Žilinka: Nie som nikoho vazal. Obvinenie Pčolinského bolo založené na dvoch kajúcnikoch, vraví Kandera
Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta, že by mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému. Skritizoval politikov, že ho z toho obviňujú. Zdôraznil, že sa nenechá nijakým spôsobom zastrašovať ani dotlačiť k rozhodnutiam politikmi, médiami ani nikým iným. Uviedol to na štvrtkovej tlačovej konferencii, na ktorú nevpustil redaktorov niektorých médií. Ostrá kritika medzitým prišla zo špeciálnej prokuratúry, ktorá uviedla, že rozhodnutie generálnej prokuratúry nemá obdoby.
"Nie som nikomu zaviazaný ani nie som nikoho vazal. S nikým z politikov nekomunikujem, mimo profesionálneho rámca. Preto si tvrdo vyprosujem, ak niekto vypisuje, že som mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského,“ vyhlásil generálny prokurátor Žilinka. Vyhlásil, že sa politici nekorektným spôsobom začali 'navážať' na vedenie generálnej prokuratúry.
V prípade zrušenia obvinenia voči finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke uviedol, že "neboli zabezpečené dôkazy takej kvality, v takom rozsahu, aby opodstatňovali trestné stíhania všetkých troch obvinených pre ten skutok, ktorý bol predmetom trestného stíhania. A to bez akýchkoľvek pochybností". Kritizoval tiež minuloročný policajný zásah v sídle spoločnosti Penta. Poukázal pritom aj na procesné pochybenia pri vznesení obvinenia, ktoré malo byť podľa neho vznesené ihneď po začatí trestného stíhania.
Tvrdí, že výstupy z informačno-technických prostriedkov z kauzy Gorila nemôžu byť použité ako dôkaz v trestnom konaní. Vyplývať to má z nálezov Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). "Ak sa vychádzalo pri vznesení obvinenia z istej spravodajskej informácie, táto sa v spise nenachádza," zdôraznil Žilinka, ktorý na tlačovú konferenciu nevpustil novinárov z Aktuality.sk, Denníka N a Sme.
Kandera: Obvinenie Pčolinského bolo založené na výpovediach dvoch kajúcnikov
Námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera na tlačovej konferencii uviedol, že obvinenie Pčolinského bolo založené na výpovediach dvoch kajúcnikov. Vyhlásil, že nie je možné založiť obvinenie len na základe výpovede kajúcnikov. Nesúhlasí, že by toto rozhodnutie nebolo v súlade s väzobnými rozhodnutiami sudcov pre prípravné konanie o väzbe.
Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) si boli vedomé, že výpoveď dvoch kajúcnikov na vznesenie obvinenia nestačí. „Snažili sa podoprieť tieto výpovede kajúcnikov objektívnymi dôkazmi. Ja za iné objektívne dôkazy nepovažujem výpoveď ďalšieho kajúcnika, prípadne výpoveď ďalšieho kajúcnika,“ zdôraznil. Za objektívny dôkaz považuje napríklad znalecký posudok, odposluchy telefónov či mailovú komunikáciu.

„Takéto dôkazy sa OČTK v tejto veci zabezpečiť nepodarilo. Práve naopak, dôkazy, ktoré boli vykonané po vznesení obvinenia, to podozrenie zo spáchania trestného činu výrazne oslabovali,“ podotkol. Kandera nechcel detailnejšie vysvetľovať rozhodnutie o zrušení obvinenia Pčolinského, poukázal na to, že je zverejnené anonymizované rozhodnutie. Podotkol, že nie je vylúčené opätovné vznesenie obvinenia.
Generálna prokuratúra SR zrušila v utorok obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.
Špeciálna prokuratúra: Toto nemá obdobu
Uznesenie, ktorým Generálna prokuratúra SR na konci augusta zrušila obvinenia exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského z prijímania úplatku a podplácania, vyvoláva oprávnené pochybnosti. Je dôvod domnievať sa, že GP prekročila v istých bodoch svoje právomoci. Poukázal na to Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vo svojej právnej analýze uznesenia generálneho prokurátora SR, ktorú TASR poskytol prokurátor ÚŠP Peter Kysel.
"S rozhodnutím sa v princípe nestotožňujeme, ide o neštandardný postup. Rovnako je zrejmé, že toto rozhodnutie vybočuje z doterajšej praxe GP SR ohľadom posudzovania a vybavovania návrhov v zmysle Trestného poriadku, a to v zásadných otázkach," spresnil Kysel. Pripomenul, že uznesenie bolo vydané po ukončení vyšetrovania, pred podaním obžaloby, čím námestník generálneho prokurátora SR suploval činnosť súdu a svojím rozhodnutím hodnotil skutkový stav veci inak než konajúci vyšetrovateľ, dozorový prokurátor či súdy, ktoré opakovane rozhodovali o väzbe Pčolinského.
Návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podal Pčolinský na začiatku mája. Rozhodlo sa o ňom až na konci augusta, po 86 kalendárnych dňoch. "A to napriek tomu, že išlo o väzobnú trestnú vec, ktorá sa vybavuje urýchlene a prednostne," poukázal Kysel. Generálny prokurátor týmto svojím rozhodnutím uložil vyšetrovateľovi a prokurátorovi negatívny pokyn, aby určité osoby trestne nestíhali.

Dodal, že pokiaľ boli uznesením zrušené aj uznesenia o začatí trestného stíhania, tak týmto postupom generálny prokurátor anuloval celé dokazovanie v kauze. "Ide o absolútne ojedinelý prípad, ktorý vo väzobnej trestnej veci nemá obdobu. V tomto prípade bolo zrušené aj uznesenie o začatí trestného stíhania z 22. januára 2021, teda po zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote. Ide o zjavné prekročenie kompetencie generálneho prokurátora," skonštatoval Kysel. Generálny prokurátor tak podľa neho odňal dozorovému prokurátorovi právo podať obžalobu, pričom nahradil aj rozhodnutie súdu.
Kysel: Viaceré závery sú právne neudržateľné
Generálny prokurátor výrazne prekročil svoje zákonné oprávnenie aj tým, že v rozhodnutí deklaruje, že sa ruší aj predchádzajúce konanie. "Nie je známe, že by sa doteraz stalo, aby generálny prokurátor zrušil nie rozhodnutie, ale samotné konanie," vysvetlil Kysel.
Poukázal tiež na to, že uznesenie nebralo do úvahy argumentáciu dozorového prokurátora či súdov konajúcich o väzbe. "Je však zrejmé, že viaceré závery sú právne neudržateľné, rozporné so súdnou praxou, a niektoré hraničia s arbitrárnosťou," uviedol prokurátor. Sporný je podľa ÚŠP aj právny záver, že vyšetrovateľ nebol oprávnený začať trestné stíhanie na podklade úradného záznamu. Prokurátor pripomenul, že trestné stíhanie sa nemusí začať len na základe trestného oznámenia. "Môže sa začať aj na podklade verejne známej informácie, ale i z vlastného poznatku vyšetrovateľa," zdôraznil prokurátor.
GP tiež vo veľkom rozsahu na seba prebrala úlohu súdu v tom, že hodnotila dôkazy svedčiace v prospech aj proti Pčolinskému. To však podľa prokurátora prináleží najmä súdu. "Prípravné konanie, teda štádium trestného stíhania do podania obžaloby, sa vedie na základe dôvodného podozrenia, nie na základe istoty viny, a konečné hodnotenie dôkazov prislúcha iba súdu," povedal Kysel. Úrad špeciálnej prokuratúry preto vyzval Žilinku, preskúmal a vyhodnotil postup svojho námestníka.
(tasr, ste)












