moskve, objavili vedci z Ruskej akadémie vied nezvyčajnú hubu, ktorá môže vážne ohroziť stav historického diela. Správu priniesol ruský web Moskovskij komsomolec s odkazom na vedecký príspevok v Journal of Cultural Heritage.

Ikonu „Deésis z 13 postáv“ poškodzuje mikroorganizmus rodu Iodophanus sp., ktorý sa zvyčajne vyskytuje v prírode na rozkladajúcej sa rastlinnej hmote či hnoji. Jeho nález na povrchu sakrálneho obrazu je podľa odborníkov prekvapivý a doposiaľ nezdokumentovaný.

Analýza ukázala, že huba preniká do viacerých vrstiev ikony – od základnej drevenej dosky cez lepiacu hmotu až po farby a ochranné laky.

V laboratórnych podmienkach dokázala rozkladať tradičné materiály používané pri ikonopise, napríklad vajcovú temperu či niektoré pigmenty. Menej ohrozené sa ukázali farby obsahujúce ťažké kovy, ktoré rast huby spomaľujú.

Odborníci preto vyvinuli nové antiseptické zmesi, ktoré účinne hubu potláčajú, no zároveň nepoškodzujú pôvodné materiály.

Nasledovať bude testovanie priamo na analógiách ikonových vrstiev. Objav netypického mikroorganizmu poukazuje na to, že kultúrne dedičstvo môže ohrozovať aj málo známa mikrobiálna aktivita, na ktorú musia reštaurátori reagovať modernými metódami.

(red)

  |  

Oslo a Kyjev sa dohodli na spoločnej výrobe dronov

Ukrajina a Nórsko sa dohodli na spoločnej výrobe dronov, oznámil v nedeľu na sociálnej sieti X ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ.

Ako doplnil, Ukrajina poskytne svoje bojové skúsenosti a inovácie získané počas takmer štyroch rokov vojny s Ruskom, zatiaľ čo Nórsko zabezpečí „silnú výrobnú základňu a výskumno-vývojovú spoluprácu s poprednými nórskymi ustanovizňami“.

Spoločná výroba by sa mala začať už budúci rok. Podľa stanice Sky News predstavuje Ukrajina pre európskych výrobcov cenný zdroj dát z prvej línie o výkone dronov a nových technológiách, pričom nové systémy možno prakticky okamžite otestovať v boji.

Na začiatku novembra Ukrajina získala status „rozšíreného partnerstva“ v rámci aliancie Spoločné expedičné sily (Joint Expeditionary Force – JEF), ktorá združuje krajiny severnej a východnej Európy vrátane Nórska.

Nórsky minister obrany Tore Sandvik uviedol, že udelený štatút formalizuje rámec posilnených partnerstiev a umožňuje konať rýchlo a efektívne s cieľom chrániť bezpečnosť v severnej Európe.

Oslo zároveň spolupracuje na iniciatíve PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny). V jej rámci Spojené štáty predávajú zbrane partnerom z NATO a tí ich následne dodávajú Kyjevu.

(tasr, red)