Preskočiť na obsah
  |  

Leyenová potvrdila pomoc Únie Sýrii v stovkách miliónoch eur

Európska únia poskytne Sýrii tento a budúci rok približne 620 miliónov eur na povojnovú obnovu, bilaterálnu podporu a humanitárnu pomoc. Potvrdila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„Po rokoch devastácie za Asadovho režimu sú potreby Sýrie v oblasti obnovy a rekonštrukcie obrovské a ja som to videla na vlastné oči,“ neopomenula počas návštevy sýrskeho hlavného mesta Damask.

Von der Leyenová avizovala, že Únia chce začať rokovania o obnovení dohody o spolupráci so Sýriou a že s touto krajinou sa začne nové politické partnerstvo vrátane rokovaní na vysokej úrovni v prvej polovici roka 2026.

EÚ minulý rok zrušila ekonomické sankcie voči Sýrii po tom, ako povstalci po viac ako desaťročí občianskej vojny zvrhli dlhoročného autokratického prezidenta Bašára Asada.

Hlavná eurokomisárka uviedla, že nedávna eskalácia násilia v severosýrskom meste Aleppo medzi vládnymi silami a kurdskými bojovníkmi tento týždeň je „znepokojujúca“ a že pokračujúci dialóg medzi všetkými stranami je „naliehavo potrebný“.

(reuters, max)

  |  

Šutaj Eštok: Európa musí konať za seba, nie byť príveskom mocností

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) upozornil, že Európa sa musí prebudiť a začať konať ako samostatný politický hráč, nie ako „pasívny prívesok“ iných mocností.

Vo svojom vyjadrení na sociálnej sieti kritizoval súčasnú orientáciu Únie na ideologické témy a zdôraznil potrebu posilnenia jej politickej, bezpečnostnej a ekonomickej kapacity. Európska únia by podľa neho mala podporovať členské štáty v ochrane ich národných záujmov, nie ich suverenitu oslabovať.

Šutaj Eštok zároveň poukázal na meniacu sa geopolitickú situáciu, najmä na odklon USA od medzinárodných záväzkov, čo podľa neho signalizuje nutnosť väčšej samostatnosti Európy.

Vyzdvihol odsúdenie ruskej agresie na Ukrajine, no upozornil, že princípy medzinárodného práva treba uplatňovať univerzálne.

V závere apeloval na Úniu, aby konala v záujme vlastnej dôveryhodnosti a budúcnosti.

(tasr, pir)

  |  

Washington zadržal už piatu loď naloženú ropou z Venezuely

Americké ozbrojené sily zadržali v Karibiku tanker Olina. Ide o piate plavidlo zaistené v priebehu niekoľkých týždňov v rámci sprísnenia sankcií voči vývozu venezuelskej ropy. Informovali o tom americkí predstavitelia.

Loď Olina, ktorá plávala pod falošnou vlajkou Východného Timoru, bola plne naložená ropou z Venezuely. Južné velenie USA nasadilo jednotky zo Spoločnej pracovnej skupiny Southern Spear, ktoré sa vylodili z lietadlovej lode USS Gerald R. Ford a bez incidentov loď zaistili.

„Pre zločincov neexistuje bezpečné útočisko,“ zhodnotili americké úrady po zásahu. Podľa námorníkov Olina opustila Venezuelu krátko po tom, ako Spojené štáty 3. januára zadržali prezidenta Nicolása Madura, a vracala sa s plným nákladom do regiónu.

AIS systém lode bol naposledy aktívny pred 52 dňami. USA loď sankcionovali už v januári 2025 pod menom Minerva M ako súčasť takzvanej tieňovej flotily.

Zaistenie Oliny je súčasťou operácie, v rámci ktorej už Američana zadržali lode M Sophia, Skylyn, Min Hang a Merope. Ďalších sedem tankerov sa má vrátiť do Venezuely v najbližších dňoch.

(reuters, max)

  |  

Varšava si predvolala maďarského veľvyslanca pre azyl Poliakom

Poľské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo maďarského veľvyslanca po tom, ako Budapešť udelila azyl dvom poľským občanom. Tieto osoby zatiaľ verejne neidentifikovali. Hovorca poľského ministerstva Maciej Wewior oznámil, že Varšava vyjadrí Maďarsku námietku voči tomuto rozhodnutiu.

Informáciu zverejnil web VSquare, podľa ktorého maďarská delegácia v Bruseli rozoslala list o udelení azylu. V liste neuviedli mená ani dôvody. Maďarská vláda na žiadosti o komentár bezprostredne nereagovala.

V roku 2024 poskytlo Maďarsko azyl aj Marcinovi Romanowskému, bývalému námestníkovi poľského ministra spravodlivosti zo strany Právo a spravodlivosť (PiS). Poľskí prokurátori ho obviňujú zo zneužitia verejných financií, čo Romanowski odmieta.

Ďalší predstaviteľ PiS, exminister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, zostal v Budapešti po tom, ako poľský parlament odhlasoval jeho zbavenie imunity. Médiá špekulujú, že aj on mohol požiadať o azyl.

Vzťahy medzi Poľskom a Maďarskom, kedysi úzkymi spojencami, sa zhoršili najmä pre odlišný postoj k Rusku. Napätie sa prehĺbilo po nástupe proeurópskej vlády Donalda Tuska, ktorá sľubuje vyvodenie zodpovednosti voči predstaviteľom bývalej vlády.

(reuters, max)

  |  

Spolumajiteľa baru po tragickom požiari zadržali pre riziko úteku

Jacquesa Morettiho, spolumajiteľa baru Le Constellation, zadržali vo švajčiarskom meste Sion pre možné riziko úteku. Informovali o tom miestne noviny 24 Heures.

Polícia kantónu Valais odmietla poskytnúť podrobnosti s odvolaním sa na prokuratúru, ktorá na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovala.

Moretti a jeho manželka Jessica čelia vyšetrovaniu pre podozrenia z trestných činov vrátane zabitia z nedbanlivosti v súvislosti s tragickým požiarom v ich bare Le Constellation v lyžiarskom stredisku Crans-Montana. K požiaru došlo na Nový rok a vyžiadal si životy 40 osôb, prevažne tínedžerov. Ďalších 116 osôb utrpelo zranenia.

Podľa svedkov požiar spôsobila pyrotechnika, ktorá zapálila horľavé stropné materiály. Vyšetrovanie sa zameriava na zlyhanie bezpečnostných opatrení a porušenie predpisov.

(reuters, max)

  |  

Meloniová: Vojenský zásah USA v Grónsku by ohrozil jednotu NATO

Talianska premiérka Giorgia Meloniová neverí, že Spojené štáty použijú silu na získanie kontroly nad Grónskom. Na novoročnej tlačovej konferencii tak reagovala na špekulácie, ktoré sa objavili po víkendovej operácii USA vo Venezuele.

Podľa Meloniovej by takýto krok mohol vážne ohroziť stabilitu NATO. Zároveň zdôraznila potrebu posilniť aliančnú prítomnosť v Arktíde vrátane Grónska, aby sa predišlo zasahovaniu iných globálnych aktérov.

Ubezpečila, že vojenské riešenie by nebolo v záujme žiadnej strany – ani samotných Spojených štátov.

Ako blízka spojenkyňa prezidenta USA Donalda Trumpa upozornila, že akékoľvek kroky voči tomuto autonómnemu územiu by mali ďalekosiahle dôsledky. Pripomenula aj rastúci strategický význam Arktídy.

(reuters, pir)