Preskočiť na obsah
Minúta  |  

‚Ak uplynie, tak uplynie,‘ povedal Trump o jadrovej zmluve medzi USA a Ruskom

Poslednej zostávajúcej zmluve o kontrole zbraní medzi USA a Ruskom, New START, sa skončí platnosť 5. februára. Obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc, ktoré môžu obe krajiny nasadiť.

„Proste uzavrieme lepšiu dohodu,“ povedal Trump pre The New York Times a dodal, že do akejkoľvek budúcej dohody by mala byť zahrnutá aj Čína. Rozhovor sa uskutočnil v stredu.

Dohodu New START z roku 2010 už nie je možné predĺžiť. Zmluva to umožňovala len jedenkrát a Vladimir Putin s bývalým americkým prezidentom Joeom Bidenom sa v roku 2021 dohodli na jej predĺžení o päť rokov.

V septembri ruský prezident Vladimir Putin navrhol, aby oba štáty dobrovoľne zachovali obmedzenia stanovené v New START.

(reuters, est)

Minúta  |  

Saková kúpila dom pod Slavínom od Lacu z kauzy Voderady

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) vlani v auguste kúpila schátraný dom so záhradou na Havlíčkovej ulici pod bratislavským Slavínom. Nehnuteľnosť jej predal podľa Denníka N realitný podnikateľ Gustáv Laca, známy z predaja areálu vo Voderadoch za 17 miliónov eur.

Ten dom získal v dražbe v roku 2016 za 480-tisíc eur, pričom odhadovaná hodnota bola 986-tisíc eur.

Saková reagovala, že nehnuteľnosť kúpila z peňazí za predaj bytu, úspor a hypotéky. V liste vlastníctva figuruje ako majiteľka spolu so záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne.

Laca uviedol, že zmluvu o budúcej zmluve podpísali v roku 2021, keď bola Saková opozičnou poslankyňou, s podmienkou vydania stavebného povolenia. To bolo vydané v máji 2025, po čom nasledoval podpis kúpnej zmluvy.

Dom postavený v roku 1930 je v zlom technickom stave. Odborníci odhadujú jeho aktuálnu hodnotu medzi 900-tisíc až milión eur. Saková kúpu nekomentovala detailne, no deklarovala, že bude uvedená v majetkovom priznaní. A teda splní to, čo vyžaduje zákon.

(max)

Minúta  |  

Macron po protestoch nebude hlasovať za dohodu EÚ a Mercosuru

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že Francúzsko bude v piatok hlasovať proti podpísaniu dohody o voľnom obchode s blokom juhoamerických krajín Mercosur.

Na sociálnej sieti X konkretizoval, že vo Francúzsku došlo k jednomyseľnému politickému odmietnutiu dohody napriek „významným ústupkom“ pre poľnohospodárov v Európskej únii.

„Podpísanie dohody nie je koniec príbehu. Budem naďalej bojovať za úplné plnenie záväzkov získaných od Európskej komisie a za ochranu našich poľnohospodárov,“ dodal.

Írsko bude tiež hlasovať proti dohode, ozrejmil už skôr jeho podpredseda vlády Simon Harris. Keďže si však Európska komisia zabezpečila podporu Talianska, dohodu pravdepodobne v piatok schvália.

Počas dňa francúzski farmári zablokovali cesty do Paríža a pamiatky ako Víťazný oblúk traktormi na protest proti dohode medzi Úniou a Mercosurom.

Slovensko podporuje obchodnú dohodu EÚ s juhoamerickým zoskupením Mercosur, no žiada garancie pre ochranu domáceho agrosektora.

(reuters, max)

Minúta  |  

Senát USA zabrzdil Trumpove vojnové právomoci vo Venezuele

Americký Senát posunul vpred rezolúciu, ktorá by obmedzila právomoci prezidenta Donalda Trumpa podniknúť vojenské kroky proti Venezuele bez súhlasu Kongresu. Procedurálne hlasovanie prešlo pomerom 52 ku 47, pričom piati republikáni sa pridali k demokratom.

Ide o výrazný obrat v Senáte, kde Trumpova strana doteraz podobné iniciatívy blokovala.

K zmene postoja došlo krátko po tom, ako americké jednotky počas vojenskej operácie v Caracase zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Niektorí zákonodarcovia tvrdia, že administratíva Kongres zavádzala, keď predtým ubezpečovala, že nemá v úmysle meniť režim vo Venezuele ani útočiť na jej územie.

Rezolúciu podporujú senátori Rand Paul a Tim Kaine, ktorí zdôrazňujú, že podľa ústavy má právo vyhlásiť vojnu Kongres, nie prezident. Kritici naopak tvrdia, že Madurovo zadržanie bolo policajnou, nie vojenskou operáciou a že Trump konal v rámci svojich právomocí.

Aj v prípade schválenia Senátom však rezolúciu čaká náročná cesta — musela by prejsť Snemovňou reprezentantov a prelomiť prezidentovo veto.

(reuters, est)

Minúta  |  

Únia nariadila X uchovávať dáta pre nemravné obrázky detí

Európska komisia nariadila spoločnosti X, ktorú vlastní Elon Musk, aby si až do konca roka 2026 uchovávala všetky interné dokumenty súvisiace s fungovaním jej četbotu s umelou inteligenciou Grok. Opatrenie nadväzuje na prebiehajúce preverovanie dodržiavania pravidiel Únie.

Desiatky osôb sa sťažovali, že Grok generoval sexualizované obrázky známych tvárí, dospelých žien, ako aj maloletých.

Hovorca Komisie Thomas Regnier podotkol, že ide o predĺženie už existujúceho príkazu na uchovávanie údajov, ktorý sa týka algoritmov a šírenia nelegálneho obsahu. Podľa neho to neznamená začatie nového formálneho vyšetrovania podľa Aktu o digitálnych službách, no Komisia chce mať k dokumentom prístup v prípade potreby.

Kritika sa v uplynulých dňoch ozvala aj zo Švédska. Tamojší premiér Ulf Kristersson označil obrázky vytvorené pomocou Groku za „druh sexuálneho násilia“ a za neprijateľné. Reagoval tak na prípad, v ktorom niekto využil četbot na útok voči podpredsedovi vlády.

Znepokojenie vyjadrila aj britská nezisková organizácia Internet Watch Foundation, ktorá uviedla, že našla sexualizované obrázky detí vo veku 11 až 13 rokov zrejme vytvorené pomocou Groku. Britský premiér Keir Starmer vyzval spoločnosť X na okamžité opatrenia.

Platforma X deklarovala, že odstraňuje nelegálny obsah a porušovateľom blokuje účty.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dánsky rozkaz z roku 1952 zaväzuje vojakov k boju aj proti spojencom

Dánski vojaci sú na základe nariadenia z roku 1952 povinní podniknúť protiútok v prípade napadnutia dánskeho územia alebo ich jednotiek, a to aj bez priameho rozkazu. Dokument, ktorý stále platí, sa opäť dostal do pozornosti po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnom prevzatí kontroly nad Grónskom.

Podľa denníka Berlingske by to znamenalo, že dánski vojaci pôsobiaci na ostrove by museli reagovať aj v prípade útoku zo strany amerických síl. V rozkaze sa výslovne uvádza, že napadnuté jednotky sa musia okamžite zapojiť do boja bez čakania na príkazy.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v tejto súvislosti vyhlásila, že „všetko sa skončí“, ak by Spojené štáty podnikli útok na Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva.

Výskumník Kenneth Øhlenschlæger Buhl upozornil, že v prípade nečakaného príchodu amerických jednotiek by za rozhodnutie bol zodpovedný veliteľ arktického velenia. Zároveň varoval pred možnosťou zneužitia situácie ako zámienky na vojenské prevzatie.

Grónsko má pre USA strategický význam, najmä kvôli leteckej základni Thule, ktorá zohráva úlohu v systéme protiraketovej obrany, a aj pre nerastné bohatstvo.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.