Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šutaj Eštok: Ukrajinci do systému dávajú viac, než z neho berú

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) odmietol tvrdenia o údajnom masovom zneužívaní štátnych dávok utečencami z Ukrajiny. Deklaroval, že ide o hoaxy a manipulácie, ktoré sa nezakladajú na pravde.

Takzvané dočasné útočisko nie je podľa neho azyl, ide o dočasnú ochranu podľa práva Európskej únie zavedenú pre výnimočnú situáciu.

Osoby s týmto statusom môžu podľa Šutaja Eštoka zo Slovenska vycestovať a vrátiť sa späť, je to zákonné. Zároveň však platí, že ak sa na Slovensku reálne takéto osoby nezdržiavajú, nemajú nárok na akékoľvek dávky ani príspevky zo strany štátu.

Po sprísnení pravidiel poberá podľa ministra v súčasnosti príspevok na ubytovanie približne deväťtisíc osôb, ktoré utiekli pred vojnovým konfliktom. Väčšina si bývanie hradí podľa jeho slov z vlastných zdrojov a významná časť pomoci je financovaná z európskych peňazí, nie zo štátneho rozpočtu: „Podotýkam, že sme to umožnili najmä pre matky s deťmi a zdravotne ťažko znevýhodnené osoby.“

Pozornosť upriamil aj na fakt, že na Slovensku v súčasnosti pracuje a platí odvody približne 70-tisíc osôb z Ukrajiny, ktoré do systému odviedli viac - údajne ide o stovky miliónov eur -, než z neho vyčerpali.

(tasr, max)

Minúta  |  

Opozičný líder Venezuely Urrutia žiada uznanie svojho víťazstva

Venezuelský opozičný líder Edmundo González Urrutia, ktorý žije v exile v Španielsku, v piatok vyzval na výslovné uznanie svojho víťazstva v prezidentských voľbách pred dvomi rokmi. Opozícia dlhodobo prezentuje, že González Urrutia je legitímnym víťazom.

Oficiálne bol za prezidenta vyhlásený Nicolás Maduro, ktorého začiatkom januára americké elitné jednotky uniesli do Spojených štátov.

V telefonickom rozhovore so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom Urrutia zdôraznil, že „obnova demokracie vo Venezuele je podmienená výslovným uznaním výsledkov volieb z 28. júla 2024“.

González Urrutia utiekol zo svojej vlasti po vydaní zatykača v septembri 2024 a našiel útočisko v Madride. Vo štvrtok privítal aj prepustenie politických väzňov vrátane bývalého kandidáta Enriqueho Márqueza a viacerých Španielov.

Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares potvrdil príchod štyroch prepustených Španielov do Madridu a informoval o telefonáte s americkým ministrom Marcom Rubiom, ktorý sa týkal i postavenia španielskych firiem vo Venezuele.

Do Caracasu v piatok dorazila americká diplomatická delegácia, aby posúdila znovuotvorenie veľvyslanectva. Prezident Donald Trump má stretnutie s predstaviteľmi ropných spoločností z dôvodu svojej stratégie pre Venezuelu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Turek chce žalovať prezidenta Pavla za slová k jeho nominácii

Český poslanec Filip Turek zo strany Motoristi oznámil, že podá žalobu na ochranu osobnosti voči prezidentovi Petrovi Pavlovi. Reaguje tak na prezidentove dôvody, prečo odmietol jeho nomináciu na post ministra životného prostredia.

Turek vyjadrenia hlavy štátu označil za urážlivé a žiada ospravedlnenie. Informoval o tom počas návštevy Kyjeva.

Prezident Pavel v piatkovom liste premiérovi Andrejovi Babišovi zdôvodnil, že Turek opakovane prejavil nedostatok rešpektu k ústavným hodnotám i obdiv k nacistickému Nemecku. Podľa hlavy štátu spochybňuje rovnosť žien a menšín a zľahčuje nenávistné činy. Podľa Pavla tak nejde o jednorazové excesy, ale o dlhodobý a intenzívny vzorec správania.

Na otázku, či v tom prípade v koalícii nezvažujú podanie kompetenčnej žaloby na prezidenta na ústavný súd, ktorý by opakujúcu sa diskusiu o rozsahu právomocí českej hlavy štátu pri tvorbe vlády ukončil, odpovedal, že nie. „A vylučujem ani to, že by sme ako Motoristi nejakým spôsobom vydierali vládu,“ dodal Turek.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zomrela spisovateľka a novinárka Jana Šimulčíková

Vo veku 88 rokov zomrela 5. januára 2026 spisovateľka, novinárka a prekladateľka Jana Šimulčíková. O jej úmrtí informovala jej dcéra Barbora Jurgówska. Posledná rozlúčka so zosnulou sa uskutoční 15. januára v bratislavskom krematóriu.

Jana Šimulčíková pôsobila ako jazyková redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá a ako redaktorka v rôznych médiách vrátane časopisu Slovenka i Pravdy, ale aj v časopise Daniela a v denníku Slovenská republika v Bratislave.

Významne sa venovala prekladateľskej a literárnej tvorbe, pričom sa sústredila najmä na tematiku dospievajúcej mládeže.

Počas svojho života vydala 23 autorských kníh a približne rovnaký počet prekladov. Z nemčiny preložila viac než 20 titulov, a to najmä z oblasti detskej dobrodružnej populárnej literatúry. Jej dielo zahŕňa i básnickú zbierku.

Za svoju tvorbu získala viacero významných ocenení, medzi nimi Štúrovu cenu, ocenenie Najlepšia detská kniha a literárne ocenenie Trojruža.

(tasr, max)

Minúta  |  

Británia pomohla USA pri zadržaní ruského tankera

Britské ozbrojené sily podporili USA pri zadržaní ruského ropného tankera Marinera v medzinárodných vodách medzi Spojeným kráľovstvom, Islandom a Grónskom. Plavidlo, predtým známe ako Bella 1, podliehalo sankciám a podľa USA porušovalo námornú blokádu Venezuely. Píše Telegraph.

Do dvojtýždňovej operácie sa zapojili aj britská pobrežná stráž, špionážne lietadlá RAF a americké vojenské lietadlá, ktoré operovali z britských základní. Námorné hliadkové lietadlo Poseidon MRA1 RAF pozorovali nad severným Atlantikom krátko predtým, než vyplo svoj transpondér.

Minister obrany John Healey potvrdil britskú účasť a označil tanker za loď s „pochybnou“ históriou, spojenú s „rusko-iránskou osou“. Zásah je podľa neho súčasťou globálneho úsilia proti tieňovej flotile, ktorá podnecuje konflikty a porušuje sankcie.

Healey zdôraznil, že Spojené kráľovstvo bude i naďalej chrániť svoju bezpečnosť a hospodárstvo. Operáciu označil za dôkaz silného obranného partnerstva s USA.

Ruské ministerstvo dopravy kritizovalo zadržanie ako porušenie medzinárodného práva. Spojené štáty zároveň oznámili ďalší zásah na palube lode M/T Sophia v Karibiku, ktorá údajne tiež porušovala sankcie.

(max)

Minúta  |  

NATO nie je v kríze, tvrdí americký generál po výrokoch Trumpa

Aj napriek opakovaným vyjadreniam amerického prezidenta Donalda Trumpa o záujme USA prevziať kontrolu nad Grónskom nie je NATO v kríze. Vyhlásil to v piatok hlavný veliteľ spojeneckých síl v Európe Alexus Grynkewich počas návštevy Fínska.

„Zatiaľ to nemalo žiadny vplyv na moju prácu na vojenskej úrovni. Sme aj dnes pripravení brániť každý centimeter územia Aliancie,“ potvrdil s tým, že podľa neho NATO momentálne nie je ani zďaleka v kríze.

Či by Severoatlantická aliancia prežila bez Spojených štátov, odmietol komentovať.

Jeho vyjadrenie prišlo po tom, ako Trump vyslovil, že USA si možno budú musieť voliť medzi zachovaním NATO a získaním Grónska. V rozhovore pre denník New York Times naznačil, že získanie tohto autonómneho dánskeho územia môže byť pre USA prioritou, pričom nevylúčil ani použitie vojenskej sily.

Grónsko má približne 57-tisíc obyvateľov a je bohaté na nerastné suroviny. Vyjadrenia amerického prezidenta vyvolali medzinárodnú reakciu.

Budúci týždeň sa má minister zahraničných vecí USA Marco Rubio stretnúť s predstaviteľmi Dánska a Grónska.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.