Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka zrušil obvinenie voči finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke v kauze Gorila. Vyplýva to z vyjadrenia generálnej prokuratúry.
Haščák čelil obvineniu pre zločin podplácania a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Obvinenie Ľubomíra Arpáša sa týkalo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku a obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Jeho manželka bola obvinená pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Generálny prokurátor zdôrazňuje, že stíhanie obvineného je možné len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. Po preskúmaní veci sa stotožnil s názorom Najvyššieho súdu (NS) SR, že "orgánom činným v trestnom konaní sa v predmetnej veci nepodarilo zabezpečiť dôkazy v takom množstve a kvalite, ktoré by v tomto štádiu trestného konania umožňovali vyvodiť podozrenie v určitej rozumnej miere pravdepodobnosti, že obvinení sa skutkov tak, ako sú im kladené za vinu, dopustili".
Generálny prokurátor dospel tiež k záveru, že také dôkazy neboli zabezpečené ani po vydaní a právoplatnosti napadnutých uznesení, keďže výpovede svedkov neobsahujú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali. Pri posudzovaní veci zohľadnil aj nálezy Ústavného súdu SR a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. "V zhode so skutkovými a právnymi závermi NS SR generálny prokurátor konštatuje, že týmto právoplatným uznesením o vznesení obvinenia, bol porušený zákon v neprospech všetkých troch obvinených," doplnila hovorkyňa GP SR Jana Tökölyová.
AKTUALIZOVANÉ Bývalý šéf Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský ide na slobodu. Generálna prokuratúra SR zrušila obe jeho obvinenia. Rovnako zrušila obvinenie konkurzného právnika Zoroslava Kollára.
Spravodajský web Aktuality.sk o tom informoval jeho obhajca Ondrej Urban. „Telefonicky mi bolo oznámené, že obe obvinenia boli zrušené a dnes bude prepustený. Ideme si prevziať rozhodnutia a ideme naspäť do Leopoldova,” povedal pre Aktuality.sk Urban.
Bývalý šéf tajnej služby už nie je stíhaný pre korupciu. Po polroku vo vyšetrovacej väzbe jeho obvinenie zrušila Generálna prokuratúra. Najvyšší súd pritom o Pčolinského väzbe rozhodoval spolu štyrikrát a vždy konštatoval, že obvinenie je odôvodnené.
Prokuratúra: Neboli splnené zákonné podmienky
V prípade exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského a podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie. Tvrdí to námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera, ktorý im po preskúmaní stíhania zrušil obvinenia. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Jana Tökölyová.
"Neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie oboch obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie, a to pre závažné procesné pochybenia a absenciu dôkazov, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali," informovala hovorkyňa o záveroch námestníka Kanderu zastupujúceho generálneho prokurátora SR, ktorý z dôvodu zachovania nestrannosti vo veci nekoná.
Prezidentka: Je to prekvapujúci krok
Zrušenie obvinení Vladimírovi Pčolinskému je podľa prezidentky Zuzany Čaputovej prekvapujúce. "O to viac, že len minulý týždeň senát Najvyššieho súdu SR, a predtým ďalšie dva jeho senáty, nevideli dôvody na zrušenie väzby, a teda potvrdili dôvodnosť trestného stíhania," uviedla hlava štátu vo svojom vyhlásení.
Prezidentka teraz očakáva, že v rámci zákonných možností prokuratúra objasní skutočnosti, na základe ktorých k zrušeniu obvinenia došlo. "A odpovie na otázky, ktoré to vyvolalo," podotkla Čaputová.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) zrušenie obvinení Pčolinskému rešpektuje. Bližšie komentovať to však odmietol.
"Nekomentujem činnosť orgánov činných v trestnom konaní (OČTK). Jedna vec je politický život a druhá život OČTK. Musí to byť oddelené," vyhlásil predseda vlády. Poznamenal však, že vždy bude stáť na strane spravodlivosti. To, či má byť Pčolinský takzvane rehabilitovaný, keďže sa po obvinení vzdal funkcie šéfa SIS, je podľa Hegera otázka na koaličné hnutie Sme rodina. Ako však tvrdí, nechce predbiehať žiadne okolnosti.
Pčolinský veril v zrušenie obvinení, zváži žiadanie náhrady škody
Pčolinský tvrdí, že veril, že k dôjde k zrušeniu obvinení na jeho osobu vzhľadom na obsah vyšetrovacieho spisu. Po svojom prepustení z väzby novinárom tiež povedal, že zváži, či bude žiadať náhradu škody. Vyhlásil, že od počiatku boli jeho obvinenia nezákonné a neboli založené na pravdivých informáciách.
"Vzhľadom na to, že podnet sme podávali 4. mája, tak za tú dobu aj vzhľadom na to, že som videl, čo obsahuje vyšetrovací spis, som veril, že k takémuto rozhodnutiu by mohlo dôjsť," odpovedal Pčolinský na otázku, či ho prekvapilo, že ho mimoriadne prepustili.
Ešte minulý týždeň Najvyšší súd SR rozhodol, že Pčolinský ostáva vo väzbe. Exriaditeľ SIS na to v utorok povedal, že súd sa pri rozhodovaní o väzbe na veci pozerá úplne inak ako pri rozhodovaní o vine a treste. "Nejde do hĺbky," skonštatoval.
"Mlčal som polroka, kto, to si zatiaľ nechám pre seba," reagoval na otázku, či ho chcel niekto umlčať a kto to bol. Motivačných línií na jeho umlčanie vidí viacero vzhľadom na informácie, ktoré mal predtým, ako bol zadržaný, no nechcel o nich hovoriť. "Časť z nich som zaslal v čase, keď som bol riaditeľom SIS, vybraným ústavným činiteľom, čiastočne niektoré veci obsahovali trestné oznámenia, ktoré som podával, väzby a ďalšie veci si nechám na ďalší vývoj," povedal novinárom.
Pčolinský už videl zdôvodnenie od generálnej prokuratúry, stalo sa tak podľa jeho slov cez mimoriadny opravný prostriedok. Obsahuje asi desať porušení Trestného zákona, Trestného poriadku a ďalších právnych predpisov. Podľa Pčolinského sa tam nespomína šéf Sme rodina Boris Kollár ani jeho údajné návštevy generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Pčolinský Žilinku podľa svojich slov pozná od roku 2010, mali pracovný vzťah, následne neboli v kontakte až do času, keď sa stal Žilinka šéfom prokurátorov. Vtedy boli asi dva, tri mesiace v kontakte z pracovných dôvodov.
Kolúzna väzba sa podľa Pčolinského prežiť dá, ocenil prácu príslušníkov Zväzu väzenskej a justičnej stráže, ktorí podľa neho pristupujú k svojim povinnostiam profesionálne i ľudsky.
Pčolinský bol vo väzbe od konca marca
Zastupujúci sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu 13. augusta zamietol žiadosť Pčolinského o prepustenie z väzby a jej nahradenie alternatívnymi zárukami. Jeho obhajca ponúkal súdu písomný sľub obvineného, možnosť elektronického náramku, dohľad probačného a mediačného úradníka a uloženie primeraných obmedzení a povinností.
Vladimír Pčolinský je vo väzbe od 29. marca. Exriaditeľa tajnej služby obvinili z toho, že on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur.
Americká sociálna sieť tento krok zdôvodňuje nedôveryhodne, nevyužila ani jednu z možností, ktorú má na preverenie podozrenia. Namiesto toho hneď konala a účet bývalému premiérovi a disidentovi zablokovala.
Bývalému slovenskému premiérovi, politickému väzňovi a disidentovi spred roka 1989 Jánovi Čarnogurskému bol zablokovaný Facebook, Štandard o tom informoval Čarnogurský.
„Pred pár dňami som našiel na svojom facebookovom účte oznámenie, že môj účet je zablokovaný. Ako dôvod bolo uvedené, že porušujem pravidlo facebookovej komunity pod názvom Integrita účtu a skutočná identita. Do 30 dní môžem požiadať o preskúmanie rozhodnutia, ale na konci poučenia je poznámka, že pre koronu preskúmanie môže trvať dlhšie alebo k preskúmaniu ani nemusí prísť.“
Dôvod, ale aj samotné opatrenie je pritom absurdné.
Čarnogurský nie je žiadny nepopísaný list papieru, jeho názory sú dlhodobo známe, navyše ide o verejnú osobu, Facebook si prípadné podozrenie mohol ľahko overiť, sám si napokon zberá o majiteľoch svojich účtov viaceré dáta vrátane telefonických či mailových kontaktov. Facebook namiesto toho prišiel hneď s odstavením účtu.
Čarnogurský je advokát, mieni sa teda brániť: „Prečítal som si, čo znamená Integrita účtu a skutočná identita. (...) Požiadam o preskúmanie zablokovania účtu, už pre svoju právnickú deformáciu. Ale nesľubujem si odblokovanie," povedal pre Štandard.
Čarnogurský je svojím založením tiež homo politicus, a preto na útok na jeho konto reagoval aj politicky s povinnou dávkou rusofílie:
„Doteraz som si myslel, že Rusko je iba zárukou, aby sa americká moc nerozširovala bez zábran po celom svete. Teraz sa presviedčam, že Rusko je aj zárukou slobody vyjadrovania svojho názoru, čiže jedného zo základných ľudských práv. Nie som prvý a zrejme ani posledný, komu Facebook zrušil účet. Vlastne som sa ocitol v dobrej spoločnosti. Facebook zrušil účet aj ex-prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi,“ povedal bývalý vrcholový politik.
Ide o jedno z prvých podobných opatrení voči verejne známej persóne u nás, v okolitých krajinách je prax ďaleko bežnejšia. Čarnogurský na svojom Facebooku informoval o svojich aktivitách, rôznych vystúpeniach v Rusku či v strednej Európe, aj osobných a politických postojoch. Dlhodobo je kritický k zahraničnej politike USA a je známy aj obranou politiky ruského prezidenta Putina. Na Facebooku mal Čarnogurský plný počet priateľov, limit je stanovený na 5-tisíc, a okolo 11-tisíc sledovateľov.
Čarnogurský, ako je pre neho typické, to využil na propagáciu ruskej alternatívy:
„Žiadna tragédia sa nestala. Otvoril som si účet na ruskej sociálnej sieti VKontakte. Podľa Wikipédie má teraz asi 600 miliónov sledovateľov, respektíve účtov, a stále rastie. Čiže, kto má záujem, bude môcť čítať a komentovať moje texty na VKontakte. Žiaľ, nebudem môcť v žiadosti o preskúmanie sľúbiť, že už budem vo svojich textoch menej kritický voči USA než doteraz. To by sa musela veľmi zmeniť americká politika,“ dodal na záver.
Ján Čarnogurský bol pred rokom 1989 režimu nepohodlnou osobou, pre jeho postoje bol v roku 1981 – pred 40 rokmi – vylúčený z advokácie, naďalej však radil a pomáhal prenasledovaným a inak poškodzovaným osobám.
V polovici augusta 1989 bol obvinený z trestného činu poburovania a z „nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu“. Dôvodom bola verejná požiadavka na slobodné voľby, vyslovená v čase poľských poloslobodných volieb v júni 1989, vydávanie samizdatu Bratislavské listy a pripomínanie obetí sovietskej invázie z roku 1968. Čarnogurský sa na slobodu dostal až týždeň po demonštrácii 17. novembra 1989.
Predsedníčka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová navrhne predsedníctvu strany pozastavenie výkonu práv členov skupinke funkcionárov strany okolo ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Remišová tvrdí, že členovia frakcie koordinujú s konkurenčnými politickými stranami postup proti vlastnej strane.
"Skupinka okolo Kolíkovej svojimi vyjadreniami už niekoľko mesiacov ukazuje, že nemá záujem o rozvoj strany Za ľudí a o spoločné presadzovanie jej hodnôt a programu," vyhlásila v stanovisku Remišová. Skupina podľa nej "poza chrbát" predsedníctva rokuje s konkurenčnými politickými stranami o postupe, ako zo strany odísť a zároveň si udržať svoje funkcie, ktoré získala vďaka strane. Podľa Remišovej je to v rozpore so stanovami strany a poškodzuje ju to. Hovorí o zrádzaní hodnôt a členov strany Za ľudí.
Remišová pre TASR ozrejmila, že stanovy obmedzujú práva ako celok. "Čiže pôsobiť v orgánoch strany a zúčastňovať sa na činnosti strany, cieľom je aj zabrániť tomu, aby sa interné informácie strany odovzdávali konkurenčným politickým subjektom. V histórii politiky na Slovensku sa nestalo, aby v takejto situácii strana a špeciálne jej predseda nezasiahol, keďže je jeho povinnosťou v záujme fungovania strany a jej členov takúto situáciu riešiť," skonštatovala. Jej návrh sa týka siedmich funkcionárov.
Predsedníctvo bude podľa Remišovej v najbližšom čase. "Máme veľa členov predsedníctva z regiónov, musíme zladiť ich pracovné povinnosti, aby sa ich pri takomto dôležitom rozhodnutí mohlo zúčastniť čo najviac," uviedla.
Šéfka Za ľudí tvrdí, že Kolíková verejne hovorí o sebe ako o piatom koaličnom partnerovi a o rokovaní s niektorými stranami koalície. "Pokiaľ viem, zatiaľ sa skupinka stále nevie rozhodnúť, váhajú a zvažujú viac možností," dodala s tým, že predlžovanie tohto stavu nemá žiadny zmysel a stranu iba poškodzuje.
"Veľká väčšina z predsedníctva, ale aj veľká väčšina z viac ako 700 členov strany je jednotná a chce pokračovať v napĺňaní programu strany a sľubov, ktoré sme dali ľuďom pred voľbami. Nie neustále riešiť útoky a nenaplnené ambície skupinky, ktorá vyvolala konflikt v strane z nepochopiteľných dôvodov, ktorým nerozumejú ani členovia strany, ani verejnosť," uzavrela Remišová.
Minister vnútra Roman Mikulec podáva trestné oznámenie na predsedu opozičného Smeru-SD Roberta Fica za ohováranie. Informoval o tom v pondelok na sociálnej sieti.
"Aj keď sú nápady z Ficovej 'vlastnej hlavy' veľmi originálne, podávam na neho za jeho doterajšie počiny trestné oznámenie za ohováranie. Model diskreditácie založený na veľkom šírení dezinformácií, konšpirácií a silnej manipulácii využíva Fico pri svojich oponentoch už dlhé roky," tvrdí Mikulec.
Minister hovorí, že Smer-SD chystá "nový scenár v rámci svojich dlhodobých snáh o spochybnenie mojej osoby". Podľa jeho slov chce Fico informovať, že júlový zásah inšpekcie rezortu vnútra, ktorého zastavenie opozícia ministrovi vyčíta, bol prerušený preto, lebo mal byť Mikulec na mieste. Obvinenia opozície minister odmieta.
Smer-SD pravidelne informuje o rôznych podozreniach okolo Mikulca. Opäť ho chce odvolávať aj v Národnej rade SR. Vyčíta mu viacero vecí, od situácie v rezorte a polícii, cez podozrenia z korupcie až po marenie vyšetrovania.
Tvrdí, že sa mal stretávať s členom bratislavskej skupiny takáčovcov Matejom Zemanom v jeho byte, kde mali preberať koordinovanie výpovedí. Kritizuje ho aj preto, že mal údajne prerušiť policajný zásah voči Zemanovi a ďalším dvom svedkom. Mikulec trvá na tom, že ho nepozná a nikdy ho nestretol.
AKTUALIZOVANÉ Boj za slobodu má vždy zmysel, i keď to neznamená, že je aj posledný. Mier, sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou. Skonštatoval to premiér Eduard Heger na oslavách 77. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Pripomenul hrôzy vojny. Vyzdvihol úlohu účastníkov SNP a poďakoval sa im. Verí, že sme na Slovensku raz a navždy povedali nie fašizmu a nacizmu.
Poznamenal, že v súčasnosti sa pozeráme na obdobie vojny s vedomím výsledku. "Hrdinovia SNP ten výsledok v lete 1944 nepoznali, ale spojili sily a verili. Verili, že ich boj za slobodu sa vydarí. Na týchto ľudí môžeme byť právom hrdí," uviedol Heger (OĽaNO).
Vďaku vojnovým veteránom podľa neho nemožno vzdávať len počas štátnych sviatkov a pamätných dní. "Verím, že ak je táto vďaka úprimná, má presah aj na náš každodenný život," zdôraznil.
Podotkol, že väčšina z nás nezažila vojnu na vlastnej koži. "Nezažili sme na vlastnej koži krutosť a bezcitnosť, ktorá spôsobila, že mnohí ľudia boli zotročovaní, boli posielaní do koncentračných táborov, mučení a nakoniec masovo vyvražďovaní," povedal. Aj v tejto súvislosti si spomenul na padlých, ale i žijúcich hrdinov SNP.
"Navždy ovplyvnili našu históriu a postavili náš národ na správnu stranu. Ukázali, že si na Slovensku ctíme hodnotu slobody, spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti a demokracie. Raz, a verím, že navždy sme sa postavili proti fašizmu a nacizmu a jasne sme povedali, že ho na Slovensku nechceme," zdôraznil Heger.
Kollár: SNP nikdy nebolo porazené vojensky ani politicky
Slovenské národné povstanie nebolo porazené vojensky ani politicky. Vyhlásil to predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) pri príležitosti osláv 77. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici. Upozornil, že neznalosť vlastných dejín môže prispievať k podliehaniu falošným interpretáciám významu povstania. Vyzdvihol hrdinstvo jeho účastníkov a hovorí o príklade hodnom nasledovania aj pre mladú generáciu. Poučenie z vývoja situácie po SNP by si podľa neho mohla vziať aj politická scéna.
"Hrdinstvo vojakov povstaleckej armády nás dodnes napĺňa pozitívnou energiou a malo by byť príkladom hodným nasledovania aj pre dnešnú našu mladú generáciu. Mala by si byť vedomá, že aj jej dnešný pokojný a mierový život bol v minulosti vykúpený krvou a utrpením tých, ktorí sa odhodlali brániť vlasť a jej slobodu," uviedol Kollár.
SNP označil za unikát medzi odbojovými hnutiami v okupovanej Európe. "Máme byť na čo hrdí, máme sa čím pýšiť pred vlastným obyvateľstvom i pred Európou. Len si to akosi nevážime," poznamenal. Občania podľa neho o svojich národných dejinách a SNP veľa nevedia, čo prispieva k podliehaniu falošným interpretáciám jeho významu.
Poukázal na to, že jedni SNP vnímajú ako povstanie proti vlastnému štátu, iní ako komunistický puč či boj za obnovenie "československého" štátu bez spojovníka. Tieto interpretácie odmieta. Vyhlásil, že SNP bolo najmä slovenské a národné a od roku 1945 sa pravidelne oslavovalo.
Dodal, že koncepcia porážky SNP obsahuje snahu demotivovať Slovákov v zápase za slobodu a národnú rovnoprávnosť. "Aj posledné udalosti v Afganistane svedčia o tom, že zánik politického vedenia a rozprášenie organizovanej armády neznamená porážku. Pokiaľ sa nezlomí vôľa odporovať, pokiaľ posledný bojovník nezloží zbraň, nemožno hovoriť o porážke! A nič také sa na Slovensku na konci roku 1944 a začiatkom roku 1945 nestalo!" zdôraznil s tým, že politické ani vojenské vedenie kapituláciu nepodpísalo a po oslobodení sa začali plniť jeho ciele.
To, že sa tieto ciele nenaplnili počas existencie obnovenej republiky, nie je podľa Kollára vinou účastníkov povstania, ale daň za večne rozbitú slovenskú politickú scénu, ktorá v opozícii nevidí oponenta, ale nepriateľa. "Aj z tohto by sme si dnes mali vziať poučenie. Nič pozitívne nedosiahneme, ak sa budeme večne hádať, a nepotiahneme našu spoločnú káru osudov jedným smerom," apeloval.
Predseda NR SR zároveň vyjadril úctu účastníkom protifašistického odboja a SNP. Ocenil, že neváhali vziať zbraň a bojovať za slobodu, suverenitu a demokraciu v našej krajine. "Rovnako chcem vyjadriť úctu a poďakovanie dnešného dňa sa doživších veteránov Slovenského národného povstania. Ďakujem vám. Zaslúžite si náš rešpekt a vďaku," uzavrel.
Policajný prezident Peter Kovařík vyzýva prokuratúru, aby začala trestné stíhanie pre uniknutie dokumentu o vznesení mu obvinenia na verejnosť. Tvrdí, že ide o snahu diskreditovať ho. TASR o tom informoval hovorca Prezídia Policajného zboru SR Michal Slivka.
Kovařík poukázal na to, že uznesenie nikomu neodovzdal, nekopíroval a nezverejnil. "Vyzývam príslušné orgány prokuratúry, aby dali z úradnej povinnosti pokyn za začatie trestného stíhania vo veci pre trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa," povedal.
Zdôraznil, že spájanie jeho osoby s tvrdením prokurátora, že "Kovaříkov cieľ bol vyzradiť informácie nepovolaným osobám", je lživé a ničím nepreukázané. Policajný prezident zároveň zverejnil odôvodnenie jeho sťažnosti voči vznesenému obvineniu.
Krajská prokuratúra v Bratislave obvinila vo štvrtok (26. 8.) Kovaříka zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Mal zmariť prebiehajúci zásah zadržiavania, ako aj vykonanie trestnoprocesných úkonov s obvinenými osobami Matejom Z. a Petrom P. Kovařík obvinenie odmieta.
Režisér a producent najväčších televíznych relácií na Slovensku
Aké bolo detstvo malého kubánskeho chlapca v zapadnutej slovenskej dedinke? Ako sa od pasenia oviec a kosenia lúk dostal do televízie? O svojej ceste do šoubiznisu porozpráva – Peter Núñez
AKTUALIZOVANÉ Krajská prokuratúra v Bratislave obvinila vo štvrtok policajného prezidenta Petra Kovaříka zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Dôvodom je zastavený zásah Úradu inšpekčnej služby, ktorá chcela zadržať obvinených Mateja Zemana a Petra Petrova. Kovařík obvinenie odmieta.
"Dňa 26. augusta KP Bratislava bolo vznesené obvinenie prezidentovi Policajného zboru SR Petrovi K. pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti na tom skutkovom základe, že mal zmariť prebiehajúci zásah zadržiavania ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s obvinenými osobami Matej Z. a Peter P.," objasnil hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan. Podľa jeho slov bol policajný prezident zároveň vypočutý v postavení obvineného. Proti vznesenému obvineniu podal sťažnosť.
Kovařík 11. augusta uviedol, že si stojí za svojím rozhodnutím prerušiť zásah Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) počas akcie v Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) počas zadržiavania svedkov-kajúcnikov. Tvrdil, že vyšetrovateľka špeciálneho tímu ÚIS Diana Santusová porušila interné predpisy a nemala na zásah povolenie od kompetentnej osoby.
Zároveň zdôraznil, že o zásahu musel rozhodnúť rýchlo. Odmietol obvinenia zo strany politikov o manipulovaní s obvinenými v kauze Očistec a Dobytkár. "Všetko nech sa preverí zákonným spôsobom, a to aj činnosť ÚIS. Mám informáciu, že Santusová oklamala svojho nadriadeného a keby postupovala, ako mala, tak tu teraz nie sme," dodal policajný prezident. Keď sa Kovařík od riaditeľa ÚIS dozvedel, že zásah je zákonný, umožnil jeho dokončenie.
ÚIS koncom júla vykonal úkony v súvislosti s medializovanými kauzami. Dôvodom malo byť manipulovanie svedeckých výpovedí vyšetrovateľmi v týchto prípadoch.
Kovařík: Absolútne nesúhlasím
Kovařík v reakcii uviedol, že obvinenie odmieta. Podal proti nemu sťažnosť a námietku zaujatosti voči všetkým prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava.
"Môžem potvrdiť, že som si vo štvrtok prevzal obvinenie z rúk prokurátora. S obvinením absolútne nesúhlasím, vypovedal som a podal sťažnosť a námietku zaujatosti voči všetkým prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava. Celú vec vnímam ako pokračovanie tlaku na políciu pre vyšetrovanie veľkých prípadov na NAKA," uviedol Kovařík.
AKTUALIZOVANÉ Najmenej 12 príslušníkov americkej armády zahynulo vo štvrtok následkom dvoch výbuchov, ktoré otriasli afganskou metropolou Kábul a najmenej 15 ďalších utrpelo zranenia, potvrdilo ministerstvo obrany USA. Informovali o tom spravodajská stanica CNN a britský denník The Guardian.
"Dnes je ťažký deň," povedal veliteľ amerických ozbrojených síl na Blízkom východe generál Kenneth McKenzie, ktorý sa na tlačovom brífingu hovorcu Pentagónu Johna Kirbyho zúčastnil prostredníctvom videospojenia.
Napriek útokom, ku ktorým sa medzitým podľa agentúry Reuters prihlásila teroristická skupina Islamský štát (IS), bude americká armáda pokračovať v evakuačnej operácií, dodal generál s tým, že v Afganistane sa momentálne nachádza ešte približne 1000 amerických občanov.
"Naďalej sa zameriavame na ochranu našich síl a evakuantov, pretože evakuácia pokračuje. Dovoľte mi objasniť, že aj keď sme zarmútení stratami na životoch, Američanov i Afgancov, aj tak pokračujeme vo vykonávaní misie. Naša misia je evakuácia amerických občanov, štátnych príslušníkov tretích krajín, držiteľov špeciálnych imigračných víz, personálu ambasády USA a Afgancov v ohrození. Napriek tomuto útoku v našej misii pokračujeme," povedal McKenzie.
"Dnes (vo štvrtok) máme na rampe 5000 evakuantov, ktorí čakajú na lety. Od 14. augusta sme evakuovali viac než 104 000 civilistov, z toho viac ako 66 000 (evakuovali) Spojené štáty a viac ako 37 000 naši spojenci a partneri ...Ako včera povedal minister zahraničných vecí (Antony Blinken), sme presvedčení, že v tejto chvíli zostáva v Afganistane asi niečo cez 1000 Američanov," priblížil McKenzie.
Generál dodal, že USA sú pripravené "zakročiť voči tým, ktorí sú zodpovední za útoky v Kábule". Zároveň potvrdil, že Washington z útokov viní teroristickú skupinu Islamský štát (IS), konkrétne jej odnož operujúcu na území Afganistanu, známu pod skratkou IS-K alebo ISIS-K.
Riziko ďalších teroristických útokov je v okolí letiska je podľa McKenzieho aj naďalej mimoriadne vysoké a môže k nim dôjsť "kedykoľvek". Okrem ďalších samovražedných útokov hrozia aj útoky vozidlami alebo raketami, dodal. Generál však odmietol potvrdiť či vyvrátiť správy, že v Kábule došlo mimo letiska aj k iným útokom.
Pri spomínaných bombových útokoch pri letisku zahynulo podľa vysoko postaveného afganského zdravotníckeho predstaviteľa najmenej 60 afganských civilistov a 150 utrpelo zranenia.
Útoky, ktoré odsúdil aj Taliban, vyvolali pobúrenie v zahraničí. Okrem iného ich odsúdili francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová, generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg či predseda Európskej rady Charles Michel.
Pri útokoch v Kábule zahynulo najmenej 60 afganských civilistov. Foto: TASR/AP
Taliban proti Islamskému štátu
Washington podľa nemenovaného predstaviteľa USA "definitívne" pracuje s verziou, že útoky spáchala teroristická skupina Islamský štát (IS), konkrétne jej odnož operujúca na území Afganistanu, známa pod skratkou IS-K alebo ISIS-K. Taliban po útoku pripomenul, že vopred varoval americké sily pred hroziacimi útokmi.
"Taliban je odhodlaný (plniť si svoje záväzky) voči medzinárodnému spoločenstvu a nedovolí teroristom používať Afganistan ako základňu pre svoje operácie. Taliban varoval americké jednotky pred možnými teroristickými skupinami, ako napríklad IS," povedal hovorca Talibanu Zabíhulláh Mudžáhid.
Washington predtým tiež varoval, že evakuačné operácie ohrozuje riziko teroristického útoku zo strany Islamského štátu.
Streľba na Talianov
Niekoľko strieľ bolo zároveň vo štvrtok vypálených na talianske vojenské lietadlo, ktoré odlietalo z Kábulu. K poškodeniu stroja však nedošlo. Uviedol to nemenovaný zdroj z talianskeho ministerstva obrany, informuje agentúra Reuters.
Taliansky novinár cestujúci zmieneným lietadlom zase stanici Sky TG24 povedal, že v lietadle cestovalo takmer 100 afganských civilistov. Pod paľbu sa stroj podľa jeho slov dostal niekoľko minút po štarte.
Americká armáda pomáha s evakuáciou na letisku v Kábule. Foto: TASR/AP
Talianska tajná služba sa ale nedomnieva, že terčom výstrelov malo byť samotné lietadlo. Podľa jej vyjadrenia mali výstrely zrejme rozohnať dav na letisku, uvádza agentúra Reuters.
Na vysoké riziko teroristického útoku na tamojšom letisku upozorňujú viacerí činitelia. Talianske vojenské lietadlo je ale zatiaľ zrejme prvým, ktoré sa od začiatku evakuačných letov dostalo do paľby, uvádza stanica Sky News.
Svetoví lídri reagujú
Francúzsko sa stále pokúša evakuovať z Kábulu stovky ľudí. Situácia na kábulskom letisku je však veľmi nebezpečná. V reakcii na dva štvrtkové výbuchy v blízkosti kábulského letiska to povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron.
"Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme do Francúzska dostali afganských občanov i osoby s dvojakým občianstvom, ktoré pôsobili na francúzskom veľvyslanectve a v súčasnosti sa nachádzajú v 20 autobusoch mimo letiska v Kábule," povedal Macron podľa agentúry AFP počas návštevy Írska. Zároveň potvrdil, že francúzsky veľvyslanec odíde z Afganistanu do Paríža.
Britský premiér Boris Johnson v súvislosti s najnovším dianím v Kábule zvolal mimoriadne zasadnutie vládneho bezpečnostného tímu Cobra. Útok v Kábule označil za "barbarský" a ubezpečil, že Spojené kráľovstvo bude do "poslednej chvíle" pokračovať v evakuačnej operácii, hoci sa blíži k svojmu koncu. Johnson verí, že Taliban umožní ľuďom opustiť Afganistan aj po 31. auguste, dokedy majú odtiaľ odísť americké jednotky.
Americká armáda pomáha s evakuáciou na letisku v Kábule. Foto: TASR/AP
Nemecká kancelárka Angela Merkelová odsúdila štvrtkový "ohavný" pri letisku v Kábule. "Zatiaľ nepoznáme všetky podrobnosti, ale teroristi sa zamerali na ľudí čakajúcich pred bránami letiska, ktorí dúfali, že sa im podarí odísť (z Afganistanu). Chceli bezpečnosť a slobodu, preto je to v tejto veľmi napätej situácii ohavný útok," povedala Merkelová.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg opísal udalosti v Kábule ako "hrozný teroristický útok". Prioritou podľa neho naďalej zostáva čo najrýchlejšie evakuovať do bezpečia čo najviac ľudí.
Na výbuch v Kábule reagoval aj predseda Európskej rady Charles Michel. "Som veľmi znepokojený správami o výbuchu v Kábule a situáciu pozorne sledujem... Zaistenie bezpečného prechodu na letisko zostáva životne dôležité," uviedol Michel na Twitteri a dodal, že je potrebné zaistiť, aby súčasná nestabilita neviedla k oživeniu terorizmu.
Ukončenie evakuácií
K ukončeniu evakuácií z Kábulu, či jeho avizovaniu, pristúpilo v ostatnom čase – z bezpečnostných dôvodov – viacero krajín. Ukončenie takýchto letov dosiaľ oznámili Kanada, Dánsko, Belgicko či Poľsko. Evakuácie z Afganistanu plánuje do piatka zavŕšiť aj Španielsko a Francúzsko.
Afganské militantné hnutie Taliban obsadilo 15. augusta hlavné mesto Kábul a prevzalo moc v Afganistane. Desaťtisíce ľudí sa odvtedy snažia dostať z tejto stredoázijskej krajiny do zahraničia.
Pátranie po nezvestných osobách častokrát vyžaduje nasadenie a súčinnosť viacerých zložiek a nielen štátnych orgánov. Polícii Slovenskej republiky tak pomáha aj viacero neziskových a dobrovoľníckych organizácií. Občianske združenie Slovenská pátracia služba je jednou z nich. Čo je presne ich činnosťou porozpráva jej zakladateľ Lukáš Beták
