Preskočiť na obsah
  |  

Rezort chce zvýšiť rýchlosť vlakov medzi Košicami a Bratislavou

Expresné vlaky medzi Bratislavou a Košicami by mohli v budúcnosti jazdiť rýchlejšie. Ministerstvo dopravy po roku prevádzky hodinového taktu diaľkových vlakov túto možnosť zvažuje, pričom skúsenosti s rýchlejšími spojmi hodnotí pozitívne.

Z 30 expresov, ktoré premávajú každú hodinu, sú štyri zrýchlené spoje Kriváň, ktoré trasu zvládnu za menej ako päť hodín. Ostatné vlaky Tatran jazdia trasu do päť a pol hodiny.

Zavedenie hodinového intervalu prinieslo podľa rezortu výrazné zlepšenie – počet cestujúcich stúpol o viac ako 20 percent. Podľa hovorkyne ministerstva Petry Poláčikovej sa zároveň lepšie rozložil dopyt, znížila sa preplnenosť vlakov a zlepšila sa dochvíľnosť napriek rozsiahlym modernizáciám na trati.

Železničná spoločnosť Slovensko potvrdila, že trať Bratislava – Košice patrí k najvyťaženejším. Vlaky prevádzkované nimi dosahujú vysokú spoľahlivosť, a teda mieru dodržiavania plánovaných príchodov a odchodov.

V prípade meškaní spôsobených dopravcom plnia grafikon na 99 percent a celkovo vrátane externých príčin dosahuje dochvíľnosť 90 percent.

(tasr, max)

  |  

USA stiahli podporu globálnemu fondu na prevenciu extrémizmu

Globálny fond pre angažovanosť komunít a odolnosť kritizoval rozhodnutie USA stiahnuť podporu preventívnym programom proti násilnému extrémizmu. Fond upozornil, že rozhodnutie prichádza v čase, keď riziko militantných útokov na Blízkom východe a v africkom Saheli rastie.

Fond bol medzi 35 medzinárodnými agentúrami a 31 subjektmi OSN, z ktorých sa Spojené štáty podľa memoranda Bieleho domu stiahli, odôvodňujúc to odporom voči americkým záujmom.

Šéf fondu Khalid Koser skonštatoval, že rozhodnutie prišlo bez vysvetlenia a naznačuje ideologický posun administratívy Donalda Trumpa od multilaterálnej prevencie k bezpečnostne zameraným opatreniam.

Podľa Kosera sa hrozba radikalizácie zvyšuje najmä v oblastiach ako Afganistan, Sahel či táboroch v severovýchodnej Sýrii a varoval pred dôsledkami: „O desať rokov budeme čeliť mnohým teroristom, ak nebudeme investovať do prevencie.“

USA pomáhali financovať programy spomínaného fondu v oblastiach bývalého pôsobenia Islamského štátu. Po odchode USA bude fond pokračovať, no bez jedného z hlavných podporovateľov. Ponesie tak väčšie bremeno, pričom jeho rozpočet 50 miliónov dolárov zostáva nezmenený.

(reuters, max)

  |  

Reper Diddy od prezidenta Trumpa milosť nedostane

Americký prezident Donald Trump oznámil, že hudobný producent Sean Combs, známy aj ako Puff Daddy či Diddy, ho listom požiadal o milosť. Trump však pre New York Times priznal, že o udelení milosti neuvažuje.

Poznamenal, že ho listom oslovil aj napriek tomu, že ich vzťah sa v minulosti zhoršil po reperovej kritike jeho prvého prezidentského obdobia.

Combsa vlani odsúdili na 50 mesiacov väzenia pre obvinenia súvisiace s prostitúciou. Jeho advokáti sa voči rozsudku odvolali a označili ho za nespravodlivé stíhanie.

Šéf Bieleho domu zároveň odmietol možnosť milosti aj pre ďalšie známe osoby – venezuelského lídra Nicolása Madura, bývalého senátora Roberta Menendeza a podnikateľa Sama Bankman-Frieda. Na otázku, či by udelil milosť bývalému policajtovi Derekovi Chauvinovi, ​​ktorý zavraždil Georgea Floyda, Trump odpovedal, že ho o to nikto nežiadal.

Prezident Trump v minulosti udeľoval milosť svojim spojencom a kritizoval americké ministerstvo spravodlivosti za údajne politicky motivované stíhania počas administratívy jeho predchodcu Joea Bidena. Milosť nedávno udelil bývalému prezidentovi Hondurasu Juanovi Orlandovi Hernándezovi, odsúdenému v prípade veľkého drogového sprisahania.

(max)

  |  

Proti nemravnosti AI chce Nemecko bojovať legislatívou

Nemecké ministerstvo spravodlivosti plánuje predstaviť legislatívne opatrenia na boj proti zneužívaniu umelej inteligencie pri vytváraní sexuálne explicitných obrázkov bez súhlasu dotknutých osôb. Reaguje tak na rastúce znepokojenie z používania nástroja Grok, četbotu s AI na platforme X Elona Muska.

Ten sa stal predmetom vyšetrovania v Európe pre svoj takzvaný pikantný režim. Generoval totiž obrázky žien a detí v minimálnom oblečení, často bez ich vedomia. Nemecký minister médií vyzval Európsku komisiu, aby zastavila túto „industrializáciu sexuálneho obťažovania“.

Hovorkyňa rezortu spravodlivosti Anna-Lena Beckfeldová konkretizovala, že Nemecko pripravuje návrh zákona proti digitálnemu násiliu. Cieľom je umožniť obetiam účinnejšiu obranu a využiť trestné právo na boj proti systematickému porušovaniu osobných práv pomocou AI manipulácie.

Spoločnosť xAI medzičasom obmedzila generovanie obrázkov len na platiacich používateľov. Musk avizoval, že každý, kto využije Grok na tvorbu nelegálneho obsahu, bude niesť zodpovednosť ako pri jeho nahrávaní.

(reuters, max)

  |  

Šutaj Eštok: Ukrajinci do systému dávajú viac, než z neho berú

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) odmietol tvrdenia o údajnom masovom zneužívaní štátnych dávok utečencami z Ukrajiny. Deklaroval, že ide o hoaxy a manipulácie, ktoré sa nezakladajú na pravde.

Takzvané dočasné útočisko nie je podľa neho azyl, ide o dočasnú ochranu podľa práva Európskej únie zavedenú pre výnimočnú situáciu.

Osoby s týmto statusom môžu podľa Šutaja Eštoka zo Slovenska vycestovať a vrátiť sa späť, je to zákonné. Zároveň však platí, že ak sa na Slovensku reálne takéto osoby nezdržiavajú, nemajú nárok na akékoľvek dávky ani príspevky zo strany štátu.

Po sprísnení pravidiel poberá podľa ministra v súčasnosti príspevok na ubytovanie približne deväťtisíc osôb, ktoré utiekli pred vojnovým konfliktom. Väčšina si bývanie hradí podľa jeho slov z vlastných zdrojov a významná časť pomoci je financovaná z európskych peňazí, nie zo štátneho rozpočtu: „Podotýkam, že sme to umožnili najmä pre matky s deťmi a zdravotne ťažko znevýhodnené osoby.“

Pozornosť upriamil aj na fakt, že na Slovensku v súčasnosti pracuje a platí odvody približne 70-tisíc osôb z Ukrajiny, ktoré do systému odviedli viac - údajne ide o stovky miliónov eur -, než z neho vyčerpali.

(tasr, max)

  |  

Opozičný líder Venezuely Urrutia žiada uznanie svojho víťazstva

Venezuelský opozičný líder Edmundo González Urrutia, ktorý žije v exile v Španielsku, v piatok vyzval na výslovné uznanie svojho víťazstva v prezidentských voľbách pred dvomi rokmi. Opozícia dlhodobo prezentuje, že González Urrutia je legitímnym víťazom.

Oficiálne bol za prezidenta vyhlásený Nicolás Maduro, ktorého začiatkom januára americké elitné jednotky uniesli do Spojených štátov.

V telefonickom rozhovore so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom Urrutia zdôraznil, že „obnova demokracie vo Venezuele je podmienená výslovným uznaním výsledkov volieb z 28. júla 2024“.

González Urrutia utiekol zo svojej vlasti po vydaní zatykača v septembri 2024 a našiel útočisko v Madride. Vo štvrtok privítal aj prepustenie politických väzňov vrátane bývalého kandidáta Enriqueho Márqueza a viacerých Španielov.

Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares potvrdil príchod štyroch prepustených Španielov do Madridu a informoval o telefonáte s americkým ministrom Marcom Rubiom, ktorý sa týkal i postavenia španielskych firiem vo Venezuele.

Do Caracasu v piatok dorazila americká diplomatická delegácia, aby posúdila znovuotvorenie veľvyslanectva. Prezident Donald Trump má stretnutie s predstaviteľmi ropných spoločností z dôvodu svojej stratégie pre Venezuelu.

(tasr, max)