Preskočiť na obsah
  |  

Británia pomohla USA pri zadržaní ruského tankera

Britské ozbrojené sily podporili USA pri zadržaní ruského ropného tankera Marinera v medzinárodných vodách medzi Spojeným kráľovstvom, Islandom a Grónskom. Plavidlo, predtým známe ako Bella 1, podliehalo sankciám a podľa USA porušovalo námornú blokádu Venezuely. Píše Telegraph.

Do dvojtýždňovej operácie sa zapojili aj britská pobrežná stráž, špionážne lietadlá RAF a americké vojenské lietadlá, ktoré operovali z britských základní. Námorné hliadkové lietadlo Poseidon MRA1 RAF pozorovali nad severným Atlantikom krátko predtým, než vyplo svoj transpondér.

Minister obrany John Healey potvrdil britskú účasť a označil tanker za loď s „pochybnou“ históriou, spojenú s „rusko-iránskou osou“. Zásah je podľa neho súčasťou globálneho úsilia proti tieňovej flotile, ktorá podnecuje konflikty a porušuje sankcie.

Healey zdôraznil, že Spojené kráľovstvo bude i naďalej chrániť svoju bezpečnosť a hospodárstvo. Operáciu označil za dôkaz silného obranného partnerstva s USA.

Ruské ministerstvo dopravy kritizovalo zadržanie ako porušenie medzinárodného práva. Spojené štáty zároveň oznámili ďalší zásah na palube lode M/T Sophia v Karibiku, ktorá údajne tiež porušovala sankcie.

(max)

  |  

NATO nie je v kríze, tvrdí americký generál po výrokoch Trumpa

Aj napriek opakovaným vyjadreniam amerického prezidenta Donalda Trumpa o záujme USA prevziať kontrolu nad Grónskom nie je NATO v kríze. Vyhlásil to v piatok hlavný veliteľ spojeneckých síl v Európe Alexus Grynkewich počas návštevy Fínska.

„Zatiaľ to nemalo žiadny vplyv na moju prácu na vojenskej úrovni. Sme aj dnes pripravení brániť každý centimeter územia Aliancie,“ potvrdil s tým, že podľa neho NATO momentálne nie je ani zďaleka v kríze.

Či by Severoatlantická aliancia prežila bez Spojených štátov, odmietol komentovať.

Jeho vyjadrenie prišlo po tom, ako Trump vyslovil, že USA si možno budú musieť voliť medzi zachovaním NATO a získaním Grónska. V rozhovore pre denník New York Times naznačil, že získanie tohto autonómneho dánskeho územia môže byť pre USA prioritou, pričom nevylúčil ani použitie vojenskej sily.

Grónsko má približne 57-tisíc obyvateľov a je bohaté na nerastné suroviny. Vyjadrenia amerického prezidenta vyvolali medzinárodnú reakciu.

Budúci týždeň sa má minister zahraničných vecí USA Marco Rubio stretnúť s predstaviteľmi Dánska a Grónska.

(tasr, afp, max)

  |  

Rusi zasiahli dve civilné nákladné lode, hlási Ukrajina

Rusko zaútočilo dronmi na dve civilné nákladné lode pri južnom ukrajinskom pobreží v Odeskej oblasti. Jeden sýrsky občan pri útoku zahynul, ďalší skončil zranený, informovali v piatok ukrajinskí predstavitelia.

Jedna z lodí plávala podľa nich pod vlajkou Svätého Krištofa a Nevisu a smerovala do prístavu Čornomorsk, kde mala vyzdvihnúť náklad obilia. Druhá, označená ako Wael K, sa nachádzala pri prístave Odesa, plavila sa pod vlajkou Komorských ostrovov a prepravovala sójové bôby.

Podľa podpredsedu vlády Oleksija Kulebu ide o zámerné útoky na civilnú lodnú dopravu a potravinovú logistiku. Zverejnil aj fotografie plavidiel s názvami Ladonna a Wael K, ktoré boli terčom útoku.

Odeské prístavy sú kľúčové pre vývoz ukrajinských komodít. Podľa údajov ukrajinského úradu pre námorné prístavy počet ruských útokov na prístavy v tejto oblasti stúpol medziročne takmer trojnásobne, a to na 96 počas minulého roka.

(reuters, max)

  |  

Vyšetrovatelia obvinili ďalšie osoby v kauze Karlosa Vémolu

V prípade distribúcie kokaínu, ktorý sa týka aj známeho českého zápasníka Karla „Karlosa“ Vémolu, polícia obvinila ďalších dvoch mužov. Celkovo je tak z drogovej trestnej činnosti obvinených už päť osôb, pričom štyria sú väzobne stíhaní.

„Začiatkom roka boli v tejto veci obvinení ďalší dvaja muži, obaja českí občania,“ spresnila hovorkyňa Národnej protidrogovej centrály Lucie Šmoldasová. Jednému z nich hrozí 12 rokov väzenia, druhému až 18 rokov.

Vémolu zadržala polícia 23. decembra spolu s dvomi ďalšími mužmi. Trojicu obvinili vyšetrovatelia z obzvlášť závažnej organizovanej trestnej činnosti spojenej s drogami v medzinárodnom rozsahu. V tomto prípade im hrozí až 18 rokov za mrežami.

Pre Vémolu nejde o prvý kontakt so zákonom v súvislosti s drogami. Už v minulosti ho v Spojenom kráľovstve odsúdili za drogový delikt na niekoľkomesačný trest vo väzení.

(tasr, čt24, max)

  |  

Leyenová potvrdila pomoc Únie Sýrii v stovkách miliónoch eur

Európska únia poskytne Sýrii tento a budúci rok približne 620 miliónov eur na povojnovú obnovu, bilaterálnu podporu a humanitárnu pomoc. Potvrdila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„Po rokoch devastácie za Asadovho režimu sú potreby Sýrie v oblasti obnovy a rekonštrukcie obrovské a ja som to videla na vlastné oči,“ neopomenula počas návštevy sýrskeho hlavného mesta Damask.

Von der Leyenová avizovala, že Únia chce začať rokovania o obnovení dohody o spolupráci so Sýriou a že s touto krajinou sa začne nové politické partnerstvo vrátane rokovaní na vysokej úrovni v prvej polovici roka 2026.

EÚ minulý rok zrušila ekonomické sankcie voči Sýrii po tom, ako povstalci po viac ako desaťročí občianskej vojny zvrhli dlhoročného autokratického prezidenta Bašára Asada.

Hlavná eurokomisárka uviedla, že nedávna eskalácia násilia v severosýrskom meste Aleppo medzi vládnymi silami a kurdskými bojovníkmi tento týždeň je „znepokojujúca“ a že pokračujúci dialóg medzi všetkými stranami je „naliehavo potrebný“.

(reuters, max)

  |  

Šutaj Eštok: Európa musí konať za seba, nie byť príveskom mocností

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) upozornil, že Európa sa musí prebudiť a začať konať ako samostatný politický hráč, nie ako „pasívny prívesok“ iných mocností.

Vo svojom vyjadrení na sociálnej sieti kritizoval súčasnú orientáciu Únie na ideologické témy a zdôraznil potrebu posilnenia jej politickej, bezpečnostnej a ekonomickej kapacity. Európska únia by podľa neho mala podporovať členské štáty v ochrane ich národných záujmov, nie ich suverenitu oslabovať.

Šutaj Eštok zároveň poukázal na meniacu sa geopolitickú situáciu, najmä na odklon USA od medzinárodných záväzkov, čo podľa neho signalizuje nutnosť väčšej samostatnosti Európy.

Vyzdvihol odsúdenie ruskej agresie na Ukrajine, no upozornil, že princípy medzinárodného práva treba uplatňovať univerzálne.

V závere apeloval na Úniu, aby konala v záujme vlastnej dôveryhodnosti a budúcnosti.

(tasr, pir)