Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Časť obchodov ukončí v roku 2026 predaj klietkových vajec

Obchodné reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu plánujú v budúcom roku utlmiť predaj slepačích vajec z klietkových chovov a následne s ním celkom prestať. Cieľom je prechod na bezklietkové alternatívy v súlade s európskymi záväzkami, ktoré oznámili už v roku 2018.

„V starých členských krajinách mali hydinári šesť rokov na prípravu a v nových členských krajinách vrátane Slovenska až osem rokov na prípravu,“ priblížil predseda aliancie Martin Krajčovič. Deklaroval, že obchody chcú zachovať spoluprácu so slovenskými producentmi, ktorí sa musia na zmeny pripraviť.

Naopak, reťazce združené v Zväze obchodu SR, ako napríklad COOP Jednota alebo domáce siete, plánujú predaj klietkových vajec ponechať aj po 1. januári 2026, aby podporili domácich výrobcov. Podľa prezidenta zväzu Filipa Kasanu nemajú slovenskí producenti rovnaké investičné možnosti ako ich zahraniční konkurenti.

Reťazce ako Kaufland, Lidl, Tesco, Terno alebo Kraj potvrdili, že so zmenou počítajú a rozširujú sortiment bezklietkových vajec. Biedronka predaj klietkových vajec nikdy nezaviedla. Spotrebiteľom má zostať dostupná alternatíva vajec z podstielkového chovu, voľného výbehu a biochovov, pričom sa kladie dôraz na zachovanie slovenského pôvodu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Chybné airbagy ohrozujú desiatky tisíc áut v Spojených štátoch

Materská spoločnosť Chrysleru, Stellantis, zvoláva 52 565 vozidiel z trhu v USA, pretože softvérová chyba by mohla zabrániť aktivácii airbagov a bezpečnostných pásov počas nehody, prípadne vypnúť elektronický systém riadenia stability.

Predajcovia budú bezplatne aktualizovať softvér modulu ovládača zádržného systému pre cestujúcich.

Potvrdil to v sobotu americký Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky.

(reuters, max)

Minúta  |  

SNS sa pýta Lajčáka na výhody od Epsteina a žiada Fica o odvolanie

Slovenská národná strana (SNS) znova vyzvala premiérovho poradcu a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, aby vysvetlil svoje kontakty s americkým finančníkom a odsúdeným páchateľom sexuálnych trestných činov Jeffreyom Epsteinom.

Národniari žiadajú, aby Lajčák objasnil, či získal od Epsteina akékoľvek výhody, pôžičky alebo dary, a tiež prečo Epsteina pozval na slovenské veľvyslanectvo vo Viedni. Opätovne vyzvali predsedu vlády Roberta Fica (Smer), aby ho z funkcie odvolal.

Fico naďalej za Lajčákom stojí a označuje ho za excelentného diplomata. Dodal, že pokiaľ neexistujú dôkazy o morálnom zlyhaní, spoluprácu ukončovať nebude. Lajčák tvrdí, že jeho kontakt s Epsteinom bol výlučne diplomatický a spoločenský.

Americkí demokrati vo štvrtok publikovali fotografie zo spisu tohto delikventa. Obrázky zahŕňali zábery ženskej postavy popísanej citátmi z knihy Lolita, identifikačné karty žien z rôznych krajín vrátane Ukrajiny, Ruska alebo Južnej Afriky, ako aj texty naznačujúce obchodovanie s dievčatami.

Medzi známymi osobnosťami, ktoré udržiavali kontakt s Epsteinom, boli okrem Lajčáka aj Donald Trump, Bill Gates, Noam Chomsky alebo Steve Bannon. V piatok americké ministerstvo spravodlivosti oficiálne zverejnilo ďalšiu časť spisov z prípadu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Koaličná zmena pravidiel v parlamente: menej rečí, tvrdšie sankcie

Rokovanie o zákonoch v Národnej rade SR by sa mohlo po novom upraviť časovým limitom. Každý poslanecký klub a nezaradení poslanci by mali mať určený maximálny čas na rozpravu, ktorý si rozdelia medzi sebou.

Potvrdil to podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) s tým, že zmena má byť súčasťou novely rokovacieho poriadku, o ktorej má parlament rokovať na januárovej schôdzi.

Cieľom návrhu je zamedziť obštrukciám, ktoré sa podľa Gašpara objavili napríklad pri rokovaní o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov. Systém by sa mal podobať fungovaniu rozpravy v Európskom parlamente.

Úpravy sa dotknú aj sankcií – pri vykázaní poslanca z rokovacej sály by po novom mal prísť o celý mesačný plat. V súčasnosti ide len o alikvotnú časť za jeden deň. Pripravený je tiež etický kódex, ktorý má parlament schváliť uznesením.

Novela rokovacieho poriadku, ktorá už obsahuje niektoré zmeny rečníckych časov, je v druhom čítaní a bola prerokovaná v septembri. Koalícia avizuje jej doplnenie a rozšírenie. Rokovanie o návrhu je naplánované na 27. januára.

(tasr, max)

Minúta  |  

Po 26 rokoch prípravy je dohoda Únie a Mercosuru ohrozená

V brazílskom meste Foz do Iguaçu sa v sobotu koná 67. samit Mercosuru, juhoamerického integračného bloku. Plnohodnotní členovia – Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj – spolu s pridruženými krajinami diskutujú o prioritách zameraných na posilnenie regionálnej integrácie, modernizáciu pravidiel, podporu investícií, energetickú transformáciu a znižovanie sociálnych nerovností.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva ako predsedajúci zdôraznil päť hlavných priorít: obchod, zelenú transformáciu, technologický rozvoj, boj proti organizovanému zločinu a sociálnu spravodlivosť.

Kľúčovou témou je dohoda o voľnom obchode s Európskou úniou, ktorá je vo finálnej fáze, no jej podpis blokuje odpor niektorých európskych štátov, najmä Francúzska a Talianska. Lula varoval, že ak sa rokovania ešte viac predĺžia, Brazília môže od dohody odstúpiť. Nateraz je novým termínom január.

Zmluva, pripravovaná 26 rokov, by pokrývala trh so 780 miliónmi ľudí a štvrtinu svetového hrubého domáceho produktu. Európski diplomati vyjadrili obavy, že ďalšie zdržanie poškodí dôveryhodnosť Únie ako obchodného partnera.

(max)

Minúta  |  

Dronový útok Ukrajiny zasiahol ruský tanker flotily pod sankciami

Ukrajina prvýkrát uskutočnila útok dronmi na ruský ropný tanker v Stredozemnom mori. Cieľom sa stalo plavidlo Qendil plaviace sa pod ománskou vlajkou, ktoré zasiahli vo vzdialenosti viac ako 2-tisíc kilometrov od ukrajinských hraníc.

Bezpečnostná služba Ukrajiny potvrdila, že tanker utrpel kritické poškodenie, aj keď v čase útoku bol prázdny. Tanker je súčasťou takzvanej „tieňovej flotily“, ktorú Kyjev označuje za prostriedok obchádzania sankcií a financovania ruskej vojny.

Ako píše Guardian, odhaduje sa, že flotila pozostáva z viac ako tisícky lodí, ktoré často menia vlajky a ktorých vlastníctvo je nejasné. Táto flotila umožnila Moskve naďalej vyvážať ropu, čo je pre jej príjmy kľúčové.

Incident poukazuje na rozšírenie ukrajinských úderov ďaleko za Čierne more. Kyjev v uplynulých mesiacoch útočil na ropné rafinérie, plošiny v Kaspickom mori aj tankery v Čiernom mori.

Britská skupina Vanguard hodnotí útok ako dôkaz narastajúceho využívania bezpilotných systémov proti sankcionovaným lodiam. Operácia zahŕňala viacfázové opatrenia. Moskva sa k incidentu nevyjadrila, no prezident Vladimir Putin pohrozil prerušením prístupu Ukrajiny k Čiernemu moru.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.