Menej času na zapretie
Čo sa však mení, je súčasná lehota na zapretie otcovstva. Trojročné obdobie sa skráti na dva roky, počas ktorých môže manžel odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo, zaprieť na súde, že je otcom dieťaťa.
„Túto lehotu považujeme za postačujúcu, keďže vzťahy medzi rodičmi a deťmi je potrebné stabilizovať v čo najkratšom čase,“ uvádza rekodifikačná komisia vo svojej dôvodovej správe.
Zmena pri domnienke otcovstva
Ďalšou zmenou je skrátenie hranice domnienky otcovstva rozhodujúcej od počatia dieťaťa (ktorú určí lekár) zo súčasných 180 na 160 dní. Zároveň sa týmto krokom o 20 dní posúva obdobie, počas ktorého platí domnienka otcovstva.
„Upravuje sa lehota rozhodujúca pre počatie dieťaťa zo súčasných 180 dní na 160 dní – zmena je daná medicínskym pokrokom – dieťa narodené 160 dní od počatia je životaschopné,“ uvádza sa v materiáli ministerstva spravodlivosti, ktoré s návrhom rekodifikácie občianskeho práva prichádza.
To znamená, že medicína dnes potvrdzuje, že dieťa narodené už po 160 dňoch od počatia môže byť životaschopné. Ak sa dieťa narodí po 160. dni, domnienka otcovstva manžela je silnejšia a zapretie je možné iba vo výnimočných prípadoch.
Ak sa teda dieťa narodí pred 160. dňom od uzavretia manželstva a manžel na súde vyhlási, že dieťa nie je jeho, nebude ho súd považovať za otca. Dieťa sa z medicínskeho hľadiska narodilo tak skoro, že je vysoko nepravdepodobné, aby bol manžel biologickým otcom.
Otcovstvo sa môže medzi 160. dňom od uzavretia manželstva a 300. dňom po rozvode zaprieť iba vtedy, ak je úplne vylúčené, že by manžel mohol byť otcom. Musí dokázať, že nemohol mať pohlavný styk, alebo že je biologicky nemožné, aby bol otcom.
Zapretie však neplatí, ak mal manžel pohlavný styk s matkou v čase 160 až 300 dní pred pôrodom alebo ak pri svadbe vedel, že je manželka tehotná. Vtedy musí prostredníctvom DNA testov (biologické otcovstvo) dokázať, či je alebo nie je otcom.
Prechod otcovstva po rozvode
V novele OZ sa nachádza nový odsek, ktorý hovorí o zapretí otcovstva po rozvode, ak sa v tom istom konaní súčasne určuje otcovstvo iného muža.
Ak sa teda dieťa narodí do 300 dní od rozvodu, bývalý manžel môže zaprieť otcovstvo podaním návrhu, pričom matka a jej nový partner alebo manžel musia v tom istom konaní urobiť súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva.
Podľa ministerstva spravodlivosti práve toto zabráni tomu, aby dieťa zostalo bez otca. Týmto krokom chce rezort umožniť jednoduchý prechod z otcovstva bývalého manžela na súčasného biologického otca.
Posilnená ochrana matky
Pri druhej domnienke, keď partneri nie sú zosobášení, prichádza k zmene, podľa ktorej nebude stačiť vyhlásenie otca v prípade, ak partnerka a matka nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo je jej vyhlásenie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
To znamená, že matka môže byť napríklad nezvestná, hospitalizovaná na prístrojoch alebo vo väzbe. Ako ukazujú príklady z praxe, muži sa snažili zneužiť túto výnimku a vyhlasovali otcovstvo bez súhlasu matky.
„Už nie je možné určiť otcovstvo bez súhlasného vyhlásenia oboch rodičov – nepripúšťa sa výnimka na strane matky, ako tomu bolo podľa súčasnej právnej úpravy,“ uvádza ministerstvo spravodlivosti. V takomto prípade otcovstvo určí súd.
Otcovstvo pri umelom oplodnení
Z informácií ministerstva spravodlivosti vyplýva, že sa osobitne upravuje aj určenie otcovstva pri asistovanej reprodukcii, ktorá v súčasnej právnej úprave absentuje.
Návrh OZ preberá právnu úpravu zákona o rodine, v ktorom bol asistovanej reprodukcii venovaný len jeden paragraf, hovoriaci o tom, že ak sa dieťa narodí medzi 180. až 300. dňom po asistovanej reprodukcii so súhlasom manžela, je otcovstvo nezapierateľné.
Výnimku pri zapretí otcovstva doposiaľ tvorili len prípady, keď sa preukázalo, že matka otehotnela mimo asistovanej reprodukcie (AR). Po novom nebude môcť manžel alebo partner matky zaprieť otcovstvo, ak sa dieťa narodí medzi 160. a 300. dňom po vykonaní zákroku umelého oplodnenia.
Nezosobášené páry v súvislosti s AR zákon o rodine nespomína. Návrh nového Zákonníka hovorí o tom, že po zákroku umelého oplodnenia nevydatej matky sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorý dal na vykonanie zákroku súhlas (partner matky).
V novom návrhu sa po prvýkrát výslovne rieši aj postavenie darcu spermií. Pri určení otcovstva sa neprihliada na „biologický materiál“ darcovských spermií, ale na súhlas muža, ktorý do procesu asistovanej reprodukcie vstupuje ako budúci otec, aj keď spermie pri zákroku nebudú jeho.
Za právneho otca sa považuje muž, ktorý síce nie je biologickým otcom, ale spolu s matkou súhlasil s vykonaním umelého oplodnenia. Darca podľa Zákonníka nikdy nebude právnym otcom.
„Rovnako zákon upravuje možnosť určiť otcovstvo k dieťaťu, ktoré porodí žena, ktorá požiadala o utajenie svojej totožnosti v súvislosti s pôrodom,“ uvádza rezort spravodlivosti s tým, že táto zmena sa týka aj dieťaťa odloženého do verejne prístupného inkubátora alebo iného miesta, pričom totožnosť matky nie je možné určiť.
Muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa, bude môcť aj v týchto prípadoch podať na súd návrh na určenie otcovstva.
Rodič ako zodpovednosť
Pojem Rodičovské práva a povinnosti by sa podľa nového OZ mal nahradiť pojmom Rodičovská zodpovednosť, ktorá sa vzťahuje iba na maloleté dieťa.
„Rodičovská zodpovednosť reflektuje, že rodič je subjektom zodpovedným za vývin a blaho dieťaťa a v súlade s týmto východiskom má vykonávať svoje práva a povinnosti,“ spresňuje rezort spravodlivosti.
Tá v sebe zahŕňa výchovu, zastupovanie a správu majetku dieťaťa. „Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nie je súčasťou rodičovskej zodpovednosti,“ uvádza sa v návrhu Zákonníka.
Táto povinnosť majetkovej povahy naďalej zostáva zachovaná aj v prípade, ak rodičovskú zodpovednosť vykonávajú iné subjekty ako rodičia.
Minimálne výživné sa zvýši
Pri výživnom návrh OZ zachováva jednotlivé druhy vyživovacích povinností. Vyslovene upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, vyživovaciu povinnosť detí k rodičom, vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými, vyživovaciu povinnosť medzi manželmi a dva druhy príspevkov na výživu.
Navrhuje sa tiež zvýšenie minimálnej výšky výživného zo súčasných 30 percent odvodených zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na 50 percent, keďže 30 percent nepovažuje rezort za postačujúce na potreby dieťaťa a rast životných nákladov.
Ak by bol zákon schválený, jeho účinnosť nadobudne 1. júla 2027.
