Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macinka a Turek pricestovali na návštevu Kyjeva

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka pricestoval v piatok do Kyjeva na oficiálnu návštevu Ukrajiny, kam ho pozval ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Podľa servera iDNES.cz Macinku okrem iných sprevádza aj poslanec za Motoristov Filip Turek.

Rusko v noci opäť podniklo rozsiahly útok na Ukrajinu, okrem iného aj v Kyjeve a Ľvovskej oblasti. Vlak s českými politikmi preto podľa stanice ČT24 meškal. „Rusko ma tu privítalo raketovými útokmi, ktoré neprebiehali úplne ďaleko od nás, takže nás tiež zaujíma stav mierových rokovaní,“ povedal podľa servera iDNES.cz Macinka.

O tom, že v blízkom čase navštívi Ukrajinu, minister informoval v utorok po telefonáte so Sybihom. Vtedy avizoval, že počas návštevy Kyjeva budú politici hovoriť aj o tom, ako dosiahnuť, aby postoje časti českej verejnosti k Ukrajincom boli pozitívnejšie.

V stredu v relácii Interview ČT24 uviedol, že niet pochýb o spojenectve Česka a Ukrajiny. „Zomierajú tam ľudia, a preto je potrebné Ukrajincom a Ukrajine ako takej venovať oveľa viac priestoru, oveľa viac pomoci a podpory,“ povedal v rozhovore Macinka.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Barrot: Európa môže odmietnuť návrhy od spojencov

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot sa vyjadril k aktuálnemu postoju Spojených štátov. Uviedol, že hoci má Washington právo prehodnocovať vzťahy so svojimi spojencami, Európa má rovnaké právo odmietnuť návrhy, ktoré považuje za neprijateľné – a to aj od tradičných partnerov.

Barrot tieto slová predniesol vo výročnom prejave pred francúzskymi veľvyslancami, pričom narážal na nové iniciatívy americkej administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Tá zvažuje opätovné oživenie záujmu o Grónsko vrátane možného využitia americkej armády, čo vyvolalo rozruch medzi európskymi spojencami.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Silná búrka zanechala 380-tisíc domácností vo Francúzsku bez prúdu

Silná búrka Goretti zasiahla sever Francúzska a zanechala po sebe značné škody – bez elektriny zostalo približne 380-tisíc domácností. Najviac zasiahnuté boli regióny severnej Normandie, Bretónska, Pikardie a oblasti okolo Paríža, píše portál France24.

Miestami vietor dosiahol extrémnu rýchlosť až 213 km/h a vyvrátil desiatky stromov, z ktorých niektoré spadli aj na obytné budovy. Nehlásia žiadne zranenia.

Výstrahy pred nepriaznivým počasím vydali meteorológovia aj v Británii, kde očakávali vietor s rýchlosťou do 160 km/h a sneženie najmä v strednom a severnom Anglicku.

Britské železnice upozornili na možné výpadky a cestujúcim odporučili zostať doma.

Európu zasiahla vlna extrémneho počasia, ktorá si vyžiadala už najmenej osem obetí – zatiaľ poslednou známou je muž z Albánska, ktorého našli v zaplavenej oblasti. Situácia sa podľa úradov stále vyvíja.

(pir)

Minúta  |  

Orbán ukázal list od Trumpa. Prezident ho podporil pred voľbami

Americký prezident Donald Trump vyjadril podporu maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. V liste, ktorý Orbán zverejnil na Facebooku, mu Trump praje veľa šťastia v kampani a zároveň ďakuje za pozvanie do Maďarska.

Hoci neuviedol, či krajinu osobne navštívi, spomenul, že jeho tím bude v kontakte ohľadom možného programu.

List datovaný 10. decembra potvrdzuje ich dlhoročné politické partnerstvo, keďže obaja lídri zdieľajú konzervatívne hodnoty a tvrdý postoj k migrácii.

Podľa očakávaní sa voľby v Maďarsku uskutočnia v apríli, pričom Orbán bude opäť bojovať o udržanie moci.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Majerský: Fico sľúbil výhradu vo svedomí, no v parlamente cúvol

Predseda KDH Milan Majerský obvinil premiéra Roberta Fica z neplnenia sľubov v súvislosti s výhradou vo svedomí. Tvrdí, že Fico pred hlasovaním o zmene ústavy verejne deklaroval ochotu návrh podporiť, no po jej schválení cúvol a návrh do parlamentu nepredložil.

Podľa Majerského KDH nemá dostatok síl na presadenie tejto legislatívy a naráža na nedostatok politickej vôle aj u ostatných strán.

Rokovania s klubom Smeru vraj nepriniesli výsledok. Zároveň však zdôraznil, že viaceré opozičné strany sú návrhu naklonené, keďže ide o otázku slobody svedomia.

Pripomenul, že podobné opatrenia fungujú aj v zahraničí – napríklad vo Francúzsku si zamestnanci môžu uplatniť výhradu vo svedomí pri práci v nedeľu.

KDH však podľa neho momentálne nedisponuje dostatočnou politickou silou na reálne presadenie tejto agendy.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Protesty v Iráne sa rozširujú, mladí žiadajú zmenu režimu

Irán čelí novej vlne protivládnych protestov, ktoré sa rýchlo rozšírili z Teheránu do všetkých 31 provincií. Tentoraz ide najmä o reakciu na kolaps meny a frustráciu mladých mužov z ekonomickej situácie a zahraničnej politiky režimu.

Demonštranti kritizujú podporu militantov v regióne a žiadajú zmenu priorít – namiesto investícií do jadrového programu chcú riešiť krízu životných nákladov.

Protesty zatiaľ nedosiahli rozsah nepokojov z rokov 2022 až 2023 po smrti Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela vo väzbe. Analytici však upozorňujú, že doterajšia stratégia režimu prestáva zaberať.

Americká agentúra Human Rights Activists News Agency informovala, že počas nepokojov bolo zabitých najmenej 34 protestujúcich a štyria členovia bezpečnostných síl a 2 200 ľudí bolo zatknutých.

Najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí čelí vážnej kríze autority. Bývalý vysokopostavený predstaviteľ reformného krídla establišmentu uviedol, že základné ideologické piliere Islamskej republiky — od vynucovaných pravidiel nosenia hidžábu až po zahraničnopolitické rozhodnutia — neoslovujú ľudí mladších ako 30 rokov, ktorí tvoria takmer polovicu populácie.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.