Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Ministri silových rezortov Venezuely sú možným cieľom USA

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa varovala venezuelského ministra vnútra Diosdada Cabella, že sa môže stať jedným z hlavných cieľov USA, ak nebude spolupracovať s dočasnou prezidentkou Delcy Rodríguezovou a nepomôže splniť americké požiadavky po zosadení Nicolása Madura.

Podľa troch zdrojov agentúry Reuters oboznámených so situáciou, Washington dočasne počíta s niektorými Madurovými spojencami, aby udržali stabilitu počas prechodného obdobia.

Americkí predstavitelia sa obávajú, že Cabello by mohol proces narušiť, a preto sa snažia prinútiť ho na spoluprácu, hoci zároveň hľadajú cesty, ako ho neskôr zbaviť moci. Cez sprostredkovateľov mu odkázali, že v prípade vzdoru by mohol skončiť podobne ako Maduro, ktorého USA zadržali a obvinili z narkoterorizmu.

Na zozname možných cieľov je aj minister obrany Vladimir Padrino, ktorého spolupráca je podľa USA kľúčová na kontrolu armády a zabránenie mocenskému vákuu. Washington zatiaľ nepovažuje opozíciu za schopnú udržať pokoj v krajine a chce sa vyhnúť nasadeniu vlastných jednotiek.

USA tlačia na venezuelských lídrov, aby otvorili ropný sektor americkým firmám, obmedzili obchod s drogami, prerušili spoluprácu s Iránom a vyhostili kubánskych bezpečnostných poradcov. Cieľom je dosiahnuť pokrok v priebehu niekoľkých týždňov, hoci stratégia pre obdobie po Madurovi zostáva nejasná.

(reuters, est)

Minúta  |  

Trump diskutuje o získaní Grónska, použitie armády je v hre

Biely dom v utorok potvrdil, že prezident Donald Trump opätovne zvažuje rôzne možnosti získania Grónska, vrátane potenciálneho použitia americkej armády, hoci toto autonómne územie jasne odmieta byť súčasťou USA.

Trump označil Grónsko za prioritu národnej bezpečnosti, ktorá má „odradiť našich protivníkov v Arktickom regióne“.

Administratíva zvažuje viacero scenárov vrátane kúpy ostrova alebo uzavretia dohody o voľnom pridružení, ktorá by Grónsku ponechala určitú mieru samostatnosti. Grónsko, ktoré je súčasťou Dánskeho kráľovstva, opakovane zdôraznilo, že „nie je na predaj“ a nechce byť súčasťou Spojených štátov a územie patrí jeho obyvateľom.

Európski lídri a dánsky premiér varovali, že akékoľvek vojenské kroky by mohli vážne narušiť stabilitu NATO a ohroziť dlhodobé aliančné vzťahy.

(reuters, est)

Minúta  |  

Najvyšší čínsky diplomat mieri na kľúčové miesta v Afrike

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v stredu odštartoval svoju tradičnú novoročnú cestu po Afrike, ktorá sa tento rok zameriava na strategicky významné oblasti na východe kontinentu.

Navštívi Etiópiu, Somálsko, Tanzániu a Lesotho, pričom cieľom je posilniť vplyv Pekingu v Afrike v čase rastúcej globálnej konkurencie.

Návšteva Somálska, prvá na úrovni čínskeho ministra zahraničia od 80. rokov, má posilniť postavenie Mogadiša po tom, čo Izrael uznal Somaliland. Čína podporuje územnú celistvosť Somálska a usiluje sa upevniť svoj vplyv v oblasti Adenského zálivu, kľúčovej obchodnej trasy smerujúcej do Európy.

V Tanzánii sa Peking sústreďuje na prístup k africkým ložiskám medi a na modernizáciu železnice TAZARA smerujúcej do Zambie, ktorá má vyvážiť západom podporovaný Lobitský koridor.

Zastávka v Lesothe má zdôrazniť čínsku podporu voľného obchodu a bezcolnému prístupu pre najchudobnejšie štáty, ktoré čelili vysokým americkým clám.

(reuters, est)

Minúta  |  

Bayer žaluje výrobcov vakcín proti covidu pre technológiu mRNA

Nemecký farmaceutický a chemický koncern Bayer podal žaloby na výrobcov vakcín proti ochoreniu COVID-19 pre údajné porušenie patentov týkajúcich sa technológie mRNA. Jeho dcérska spoločnosť Monsanto v utorok zažalovala firmy Pfizer, BioNTech a Moderna na federálnom súde v americkom štáte Delaware.

Podľa Bayeru mali tieto spoločnosti neoprávnene využiť technológiu vyvinutú Monsanto už v 80. rokoch minulého storočia na stabilizáciu mRNA v poľnohospodárskych plodinách, ktorú následne použili pri výrobe vakcín.

Bayer v ten istý deň podal aj samostatnú žalobu proti spoločnosti Johnson & Johnson na federálnom súde v New Jersey, kde tvrdí, že DNA-založený výrobný proces použitý pri jej vakcíne porušuje jeho patentové práva.

Spoločnosť Moderna uviedla, že si je žaloby vedomá a bude sa brániť. Pfizer, BioNTech a Johnson & Johnson na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovali.

Bayer sa na vývoji vakcín proti COVID-19 nepodieľal a nežiada zastavenie ich výroby, iba finančné odškodnenie. Žaloby rozširujú sieť patentových sporov okolo vakcín, ktoré počas pandémie priniesli výrobcom miliardové tržby.

(reuters, est)

Minúta  |  

Dánsko a Grónsko požiadali o urýchlenú schôdzku s Rubiom

Dánsko a Grónsko požiadali o naliehavé stretnutie s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Oznámila to v utorok podľa agentúry AFP grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová. Cieľom schôdzky by podľa nej bolo prediskutovať najnovšie vyjadrenia predstaviteľov USA o Grónsku.

Trump po intervencii vo Venezuele opätovne vyhlásil, že Spojené štáty potrebujú Grónsko z dôvodov národnej bezpečnosti. Jeho poradca Stephen Miller v utorok pre stanicu CNN zase povedal, že je oficiálnym stanoviskom vlády USA, že Grónsko by malo byť súčasťou Spojených štátov.

„Americkému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi sa doteraz nepodarilo stretnúť s grónskou vládou, napriek tomu, že grónska a dánska vláda požiadali o stretnutie na ministerskej úrovni v priebehu roka 2025,“ napísala grónska šéfka diplomacie na Facebooku.

Jej dánsky náprotivok Lars Lokke Rasmussen podľa AFP uviedol, že schôdzka s Rubiom, o ktorú požiadali už v pondelok, by mala „vyjasniť určité nedorozumenia“ ohľadom Grónska. Zároveň poprel tvrdenia Trumpa, že okolo Grónska sa pohybuje veľké množstvo čínskych a ruských lodí.

Proti výrokom amerického prezidenta sa už skôr ostro vyhranila dánska premiérka Mette Frederiksenová aj predseda grónskej vlády Jens-Frederik Nielsen. Dánsko a Grónsko podporili spoločným vyhlásením aj európski lídri.

Frederiksenová v pondelok varovala, že ak by Spojené štáty napadli Grónsko, znamenalo by to koniec NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Trump tvrdí, že jeho manželka nenávidí jeho tanec

Americký prezident Donald Trump vyvoláva nadšenie svojich priaznivcov, keď tancuje na pódiu počas svojich politických mítingov, ale v utorok prezradil, že prvá dáma Melania Trumpová nie je fanúšičkou tancujúceho Donalda.

„Moja žena to nenávidí, keď to robím,“ povedal Trump počas svojho kľukatého prejavu pred republikánskymi zákonodarcami vo Washingtone. „Je to veľmi elegantná osoba, však? Povedala: ‚Je to tak neprezidentské.‘ Ja som odpovedal: ‚Ale ja som sa stal prezidentom.‘“

Prvá dáma nebola na podujatí prítomná.

Trump často na konci svojich prejavov predvádza svoje charakteristické tanečné kroky, keď z reproduktorov znie pieseň „YMCA“, a roztiahne ruky trhavými pohybmi, zatiaľ čo zvyšok tela zostáva strnulý.

„Povedal som, že všetci chcú, aby som tancoval,“ povedal Trump zákonodarcom a opísal rozhovor so svojou manželkou. „‚Miláčik, to nie je prezidentské.‘ Vlastne povedala: ‚Viete si predstaviť FDR tancovať?‘ To mi povedala.“

„Povedal som, že je tu dlhá história, ktorú ona možno nepozná, pretože on bol elegantný človek, aj keď bol demokrat,“ konštatoval Trump.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.