Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pavel: Turek adoroval nacistické Nemecko a zľahčoval násilné činy

Český prezident Petr Pavel odmietol vymenovať Filipa Turka, kandidáta strany Motoristi, za ministra životného prostredia.

V liste adresovanom premiérovi Andrejovi Babišovi poukázal na množstvo kontroverzných výrokov a postojov Turka, ktoré podľa neho spochybňujú jeho lojalitu k ústavným hodnotám ČR.

Pavel kritizoval najmä Turekovo adorovanie nacistického Nemecka, zľahčovanie nenávistných činov alebo spochybňovanie dôstojnosti žien a menšín. Podľa prezidenta nejde o ojedinelé prešľapy, ale o dlhodobý vzorec správania.

Pripomenul, že ústava mu umožňuje nevyhovieť návrhu premiéra v odôvodnených prípadoch.

Téma vyvolala v Česku silnú politickú debatu – Motoristi trvajú na svojej nominácii a zatiaľ iného kandidáta nepredstavili. Pavel vyjadril ochotu s Babišom naďalej komunikovať a hľadať riešenie.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Školský zákon poškodil znevýhodnené deti, tvrdí PS

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) kritizuje zmeny v školskom zákone, ktoré podľa neho zhoršili podmienky pre žiakov so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením.

Poslankyne Tina Gažovičová a Veronika Veslárová upozorňujú na vypustenie dvoch kľúčových podporných opatrení – odstraňovania fyzických bariér a diétneho stravovania. Tieto opatrenia mali byť podľa plánu obnovy od roku 2024 nárokovateľné.

PS navrhuje legislatívne zmeny, ktoré by školám umožnili pripraviť sa vopred na prijatie detí so špecifickými potrebami – napríklad ohlásením nástupu v predstihu. Zároveň chce zabezpečiť, aby sa zvýšené normatívy pre znevýhodnených žiakov využívali transparentne.

Navrhuje aj väčšiu účasť regionálnych úradov pri hľadaní vhodnej školy. Podľa neho štát nesmie nechať rodičov, aby sami hľadali školy s bezbariérovým prístupom alebo zdravotnými sestrami.

(tasr, pir)

Minúta  |  

EÚ predbežne schválila historickú dohodu s Mercosurom

Európska únia sa po desaťročiach rokovaní priblížila k podpisu najväčšej dohody o voľnom obchode vo svojej histórii.

Veľvyslanci členských štátov v piatok predbežne odobrili dohodu s juhoamerickým blokom Mercosur, čím otvorili cestu k jej oficiálnemu podpisu už budúci týždeň.

Komisia ju považuje za kľúčový nástroj na diverzifikáciu obchodných vzťahov, najmä voči USA a Číne.

Kritici však varujú pred negatívnym dopadom na európske poľnohospodárstvo – protesty poľnohospodárov zasiahli viaceré krajiny. Francúzsko a Poľsko zostávajú proti, zatiaľ čo Taliansko zmenilo postoj na „áno“.

Dohoda má zrušiť clá v hodnote štyroch miliárd eur a posilniť obchodný tok v objeme 111 miliárd eur. EÚ zavádza ochranné opatrenia na citlivé komodity.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Majiteľov baru v Crans-Montane predvolali na výsluch

Úrady predvolali na výsluch majiteľov baru Le Constellation, Jacquesa a Jessicu Morettiovcov, v švajčiarskom lyžiarskom stredisku Crans-Montana. Pri požiari na Nový rok tam zahynulo 40 ľudí.

Vyšetrovanie sa zameriava na podozrenie zo zabitia z nedbanlivosti a zlyhanie bezpečnostných opatrení. Podľa svedkov požiar pravdepodobne spôsobila iskrivá sviečka, ktorá zapálila horľavú izoláciu.

Viac ako polovicu obetí tvorili tínedžeri, ďalších 116 ľudí utrpelo zranenia.

Napriek rastúcej verejnej kritike zostáva pár na slobode, keďže podľa prokurátorov neboli splnené podmienky na ich zadržanie. Rodiny obetí už podali žaloby.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Väčšina Poliakov je proti euru, no zároveň nechce odchod z EÚ

Poľská verejnosť ostáva jednoznačne proeurópska, no zároveň skeptická voči prijatiu eura.

Podľa prieskumu inštitútu Pollster až 69 percent opýtaných odmieta myšlienku polexitu a rovnaký podiel, 70 percent, je proti zavedeniu spoločnej meny. Len pätina by euro podporila.

Členstvo v EÚ podporujú viac ako dve tretiny Poliakov, pričom viac ako polovica s odchodom zásadne nesúhlasí.

Tieto výsledky podľa denníka Super Express potvrdzujú dlhodobý postoj Poľska – priazeň k Únii ako takej, no zároveň opatrnosť voči prehĺbeniu integrácie cez eurozónu.

Prieskum vykonali na prelome rokov 2025 a 2026 na vzorke 1 002 dospelých.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Trump ruší druhú vlnu útokov na Venezuelu

Americký prezident Donald Trump v piatok oznámil, že USA rušia druhú vlnu útokov na Venezuelu. Rozhodnutie zdôvodnil zlepšenou spoluprácou medzi oboma krajinami.

Vyzdvihol najmä spoločné záujmy v ropnom priemysle, pričom tvrdí, že americké firmy plánujú investovať vo Venezuele až sto miliárd dolárov. Aj napriek pozitívnemu tónu však dodal, že všetky ropné tankery zostávajú na mieste „z bezpečnostných dôvodov“.

Oznámenie prišlo po tom, čo USA podnikli v štáte vojenský zásah a zadržali prezidenta Nicolása Madura.

Naznačil tiež možnosť spolupráce s opozičnou líderkou Machadovou, ktorú ešte nedávno odmietal. Podľa Trumpa USA tiež dobre vychádzajú s dočasnou prezidentkou Delcy Rodríguezovou.

Americký senát medzitým schválil rezolúciu, ktorá obmedzuje prezidentovu právomoc viesť ďalšie vojenské operácie bez súhlasu Kongresu.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.