Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. vo svojej žiadosti o prepustenie z väzby argumentuje novými skutočnosťami. V piatok to uviedla sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská. Rozhodnúť o jeho žiadosti by mala v piatok. Kováčik je obžalovaný z viacerých trestných činov.
Bývalý špeciálny prokurátor okrem iného tvrdí, že nové dôkazy majú mať zásadný vplyv na dôveryhodnosť výpovedí svedkov - bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, Mateja Zemana či už zosnulého Františka Böhma. Poukazuje na vyšetrovanie Mateja Zemana a Petra Petrova v súvislosti s krivými výpoveďami. Zdôrazňuje, že Csaba Dömötör je za krivú výpoveď odsúdený. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Michal Šúrek reagoval, že vyšetrovanie týchto osôb nesúvisí s prípadom Dušana Kováčika.
Šúrek ďalej vyhlásil, že v porovnaní s predošlou žiadosťou obžalovaného o prepustenie z väzby v nej nie sú uvedené nové skutočnosti, ktoré by súd opätovne odôvodňovali rozhodovať.
Poukázal na to, že Najvyšší súd (NS) SR rozhodol o ponechaní Dušana Kováčik vo väzbe minulý týždeň. "Je tu evidentná snaha obhajoby podsúvať klamlivé informácie s cieľom vyvolania akéhosi zdania, že má ísť o zmanipulované dôkazy a dokazovanie," podotkol.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala Dušana Kováčika koncom októbra minulého roka. Svojej funkcie sa vzdal krátko po vznesení obvinenia. Čelí obžalobe zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zo zločinu prijímania úplatku, zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prečinu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Vo väzbe je od októbra minulého roka z kolúznych a preventívnych dôvodov.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta, že by mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému. Skritizoval politikov, že ho z toho obviňujú. Zdôraznil, že sa nenechá nijakým spôsobom zastrašovať ani dotlačiť k rozhodnutiam politikmi, médiami ani nikým iným. Uviedol to na štvrtkovej tlačovej konferencii, na ktorú nevpustil redaktorov niektorých médií. Ostrá kritika medzitým prišla zo špeciálnej prokuratúry, ktorá uviedla, že rozhodnutie generálnej prokuratúry nemá obdoby.
"Nie som nikomu zaviazaný ani nie som nikoho vazal. S nikým z politikov nekomunikujem, mimo profesionálneho rámca. Preto si tvrdo vyprosujem, ak niekto vypisuje, že som mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského,“ vyhlásil generálny prokurátor Žilinka. Vyhlásil, že sa politici nekorektným spôsobom začali 'navážať' na vedenie generálnej prokuratúry.
V prípade zrušenia obvinenia voči finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke uviedol, že "neboli zabezpečené dôkazy takej kvality, v takom rozsahu, aby opodstatňovali trestné stíhania všetkých troch obvinených pre ten skutok, ktorý bol predmetom trestného stíhania. A to bez akýchkoľvek pochybností". Kritizoval tiež minuloročný policajný zásah v sídle spoločnosti Penta. Poukázal pritom aj na procesné pochybenia pri vznesení obvinenia, ktoré malo byť podľa neho vznesené ihneď po začatí trestného stíhania.
Tvrdí, že výstupy z informačno-technických prostriedkov z kauzy Gorila nemôžu byť použité ako dôkaz v trestnom konaní. Vyplývať to má z nálezov Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). "Ak sa vychádzalo pri vznesení obvinenia z istej spravodajskej informácie, táto sa v spise nenachádza," zdôraznil Žilinka, ktorý na tlačovú konferenciu nevpustil novinárov z Aktuality.sk, Denníka N a Sme.
Kandera: Obvinenie Pčolinského bolo založené na výpovediach dvoch kajúcnikov
Námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera na tlačovej konferencii uviedol, že obvinenie Pčolinského bolo založené na výpovediach dvoch kajúcnikov. Vyhlásil, že nie je možné založiť obvinenie len na základe výpovede kajúcnikov. Nesúhlasí, že by toto rozhodnutie nebolo v súlade s väzobnými rozhodnutiami sudcov pre prípravné konanie o väzbe.
Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) si boli vedomé, že výpoveď dvoch kajúcnikov na vznesenie obvinenia nestačí. „Snažili sa podoprieť tieto výpovede kajúcnikov objektívnymi dôkazmi. Ja za iné objektívne dôkazy nepovažujem výpoveď ďalšieho kajúcnika, prípadne výpoveď ďalšieho kajúcnika,“ zdôraznil. Za objektívny dôkaz považuje napríklad znalecký posudok, odposluchy telefónov či mailovú komunikáciu.
Jozef Kandera. Foto: Martin Baumann
„Takéto dôkazy sa OČTK v tejto veci zabezpečiť nepodarilo. Práve naopak, dôkazy, ktoré boli vykonané po vznesení obvinenia, to podozrenie zo spáchania trestného činu výrazne oslabovali,“ podotkol. Kandera nechcel detailnejšie vysvetľovať rozhodnutie o zrušení obvinenia Pčolinského, poukázal na to, že je zverejnené anonymizované rozhodnutie. Podotkol, že nie je vylúčené opätovné vznesenie obvinenia.
Generálna prokuratúra SR zrušila v utorok obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.
Špeciálna prokuratúra: Toto nemá obdobu
Uznesenie, ktorým Generálna prokuratúra SR na konci augusta zrušila obvinenia exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského z prijímania úplatku a podplácania, vyvoláva oprávnené pochybnosti. Je dôvod domnievať sa, že GP prekročila v istých bodoch svoje právomoci. Poukázal na to Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vo svojej právnej analýze uznesenia generálneho prokurátora SR, ktorú TASR poskytol prokurátor ÚŠP Peter Kysel.
"S rozhodnutím sa v princípe nestotožňujeme, ide o neštandardný postup. Rovnako je zrejmé, že toto rozhodnutie vybočuje z doterajšej praxe GP SR ohľadom posudzovania a vybavovania návrhov v zmysle Trestného poriadku, a to v zásadných otázkach," spresnil Kysel. Pripomenul, že uznesenie bolo vydané po ukončení vyšetrovania, pred podaním obžaloby, čím námestník generálneho prokurátora SR suploval činnosť súdu a svojím rozhodnutím hodnotil skutkový stav veci inak než konajúci vyšetrovateľ, dozorový prokurátor či súdy, ktoré opakovane rozhodovali o väzbe Pčolinského.
Návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podal Pčolinský na začiatku mája. Rozhodlo sa o ňom až na konci augusta, po 86 kalendárnych dňoch. "A to napriek tomu, že išlo o väzobnú trestnú vec, ktorá sa vybavuje urýchlene a prednostne," poukázal Kysel. Generálny prokurátor týmto svojím rozhodnutím uložil vyšetrovateľovi a prokurátorovi negatívny pokyn, aby určité osoby trestne nestíhali.
Peter Kysel. Foto: Matúš Zajac
Dodal, že pokiaľ boli uznesením zrušené aj uznesenia o začatí trestného stíhania, tak týmto postupom generálny prokurátor anuloval celé dokazovanie v kauze. "Ide o absolútne ojedinelý prípad, ktorý vo väzobnej trestnej veci nemá obdobu. V tomto prípade bolo zrušené aj uznesenie o začatí trestného stíhania z 22. januára 2021, teda po zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote. Ide o zjavné prekročenie kompetencie generálneho prokurátora," skonštatoval Kysel. Generálny prokurátor tak podľa neho odňal dozorovému prokurátorovi právo podať obžalobu, pričom nahradil aj rozhodnutie súdu.
Kysel: Viaceré závery sú právne neudržateľné
Generálny prokurátor výrazne prekročil svoje zákonné oprávnenie aj tým, že v rozhodnutí deklaruje, že sa ruší aj predchádzajúce konanie. "Nie je známe, že by sa doteraz stalo, aby generálny prokurátor zrušil nie rozhodnutie, ale samotné konanie," vysvetlil Kysel.
Poukázal tiež na to, že uznesenie nebralo do úvahy argumentáciu dozorového prokurátora či súdov konajúcich o väzbe. "Je však zrejmé, že viaceré závery sú právne neudržateľné, rozporné so súdnou praxou, a niektoré hraničia s arbitrárnosťou," uviedol prokurátor. Sporný je podľa ÚŠP aj právny záver, že vyšetrovateľ nebol oprávnený začať trestné stíhanie na podklade úradného záznamu. Prokurátor pripomenul, že trestné stíhanie sa nemusí začať len na základe trestného oznámenia. "Môže sa začať aj na podklade verejne známej informácie, ale i z vlastného poznatku vyšetrovateľa," zdôraznil prokurátor.
GP tiež vo veľkom rozsahu na seba prebrala úlohu súdu v tom, že hodnotila dôkazy svedčiace v prospech aj proti Pčolinskému. To však podľa prokurátora prináleží najmä súdu. "Prípravné konanie, teda štádium trestného stíhania do podania obžaloby, sa vedie na základe dôvodného podozrenia, nie na základe istoty viny, a konečné hodnotenie dôkazov prislúcha iba súdu," povedal Kysel. Úrad špeciálnej prokuratúry preto vyzval Žilinku, preskúmal a vyhodnotil postup svojho námestníka.
Americký armádny generál a predseda zboru náčelníkov štábov Mark Milley v stredu vyhlásil, že Spojené štáty možno budú musieť koordinovať s hnutím Taliban svoje protiteroristické akcie v Afganistane proti militantom z Islamského štátu alebo iným teroristickým skupinám. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Milley to povedal na tlačovej konferencii v Pentagóne, dva dni po odchode amerických vojakov z Afganistanu a po dramatickej a krvavej evakuácii vyše 124 000 amerických občanov, Afgancov a ďalších ľudí.
Generál dodal, že je ťažké predpovedať, ako sa bude vyvíjať budúcnosť Talibanu.
Milley označil Taliban za krutú skupinu a "to, či sa zmenila alebo nie, sa ešte len ukáže". Americký minister obrany Lloyd Austin uviedol, že nebude predpovedať, ako budú vyzerať v budúcnosti vzťahy Spojených štátov s Talibanom.
Jednotky hnutia Taliban vyzbrojené americkými zbraňami a oblečené v amerických uniformách. Foto: TASR/AP
Pandžšír odoláva
Vysokopostavený predstaviteľ Talibanu Amír Chán Muttakí medzitým obyvateľom afganskej provincie Pandžšír oznámil, že snaha hnutia nájsť politické riešenie konlifktu s tamojšími bojovníkmi nepriniesla žiadne výsledky. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Muttakí zverejnil na sociálnych sieťach zvukovú nahrávku s posolstvom, v ktorom vyzval obyvateľov Pandžšíru, aby presvedčili tých, čo chcú vojnu, nech sa radšej pripoja k Islamskému emirátu – a sľuboval, že bude domovom pre všetkých Afgancov.
Predstaviteľ zdôraznil: "My stále chceme zabrániť vojne a nájsť politické riešenie."
Údolie Pandžšír je poslednou oblasťou, ktorú nemá Taliban pod kontrolou, hoci zvyšok Afganistanu dobyl pri rýchlej ofenzíve, počas sťahovania amerických vojakov z krajiny. Hovorca hnutia odporu Fáhím Daští vo videu zaslanom v stredu médiám oznámil, že jeho bojovníci zatiaľ odolávajú ofenzíve Talibanu.
Oblasť nedobyl Taliban ani v minulosti a nepodarilo sa to ani sovietskej armáde.
Dánsko, prvá krajina, ktorá pred šiestimi mesiacmi uplatnila covid pasy, zrušilo v stredu požiadavku preukazovať sa nimi na väčšine verejných miest. Vláda severského štátu to urobila len niekoľko dní predtým, ako zruší všetky pandemické obmedzenia. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Tento krok prichádza napriek obavám zo štvrtej vlny šírenia koronavírusu v Európe. Hoci epidémia je v Dánsku pod kontrolou, aj vďaka vysokému percentu zaočkovaných obyvateľov, predstavitelia varovali, že ani zďaleka sa neskončila.
Podľa majiteľa reštaurácie v Kodani Erica Poezevaru však prijatie covid pasov bolo dobrou myšlienkou, pretože to bol "štartovací bod pre nádej".
Covid pasy potvrdzujúce, že držiteľ je úplne zaočkovaný alebo má negatívny PCR test nie starší ako 72 hodín, začali v Dánsku vyžadovať v marci, keď sa v krajine znovu otvorili pre verejnosť zoologické záhrady – bolo to prvé uvoľnené obmedzenie.
Plne zaočkované sú vyše dve tretiny populácie
Tento pas, v papierovej podobe alebo ako aplikácia, bol vždy plánovaný len ako dočasná podmienka a pôvodne mala jej platnosť vypršať 1. októbra.
V stredu už však covid pas v Dánsku nevyžadovali v kaviarňach, baroch, reštauráciách, fitness centrách a kaderníctvach.
V tejto krajine s 5,8 milióna obyvateľov je ich úplne zaočkovaných 71,8 percenta.
Stále bude ešte potrebný na veľkých podujatiach vo vnútorných priestoroch a v nočných kluboch, ktoré sa znovu otvorili v stredu v skorých ranných hodinách.
Návrat do normálu?
Potom budú 10. septembra zrušené všetky obmedzenia.
Dánsko, kde zaznamenali celkovo 2 500 úmrtí na ochorenie COVID-19, v polovici augusta zrušilo povinnosť nosiť rúška vo verejnej doprave.
A 1. augusta Dánsko zrušilo požiadavku preukázať sa covid pasom v múzeách a na vnútorných podujatiach s počtom účastníkov menším než 500.
Cestujúci vstupujúci do Dánska musia stále ukázať očkovací pas alebo negatívny PCR test.
AKTUALIZOVANÉ V Bratislave sa v stredu popoludní pri príležitosti Dňa Ústavy SR konali viaceré verejné zhromaždenia. Ľudia protestovali na Hodžovom námestí a blokovali viaceré cesty v centre hlavného mesta. Popoludní sa demonštrovalo aj v Košiciach.
20:53 Počas stredajších protestov v Bratislave zadržala polícia celkovo 12 ľudí. Dôvodom boli priestupky proti verejnému poriadku, neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa. Taktiež aj blokovanie dopravy či pre podozrenie z trestného činu útoku na verejného činiteľa.
20:08 Záchranári ošetrili počas protestov tri osoby. "Žena utrpela úraz hlavy. Bola prevezená do nemocnice. Jeden z mužov mal taktiež poranenú hlavu. Bol ošetrený na policajnej stanici. Prevoz do nemocnice odmietol," spresnila hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Alena Krčová. Druhý muž mal podľa jej slov poranený krk. Záchranári ho odviezli do nemocnice.
20:00 Polícia vytlačila demonštrantov z Hodžovho námestia, dopravu spustili. Vodné delo polícia nepoužila.
19:05 Polícia začala vytláčať demonštrantov z Hodžovho námestia v Bratislave. Na mieste je aj policajné vodné delo. Polícia pred zásahom niekoľkokrát ľudí vyzvala, aby cestu prestali blokovať a upustili od protiprávneho konania. Protestujúci odmietajú z cesty odísť.
19:00 Polícia sprejazdnila križovatku ulíc Šancová a Námestie Franza Liszta v Bratislave, ktorú zablokovali demonštranti. Obnovené sú už aj premávky liniek mestskej hromadnej dopravy v tomto okolí.
Protestujúci naďalej blokujú cesty v okolí Hodžovho námestia. Avšak aj tam začali krátko po 18.30 pribúdať policajní ťažkoodenci a dav postupne obkolesovať.
18:40 Časť demonštrantov začala blokovať okrem Hodžovho námestia v Bratislave aj Šancovú ulicu, ktorá je jednou z hlavných dopravných tepien v meste, a okolie železničnej Hlavnej stanice. Voči davu zatiaľ polícia nezakročila. Rovnako tak ani voči protestujúcim, ktorí naďalej blokujú cesty v okolí Hodžovho námestia. V centre Bratislavy sa tvoria kolóny.
18:30 Polícia doteraz zadržala štyroch ľudí z davu protestujúcich. Dôvodom bolo ich protiprávne konanie. Na sociálnej sieti o tom informuje bratislavská polícia.
Pre blokáciu ciest v okolí Hodžovho námestia demonštrantmi podľa polície aj naďalej zostava neprejazdné Suché mýto a okolie Hodžovho námestia. "Vodičov vyzývame, aby sa týmto úsekom vyhli," poznamenala polícia.
17:41 Polícia musela použiť slzotvorný plyn voči časti demonštrantov, ktorí blokujú cesty na Hodžovom námestí v Bratislave. Niektorí demonštranti sa totiž správajú k policajtom agresívne a nadávajú im. Došlo aj k potýčkam medzi demonštrujúcimi a políciou. Pri jednej z nich musela polícia v sebaobrane zakročiť a použiť pelendreky či slzotvorný plyn. Niekoľko stoviek demonštrantov však naďalej už vyše hodiny blokuje cesty v okolí Hodžovho námestia.
17:12 Antikonfliktnému policajnému tímu sa podarilo dohodnúť s demonštrantmi, aby neblokovali Staromestskú ulicu v Bratislave a presunuli sa späť smerom na Hodžovo námestie. Demonštrantov postupne vytláčajú zo Staromestskej ulice ťažkoodenci. Zasahovať zatiaľ nemuseli. Demonštranti skandujú heslá ako gestapo či primitív.
16:51 Polícia zabránila demonštrantom vstúpiť na bratislavský Most SNP. Protestujúci zablokovali aj podchod pod Hodžovým námestím a Staromestskú ulicu. Doprava je zastavená.
Neďaleko Dómu sv. Martina demonštrantov zastavil zásahový tím bratislavskej mestskej polície. K mestskej polícii sa neskôr pridala štátna polícia so svojimi policajnými ťažkoodencami. Protestujúci dav sa snažia dostať mimo cesty a zabrániť im pokračovať v blokácii ďalších ciest.
Ťažkoodenci blokujú demonštrantom vstup na Most SNP. Foto: Facebook
16:40 Demonštranti, ktorí zablokovali cesty v okolí Hodžovho námestia v Bratislave, sa presúvajú ďalej po centre mesta smerom k Mostu SNP a začínajú blokovať aj ďalšie komunikácie. Zablokovali už aj podchod pod Hodžovým námestím, Staromestskú ulicu a mieria ďalej. Polícia zatiaľ nezasiahla a nedarí sa jej dostať dav pod kontrolu.
16:37 Polícia vyzýva vodičov, aby sa vyhli Hodžovmu námestiu v Bratislave, ktorého okolie zablokovali demonštranti. „Krátko po 16.00 h došlo zo strany účastníkov zhromaždenia k zablokovaniu cesty na Hodžovom námestí a Suchého mýta,“ uviedla polícia, ktorá vodičov žiada na prejazd využiť alternatívnu trasu.
V okolí Hodžovho námestia sa začínajú tvoriť kolóny. Dopravný podnik Bratislava informuje, že pre blokáciu cesty musel v okolí zastávky Hodžovo námestie prerušiť premávku liniek mestskej hromadnej dopravy 83, 93, 147, 203, 207 a 212.
Dav protestujúcich, ktorý sa po prejave viacerých rečníkov pohol z Hodžovho námestia, došiel až ku schodom vedúcim do budovy Národnej rady. Pokračovať ďalej im bránili desiatky policajných ťažkoodencov, ktorí boli rozmiestnení v okolí parlamentu. Na mieste bol aj zásahový tím bratislavskej mestskej polície i policajný antikonfliktný tím.
Pred parlamentom boli stovky demonštrantov. Kričali heslá proti vláde i zástupcom parlamentu. Prítomných policajtov vyzývali, aby sa pridali k protestu a dali svoje prilby a zbrane dole. Dožadovali sa tiež prístupu k parlamentu.
Dopravný podnik Bratislava upozorňoval na prerušenie premávky niektorých liniek mestskej hromadnej dopravy, ktorú musel pre presun davu prerušiť. Cestujúci, ale aj vodiči individuálnej dopravy však museli počítať s istými obmedzeniami na Palisádach a v okolí parlamentu.
Pred parlamentom polícia krátko po 13.00 už riešila incident s pár demonštrantmi, aby bola dodržaná 50-metrová bezpečnostná vzdialenosť od budovy Národnej rady. Zásah sprevádzali i potýčky. Polícia zadržala dvoch protestujúcich. Pred parlamentom boli pripravení policajní ťažkoodenci i antikonfliktný tím.
"V čase po 13.00 hod. boli z dôvodu protiprávneho konania na Námestí Alexandra Dubčeka obmedzené na osobnej slobode dve osoby, ktoré boli následne eskortované na policajné oddelenie," potvrdila bratislavská polícia.
Po zadržaní jedného z protestujúcich sa skupina demonštrantov začala pomaly presúvať na Hodžovo námestie, odkiaľ sa presunuli pred parlament.
Súčasťou demonštrácie pred prezidentským palácom boli aj viacerí členovia i sympatizanti strany ĽSNS. Dav protestuje proti vláde, tvrdí, že na Slovensku prebieha "genocída slovenského národa", porušuje sa Ústava SR i základné ľudské práva. Rečníci sa negatívne vyjadrujú voči očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, voči pandémii nového koronavírusu i protipandemickým opatreniam. Kritizujú taktiež opatrenia na hraniciach.
Bratislavská polícia pre TASR uviedla, že pre stredajšie protesty v hlavnom meste prijala adekvátne opatrenia. "Situáciu budeme priebežne monitorovať a v prípade, ak by došlo k narušeniu verejného poriadku alebo páchaniu inej protiprávnej činnosti, využijeme zákonné opatrenia na zjednanie nápravy," skonštatovala polícia.
Protest v Košiciach
Stovky demonštrantov sa dnes zúčastnilo aj na protestoch v Košiciach, kde na rôznych miestach protestovali tri rôzne skupiny. Strana Smer, hnutie Republika a občianski aktivisti z platformy Otvorené Košice. Zhromaždeným sa po 16.00 pred Ústavným súdom prihovoril aj Robert Fico, poslanec Juraj Blanár či exprezident Ivan Gašparovič. Na zhromaždení občianskych aktivistov pred reštauráciou Veverička vystúpil aj bývalý predseda KDH Alojz Hlina a výtvarník Peter Kalmus.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka zrušil obvinenie voči finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke v kauze Gorila. Vyplýva to z vyjadrenia generálnej prokuratúry.
Haščák čelil obvineniu pre zločin podplácania a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Obvinenie Ľubomíra Arpáša sa týkalo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku a obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Jeho manželka bola obvinená pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Generálny prokurátor zdôrazňuje, že stíhanie obvineného je možné len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. Po preskúmaní veci sa stotožnil s názorom Najvyššieho súdu (NS) SR, že "orgánom činným v trestnom konaní sa v predmetnej veci nepodarilo zabezpečiť dôkazy v takom množstve a kvalite, ktoré by v tomto štádiu trestného konania umožňovali vyvodiť podozrenie v určitej rozumnej miere pravdepodobnosti, že obvinení sa skutkov tak, ako sú im kladené za vinu, dopustili".
Generálny prokurátor dospel tiež k záveru, že také dôkazy neboli zabezpečené ani po vydaní a právoplatnosti napadnutých uznesení, keďže výpovede svedkov neobsahujú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali. Pri posudzovaní veci zohľadnil aj nálezy Ústavného súdu SR a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. "V zhode so skutkovými a právnymi závermi NS SR generálny prokurátor konštatuje, že týmto právoplatným uznesením o vznesení obvinenia, bol porušený zákon v neprospech všetkých troch obvinených," doplnila hovorkyňa GP SR Jana Tökölyová.
AKTUALIZOVANÉ Bývalý šéf Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský ide na slobodu. Generálna prokuratúra SR zrušila obe jeho obvinenia. Rovnako zrušila obvinenie konkurzného právnika Zoroslava Kollára.
Spravodajský web Aktuality.sk o tom informoval jeho obhajca Ondrej Urban. „Telefonicky mi bolo oznámené, že obe obvinenia boli zrušené a dnes bude prepustený. Ideme si prevziať rozhodnutia a ideme naspäť do Leopoldova,” povedal pre Aktuality.sk Urban.
Bývalý šéf tajnej služby už nie je stíhaný pre korupciu. Po polroku vo vyšetrovacej väzbe jeho obvinenie zrušila Generálna prokuratúra. Najvyšší súd pritom o Pčolinského väzbe rozhodoval spolu štyrikrát a vždy konštatoval, že obvinenie je odôvodnené.
Prokuratúra: Neboli splnené zákonné podmienky
V prípade exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského a podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie. Tvrdí to námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera, ktorý im po preskúmaní stíhania zrušil obvinenia. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Jana Tökölyová.
"Neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie oboch obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie, a to pre závažné procesné pochybenia a absenciu dôkazov, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali," informovala hovorkyňa o záveroch námestníka Kanderu zastupujúceho generálneho prokurátora SR, ktorý z dôvodu zachovania nestrannosti vo veci nekoná.
Prezidentka: Je to prekvapujúci krok
Zrušenie obvinení Vladimírovi Pčolinskému je podľa prezidentky Zuzany Čaputovej prekvapujúce. "O to viac, že len minulý týždeň senát Najvyššieho súdu SR, a predtým ďalšie dva jeho senáty, nevideli dôvody na zrušenie väzby, a teda potvrdili dôvodnosť trestného stíhania," uviedla hlava štátu vo svojom vyhlásení.
Prezidentka teraz očakáva, že v rámci zákonných možností prokuratúra objasní skutočnosti, na základe ktorých k zrušeniu obvinenia došlo. "A odpovie na otázky, ktoré to vyvolalo," podotkla Čaputová.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) zrušenie obvinení Pčolinskému rešpektuje. Bližšie komentovať to však odmietol.
"Nekomentujem činnosť orgánov činných v trestnom konaní (OČTK). Jedna vec je politický život a druhá život OČTK. Musí to byť oddelené," vyhlásil predseda vlády. Poznamenal však, že vždy bude stáť na strane spravodlivosti. To, či má byť Pčolinský takzvane rehabilitovaný, keďže sa po obvinení vzdal funkcie šéfa SIS, je podľa Hegera otázka na koaličné hnutie Sme rodina. Ako však tvrdí, nechce predbiehať žiadne okolnosti.
Pčolinský veril v zrušenie obvinení, zváži žiadanie náhrady škody
Pčolinský tvrdí, že veril, že k dôjde k zrušeniu obvinení na jeho osobu vzhľadom na obsah vyšetrovacieho spisu. Po svojom prepustení z väzby novinárom tiež povedal, že zváži, či bude žiadať náhradu škody. Vyhlásil, že od počiatku boli jeho obvinenia nezákonné a neboli založené na pravdivých informáciách.
"Vzhľadom na to, že podnet sme podávali 4. mája, tak za tú dobu aj vzhľadom na to, že som videl, čo obsahuje vyšetrovací spis, som veril, že k takémuto rozhodnutiu by mohlo dôjsť," odpovedal Pčolinský na otázku, či ho prekvapilo, že ho mimoriadne prepustili.
Ešte minulý týždeň Najvyšší súd SR rozhodol, že Pčolinský ostáva vo väzbe. Exriaditeľ SIS na to v utorok povedal, že súd sa pri rozhodovaní o väzbe na veci pozerá úplne inak ako pri rozhodovaní o vine a treste. "Nejde do hĺbky," skonštatoval.
"Mlčal som polroka, kto, to si zatiaľ nechám pre seba," reagoval na otázku, či ho chcel niekto umlčať a kto to bol. Motivačných línií na jeho umlčanie vidí viacero vzhľadom na informácie, ktoré mal predtým, ako bol zadržaný, no nechcel o nich hovoriť. "Časť z nich som zaslal v čase, keď som bol riaditeľom SIS, vybraným ústavným činiteľom, čiastočne niektoré veci obsahovali trestné oznámenia, ktoré som podával, väzby a ďalšie veci si nechám na ďalší vývoj," povedal novinárom.
Pčolinský už videl zdôvodnenie od generálnej prokuratúry, stalo sa tak podľa jeho slov cez mimoriadny opravný prostriedok. Obsahuje asi desať porušení Trestného zákona, Trestného poriadku a ďalších právnych predpisov. Podľa Pčolinského sa tam nespomína šéf Sme rodina Boris Kollár ani jeho údajné návštevy generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Pčolinský Žilinku podľa svojich slov pozná od roku 2010, mali pracovný vzťah, následne neboli v kontakte až do času, keď sa stal Žilinka šéfom prokurátorov. Vtedy boli asi dva, tri mesiace v kontakte z pracovných dôvodov.
Kolúzna väzba sa podľa Pčolinského prežiť dá, ocenil prácu príslušníkov Zväzu väzenskej a justičnej stráže, ktorí podľa neho pristupujú k svojim povinnostiam profesionálne i ľudsky.
Pčolinský bol vo väzbe od konca marca
Zastupujúci sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu 13. augusta zamietol žiadosť Pčolinského o prepustenie z väzby a jej nahradenie alternatívnymi zárukami. Jeho obhajca ponúkal súdu písomný sľub obvineného, možnosť elektronického náramku, dohľad probačného a mediačného úradníka a uloženie primeraných obmedzení a povinností.
Vladimír Pčolinský je vo väzbe od 29. marca. Exriaditeľa tajnej služby obvinili z toho, že on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur.
Americká sociálna sieť tento krok zdôvodňuje nedôveryhodne, nevyužila ani jednu z možností, ktorú má na preverenie podozrenia. Namiesto toho hneď konala a účet bývalému premiérovi a disidentovi zablokovala.
Bývalému slovenskému premiérovi, politickému väzňovi a disidentovi spred roka 1989 Jánovi Čarnogurskému bol zablokovaný Facebook, Štandard o tom informoval Čarnogurský.
„Pred pár dňami som našiel na svojom facebookovom účte oznámenie, že môj účet je zablokovaný. Ako dôvod bolo uvedené, že porušujem pravidlo facebookovej komunity pod názvom Integrita účtu a skutočná identita. Do 30 dní môžem požiadať o preskúmanie rozhodnutia, ale na konci poučenia je poznámka, že pre koronu preskúmanie môže trvať dlhšie alebo k preskúmaniu ani nemusí prísť.“
Dôvod, ale aj samotné opatrenie je pritom absurdné.
Čarnogurský nie je žiadny nepopísaný list papieru, jeho názory sú dlhodobo známe, navyše ide o verejnú osobu, Facebook si prípadné podozrenie mohol ľahko overiť, sám si napokon zberá o majiteľoch svojich účtov viaceré dáta vrátane telefonických či mailových kontaktov. Facebook namiesto toho prišiel hneď s odstavením účtu.
Čarnogurský je advokát, mieni sa teda brániť: „Prečítal som si, čo znamená Integrita účtu a skutočná identita. (...) Požiadam o preskúmanie zablokovania účtu, už pre svoju právnickú deformáciu. Ale nesľubujem si odblokovanie," povedal pre Štandard.
Čarnogurský je svojím založením tiež homo politicus, a preto na útok na jeho konto reagoval aj politicky s povinnou dávkou rusofílie:
„Doteraz som si myslel, že Rusko je iba zárukou, aby sa americká moc nerozširovala bez zábran po celom svete. Teraz sa presviedčam, že Rusko je aj zárukou slobody vyjadrovania svojho názoru, čiže jedného zo základných ľudských práv. Nie som prvý a zrejme ani posledný, komu Facebook zrušil účet. Vlastne som sa ocitol v dobrej spoločnosti. Facebook zrušil účet aj ex-prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi,“ povedal bývalý vrcholový politik.
Ide o jedno z prvých podobných opatrení voči verejne známej persóne u nás, v okolitých krajinách je prax ďaleko bežnejšia. Čarnogurský na svojom Facebooku informoval o svojich aktivitách, rôznych vystúpeniach v Rusku či v strednej Európe, aj osobných a politických postojoch. Dlhodobo je kritický k zahraničnej politike USA a je známy aj obranou politiky ruského prezidenta Putina. Na Facebooku mal Čarnogurský plný počet priateľov, limit je stanovený na 5-tisíc, a okolo 11-tisíc sledovateľov.
Čarnogurský, ako je pre neho typické, to využil na propagáciu ruskej alternatívy:
„Žiadna tragédia sa nestala. Otvoril som si účet na ruskej sociálnej sieti VKontakte. Podľa Wikipédie má teraz asi 600 miliónov sledovateľov, respektíve účtov, a stále rastie. Čiže, kto má záujem, bude môcť čítať a komentovať moje texty na VKontakte. Žiaľ, nebudem môcť v žiadosti o preskúmanie sľúbiť, že už budem vo svojich textoch menej kritický voči USA než doteraz. To by sa musela veľmi zmeniť americká politika,“ dodal na záver.
Ján Čarnogurský bol pred rokom 1989 režimu nepohodlnou osobou, pre jeho postoje bol v roku 1981 – pred 40 rokmi – vylúčený z advokácie, naďalej však radil a pomáhal prenasledovaným a inak poškodzovaným osobám.
V polovici augusta 1989 bol obvinený z trestného činu poburovania a z „nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu“. Dôvodom bola verejná požiadavka na slobodné voľby, vyslovená v čase poľských poloslobodných volieb v júni 1989, vydávanie samizdatu Bratislavské listy a pripomínanie obetí sovietskej invázie z roku 1968. Čarnogurský sa na slobodu dostal až týždeň po demonštrácii 17. novembra 1989.
Predsedníčka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová navrhne predsedníctvu strany pozastavenie výkonu práv členov skupinke funkcionárov strany okolo ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Remišová tvrdí, že členovia frakcie koordinujú s konkurenčnými politickými stranami postup proti vlastnej strane.
"Skupinka okolo Kolíkovej svojimi vyjadreniami už niekoľko mesiacov ukazuje, že nemá záujem o rozvoj strany Za ľudí a o spoločné presadzovanie jej hodnôt a programu," vyhlásila v stanovisku Remišová. Skupina podľa nej "poza chrbát" predsedníctva rokuje s konkurenčnými politickými stranami o postupe, ako zo strany odísť a zároveň si udržať svoje funkcie, ktoré získala vďaka strane. Podľa Remišovej je to v rozpore so stanovami strany a poškodzuje ju to. Hovorí o zrádzaní hodnôt a členov strany Za ľudí.
Remišová pre TASR ozrejmila, že stanovy obmedzujú práva ako celok. "Čiže pôsobiť v orgánoch strany a zúčastňovať sa na činnosti strany, cieľom je aj zabrániť tomu, aby sa interné informácie strany odovzdávali konkurenčným politickým subjektom. V histórii politiky na Slovensku sa nestalo, aby v takejto situácii strana a špeciálne jej predseda nezasiahol, keďže je jeho povinnosťou v záujme fungovania strany a jej členov takúto situáciu riešiť," skonštatovala. Jej návrh sa týka siedmich funkcionárov.
Predsedníctvo bude podľa Remišovej v najbližšom čase. "Máme veľa členov predsedníctva z regiónov, musíme zladiť ich pracovné povinnosti, aby sa ich pri takomto dôležitom rozhodnutí mohlo zúčastniť čo najviac," uviedla.
Šéfka Za ľudí tvrdí, že Kolíková verejne hovorí o sebe ako o piatom koaličnom partnerovi a o rokovaní s niektorými stranami koalície. "Pokiaľ viem, zatiaľ sa skupinka stále nevie rozhodnúť, váhajú a zvažujú viac možností," dodala s tým, že predlžovanie tohto stavu nemá žiadny zmysel a stranu iba poškodzuje.
"Veľká väčšina z predsedníctva, ale aj veľká väčšina z viac ako 700 členov strany je jednotná a chce pokračovať v napĺňaní programu strany a sľubov, ktoré sme dali ľuďom pred voľbami. Nie neustále riešiť útoky a nenaplnené ambície skupinky, ktorá vyvolala konflikt v strane z nepochopiteľných dôvodov, ktorým nerozumejú ani členovia strany, ani verejnosť," uzavrela Remišová.
Minister vnútra Roman Mikulec podáva trestné oznámenie na predsedu opozičného Smeru-SD Roberta Fica za ohováranie. Informoval o tom v pondelok na sociálnej sieti.
"Aj keď sú nápady z Ficovej 'vlastnej hlavy' veľmi originálne, podávam na neho za jeho doterajšie počiny trestné oznámenie za ohováranie. Model diskreditácie založený na veľkom šírení dezinformácií, konšpirácií a silnej manipulácii využíva Fico pri svojich oponentoch už dlhé roky," tvrdí Mikulec.
Minister hovorí, že Smer-SD chystá "nový scenár v rámci svojich dlhodobých snáh o spochybnenie mojej osoby". Podľa jeho slov chce Fico informovať, že júlový zásah inšpekcie rezortu vnútra, ktorého zastavenie opozícia ministrovi vyčíta, bol prerušený preto, lebo mal byť Mikulec na mieste. Obvinenia opozície minister odmieta.
Smer-SD pravidelne informuje o rôznych podozreniach okolo Mikulca. Opäť ho chce odvolávať aj v Národnej rade SR. Vyčíta mu viacero vecí, od situácie v rezorte a polícii, cez podozrenia z korupcie až po marenie vyšetrovania.
Tvrdí, že sa mal stretávať s členom bratislavskej skupiny takáčovcov Matejom Zemanom v jeho byte, kde mali preberať koordinovanie výpovedí. Kritizuje ho aj preto, že mal údajne prerušiť policajný zásah voči Zemanovi a ďalším dvom svedkom. Mikulec trvá na tom, že ho nepozná a nikdy ho nestretol.
