Ceny našich potravín idú hore. Môže za to aj mráz v Brazílii či africký mor v Číne

Aktuálny rast cien jednotlivých položiek dobre ilustruje globálnu previazanosť dnešného sveta. Ceny, ktoré za potraviny platíme, ovplyvňujú udalosti v ďalekých krajinách viac než domáca úroda. Napríklad cena cukru sa globálne zvýšila oproti júlu takmer o desatinu. Príčinou sú obavy o mrazom poškodenú úrodu v Brazílii, ktorá je najväčším vývozcom cukru na svete. Rast ceny čiastočne zmierňuje dobrá úroda v Európe a Indii, ako aj oslabenie brazílskej meny. Ceny rastlinných olejov, konkrétne palmového, sú zase ovplyvnené nižšou produkciou a poklesom zásob v Malajzii.

V poslednom čase často píšeme o inflácii a upozorňujeme, že rast cien je spôsobený väčším objemom peňazí v obehu. V prípade cien potravín a poľnohospodárskych výrobkov však nejde len o nominálny rast. Cenový index FAO ukazuje, že ceny sú na historicky vysokých úrovniach aj v reálnom vyjadrení, teda po očistení o infláciu. Príčiny preto musíme hľadať v reálnych faktoroch.

Príčinou nie je len pandémia

Dnes máme tendenciu vidieť príčinu rastúcich cien najmä v rozvrate spôsobenom pandémiou a tiež protipandemickými opatreniami jednotlivých vlád. V prípade potravín a potravinárskych produktov je však čínsky koronavírus len jedným z mnohých faktorov. Preto ani ústup pandémie nebude zrejme znamenať rýchly pokles cien.

Faktom je, že cenový rast pri niektorých komoditách sa začal už pred pandémiou a tá ho následne výrazne zrýchlila. Významnou udalosťou bola napríklad epidémia afrického moru ošípaných v Číne v lete roku 2018, ktorá viedla k vybitiu čínskych chovov. Tie predstavujú viac než polovicu svetovej produkcie prasiat. Do polovice roku 2019 sa svetové ceny bravčového dostali na historické maximá.

Okrem narušenia výrobných a dodávateľských reťazcov v dôsledku pandémie pôsobia na ceny najmä tri ďalšie faktory. Prvým je zvýšený dopyt Číny a niektorých ďalších krajín, ktoré zvyšujú zásoby potravín a krmív v reakcii na pandemické obmedzenia. Druhým faktorom je globálne počasie. Posledné dva roky boli relatívne suché v kľúčových producentských štátoch, ako sú Argentína, Brazília, Rusko, Ukrajina či Spojené štáty americké. Tretím faktorom je silný dopyt po biopalivách.

V spotrebiteľských cenách potravín sa okrem vyšších výrobných nákladov prejavuje aj rastúca cena dopravy. O problémoch v medzinárodnej preprave a jej zdražovaní písal Štandard tu a tu. Nezdá sa, že by sa situácia mala v najbližších mesiacoch zlepšiť. K vyšším cenám potravín prispievajú aj exportné obmedzenia uvalené niektorými štátmi.

Lacnejšie potraviny asi nebudú, no máme sa dobre

V najbližšom období nemožno očakávať výrazné zníženie globálnych cien potravín. Naopak, tie sa budú postupne stále viac prejavovať v rastúcich domácich cenách. Hoci z vyšších cien nemajú radosť spotrebitelia nikde na svete, máme ako obyvatelia bohatšej časti sveta stále určitú výhodu. Vysoké ceny potravín oveľa silnejšie zasahujú obyvateľov chudobných krajín, ktorí za výživu dávajú veľkú časť svojich príjmov.

Napriek drahšiemu chlebu či maslu, na ktoré si zákazníci radi pofrflú, stále ostáva dôvod na optimizmus. Väčšina sveta sa nemá zďaleka tak dobre ako my.