Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Chybné airbagy ohrozujú desiatky tisíc áut v Spojených štátoch

Materská spoločnosť Chrysleru, Stellantis, zvoláva 52 565 vozidiel z trhu v USA, pretože softvérová chyba by mohla zabrániť aktivácii airbagov a bezpečnostných pásov počas nehody, prípadne vypnúť elektronický systém riadenia stability.

Predajcovia budú bezplatne aktualizovať softvér modulu ovládača zádržného systému pre cestujúcich.

Potvrdil to v sobotu americký Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky.

(reuters, max)

Minúta  |  

SNS sa pýta Lajčáka na výhody od Epsteina a žiada Fica o odvolanie

Slovenská národná strana (SNS) znova vyzvala premiérovho poradcu a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, aby vysvetlil svoje kontakty s americkým finančníkom a odsúdeným páchateľom sexuálnych trestných činov Jeffreyom Epsteinom.

Národniari žiadajú, aby Lajčák objasnil, či získal od Epsteina akékoľvek výhody, pôžičky alebo dary, a tiež prečo Epsteina pozval na slovenské veľvyslanectvo vo Viedni. Opätovne vyzvali predsedu vlády Roberta Fica (Smer), aby ho z funkcie odvolal.

Fico naďalej za Lajčákom stojí a označuje ho za excelentného diplomata. Dodal, že pokiaľ neexistujú dôkazy o morálnom zlyhaní, spoluprácu ukončovať nebude. Lajčák tvrdí, že jeho kontakt s Epsteinom bol výlučne diplomatický a spoločenský.

Americkí demokrati vo štvrtok publikovali fotografie zo spisu tohto delikventa. Obrázky zahŕňali zábery ženskej postavy popísanej citátmi z knihy Lolita, identifikačné karty žien z rôznych krajín vrátane Ukrajiny, Ruska alebo Južnej Afriky, ako aj texty naznačujúce obchodovanie s dievčatami.

Medzi známymi osobnosťami, ktoré udržiavali kontakt s Epsteinom, boli okrem Lajčáka aj Donald Trump, Bill Gates, Noam Chomsky alebo Steve Bannon. V piatok americké ministerstvo spravodlivosti oficiálne zverejnilo ďalšiu časť spisov z prípadu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Koaličná zmena pravidiel v parlamente: menej rečí, tvrdšie sankcie

Rokovanie o zákonoch v Národnej rade SR by sa mohlo po novom upraviť časovým limitom. Každý poslanecký klub a nezaradení poslanci by mali mať určený maximálny čas na rozpravu, ktorý si rozdelia medzi sebou.

Potvrdil to podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) s tým, že zmena má byť súčasťou novely rokovacieho poriadku, o ktorej má parlament rokovať na januárovej schôdzi.

Cieľom návrhu je zamedziť obštrukciám, ktoré sa podľa Gašpara objavili napríklad pri rokovaní o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov. Systém by sa mal podobať fungovaniu rozpravy v Európskom parlamente.

Úpravy sa dotknú aj sankcií – pri vykázaní poslanca z rokovacej sály by po novom mal prísť o celý mesačný plat. V súčasnosti ide len o alikvotnú časť za jeden deň. Pripravený je tiež etický kódex, ktorý má parlament schváliť uznesením.

Novela rokovacieho poriadku, ktorá už obsahuje niektoré zmeny rečníckych časov, je v druhom čítaní a bola prerokovaná v septembri. Koalícia avizuje jej doplnenie a rozšírenie. Rokovanie o návrhu je naplánované na 27. januára.

(tasr, max)

Minúta  |  

Po 26 rokoch prípravy je dohoda Únie a Mercosuru ohrozená

V brazílskom meste Foz do Iguaçu sa v sobotu koná 67. samit Mercosuru, juhoamerického integračného bloku. Plnohodnotní členovia – Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj – spolu s pridruženými krajinami diskutujú o prioritách zameraných na posilnenie regionálnej integrácie, modernizáciu pravidiel, podporu investícií, energetickú transformáciu a znižovanie sociálnych nerovností.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva ako predsedajúci zdôraznil päť hlavných priorít: obchod, zelenú transformáciu, technologický rozvoj, boj proti organizovanému zločinu a sociálnu spravodlivosť.

Kľúčovou témou je dohoda o voľnom obchode s Európskou úniou, ktorá je vo finálnej fáze, no jej podpis blokuje odpor niektorých európskych štátov, najmä Francúzska a Talianska. Lula varoval, že ak sa rokovania ešte viac predĺžia, Brazília môže od dohody odstúpiť. Nateraz je novým termínom január.

Zmluva, pripravovaná 26 rokov, by pokrývala trh so 780 miliónmi ľudí a štvrtinu svetového hrubého domáceho produktu. Európski diplomati vyjadrili obavy, že ďalšie zdržanie poškodí dôveryhodnosť Únie ako obchodného partnera.

(max)

Minúta  |  

Dronový útok Ukrajiny zasiahol ruský tanker flotily pod sankciami

Ukrajina prvýkrát uskutočnila útok dronmi na ruský ropný tanker v Stredozemnom mori. Cieľom sa stalo plavidlo Qendil plaviace sa pod ománskou vlajkou, ktoré zasiahli vo vzdialenosti viac ako 2-tisíc kilometrov od ukrajinských hraníc.

Bezpečnostná služba Ukrajiny potvrdila, že tanker utrpel kritické poškodenie, aj keď v čase útoku bol prázdny. Tanker je súčasťou takzvanej „tieňovej flotily“, ktorú Kyjev označuje za prostriedok obchádzania sankcií a financovania ruskej vojny.

Ako píše Guardian, odhaduje sa, že flotila pozostáva z viac ako tisícky lodí, ktoré často menia vlajky a ktorých vlastníctvo je nejasné. Táto flotila umožnila Moskve naďalej vyvážať ropu, čo je pre jej príjmy kľúčové.

Incident poukazuje na rozšírenie ukrajinských úderov ďaleko za Čierne more. Kyjev v uplynulých mesiacoch útočil na ropné rafinérie, plošiny v Kaspickom mori aj tankery v Čiernom mori.

Britská skupina Vanguard hodnotí útok ako dôkaz narastajúceho využívania bezpilotných systémov proti sankcionovaným lodiam. Operácia zahŕňala viacfázové opatrenia. Moskva sa k incidentu nevyjadrila, no prezident Vladimir Putin pohrozil prerušením prístupu Ukrajiny k Čiernemu moru.

(reuters, max)

Minúta  |  

Migrantov v Grécku pribúda, najnovšie zachránili stovky mužov

Grécka pobrežná stráž zachránila v piatok približne 540 migrantov z rybárskej lode neďaleko najjužnejšieho európskeho ostrova Gavdos. Ide o jednu z najväčších skupín migrantov, ktoré dorazili do Grécka za posledné mesiace.

Pobrežná stráž spresnila, že záchrannú operáciu realizovali asi 30 kilometrov od Gavdosu, pričom všetci zachránení sú v poriadku. Po príchode do prístavu Agia Galini ich previezli do dočasného zariadenia na ostrove Kréta. Väčšinu migrantov tvorili muži z Bangladéša, Egypta a Pakistanu.

Pri inom incidente vo štvrtok zachránila európska hraničná agentúra Frontex ďalších 70 migrantov z dvoch lodí v núdzi pri Gavdose.

Grécko čelilo veľkému migračnému tlaku počas krízy v rokoch 2015 až 2016, keď do krajiny dorazilo vyše milióna osôb. Aj keď celkové počty klesli, ostrovy Gavdos a Kréta zaznamenali za posledný rok zvýšený počet lodí z Afriky, najmä z Líbye. Nelegálna migrácia cez túto trasu je často smrteľná.

Grécko má spolu s ďalšími krajinami nárok na pomoc v rámci nového paktu Európskej únie o migrácii a azyle, ktorý vstúpi do platnosti v polovici roka 2026. Deportácie zamietnutých žiadateľov o azyl zostávajú prioritou vlády premiéra Mitsotakisa.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.