Preskočiť na obsah
  |  

Gašpar: Fico je stále schopný viesť Smer, nechcem ho nahradiť

Podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar tvrdí, že Robert Fico je stále schopný viesť stranu. V rozhovore pre TASR odmietol špekulácie, že by ho chcel nahradiť, a uviedol, že debata o „nástupníctve“ sa podľa neho zatiaľ nekonala.

Gašpar zároveň pripúšťa, že strana musí strategicky myslieť na budúcnosť a postupne vychovávať mladšiu generáciu politikov. „Stále si myslím, že Robert Fico je aj vekom, aj fyzicky ešte schopný viesť stranu,“ povedal.

Dodal však, že Smer by mal zviditeľňovať novú tvár tak, ako sa kedysi formovala politická osobnosť Fica. Podľa Gašpara má strana záujem aj medzi mladšími voličmi a „neplatí, že je to už len strana dôchodcov“.

Sám ambíciu viesť Smer nemá. Jeho úlohu vidí najmä v príprave mladších ľudí pre politiku. Za možných budúcich lídrov označil viacerých predstaviteľov vedenia, spomenul aj Roberta Kaliňáka. Zmenu vedenia však nepovažuje za tému najbližších volieb.

(tasr, lud)

  |  

NASA stanovila termín návratu posádky Crew-11 na Zem

NASA v piatok uviedla, že spolu so spoločnosťou SpaceX plánuje odpojenie misie Crew-11 od Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) najskôr v stredu 14. januára o 17:00 východného času (23:00 SEČ). Termín však môžu posunúť v závislosti od počasia.

NASA už začiatkom týždňa oznámila, že zvažuje skorší návrat posádky z ISS pre „zdravotné obavy“ týkajúce sa jedného z astronautov.

Agentúra predtým zrušila plánovaný výstup do vesmíru a podľa vyjadrení prioritne posudzuje bezpečnosť všetkých účastníkov misie. Postihnutý astronaut je stabilizovaný, jeho meno zatiaľ nezverejnili.

Crew-11, ktorú tvoria dvaja Američania, Japonec a Rus, dorazila na ISS v auguste, pričom ich návrat bol plánovaný na máj.

Zdravotné komplikácie astronautov NASA zvyčajne nezverejňuje a tieto prípady považujú za prísne dôverné.

(reuters, lud)

  |  

Tisíce hasičov bojujú s ničivými požiarmi v austrálskej Viktórii

V austrálskom štáte Viktória v sobotu pokračoval boj s rozsiahlymi lesnými požiarmi. Nasadené sú tisíce hasičov, ktorí sa snažia dostať plamene pod kontrolu po tom, čo zničili domy, vyradili elektrinu a spálili rozsiahle plochy vegetácie. Požiare prepukli uprostred týždňa počas vlny horúčav na juhovýchode Austrálie.

Úrady ráno oznámili, že zhorelo viac ako 300-tisíc hektárov a v celom štáte naďalej horí desať veľkých ohnísk. Zničených je vyše 130 stavieb vrátane domov a bez elektriny zostalo približne 38-tisíc domácností a firiem.

Austrálsky premiér Anthony Albanese varoval pred „extrémne nebezpečným“ počasím a odkázal, že myslí na ľudí v zasiahnutých regiónoch.

Jeden z najväčších požiarov pri meste Longwood severne od Melbourne spálil asi 130-tisíc hektárov, zničil 30 stavieb a poškodil aj vinohrady a poľnohospodársku pôdu. Desiatky obcí evakuovali, parky a kempingy sú zatvorené.

(reuters, lud)

  |  

Trump: USA musia vlastniť Grónsko, aby odradili Rusko a Čínu

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že USA „musia vlastniť“ Grónsko, aby zabránili tomu, že ho v budúcnosti obsadí Rusko alebo Čína.

Povedal to v piatok v Bielom dome počas stretnutia s predstaviteľmi ropných spoločností. „Urobíme niečo s Grónskom, či sa im to páči alebo nie,“ odkázal Trump s tým, že inak by sa z Ruska alebo Číny stal americký „sused“.

Trump tvrdí, že samotná vojenská prítomnosť USA na ostrove na základe dohody s Dánskom z roku 1951 nestačí. „Vlastníctvo bránite. Prenájmy nebránite,“ dodal. Grónsko, kde žije približne 57-tisíc ľudí, je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva.

Podľa Reuters Biely dom zvažuje viacero scenárov, ako dostať Grónsko pod kontrolu USA – od finančných stimulov pre obyvateľov až po možnosť nasadenia armády.

Dánsko aj viaceré európske krajiny reagovali odmietavo. V spoločnom vyhlásení zdôraznili, že o budúcich vzťahoch môžu rozhodovať iba Grónsko a Dánsko.

(reuters, lud)

  |  

KĽDR obvinila Soul z narušenia jej vzdušného priestoru

Severná Kórea v sobotu obvinila Južnú Kóreu, že 4. januára opäť vyslala dron do jej vzdušného priestoru, čím mala narušiť suverenitu krajiny.

Podľa štátnej agentúry KCNA dron odštartoval z ostrova pri juhokórejskom Inčchone, preletel približne osem kilometrov a severokórejská armáda ho zostrelila.

Údajne bol vybavený kamerami a mal snímať „významné“ severokórejské objekty. KCNA zverejnila fotografie zvyškov dronu aj letecké zábery budov, ktoré vraj zachytil.

Pchjongjang tvrdí, že ide o pokračovanie provokácií – podobný incident sa mal stať už v septembri nad Kesongom. Juhokórejská armáda však poprela, že by v uvedený deň operovala dronmi, a prezident Lee Jae Myung nariadil vyšetrovanie.

Expert Hong Min upozorňuje, že zverejnené súčiastky pôsobia ako lacné spotrebné produkty a záznamy nemajú vysokú spravodajskú hodnotu. Načasovanie obvinenia je podľa neho významné: prichádza pred 9. zjazdom strany, kde môže Kim Čong-un ďalej upevniť rétoriku o Južnej Kórei ako o nepriateľskom štáte, prípadne ju zakotviť v ústave.

(reuters, lud)

  |  

Na WhatsApp si pre veľké množstvo používateľov posvieti EÚ

Hovorca Európskej komisie v piatok potvrdil, že platforma WhatsApp od spoločnosti Meta sa môže čoskoro stať ďalšou službou, na ktorú sa budú vzťahovať prísne pravidlá Aktu o digitálnych službách, známeho aj ako DSA.

Dôvodom je, že počet jej aktívnych mesačných používateľov v Únii v prvej polovici roka 2025 dosiahol približne 51,7 milióna, čím prekročil hranicu 45 miliónov stanovenú DSA pre takzvané veľmi veľké online platformy.

Práve spomínaný Akt vyžaduje od veľkých platforiem intenzívnejší boj proti nelegálnemu a škodlivému obsahu. Aktuálne sú pod jeho režimom napríklad Facebook, Instagram, YouTube, TikTok, Temu či LinkedIn.

Hovorca Komisie Thomas Regnier podotkol, že cieľom je preskúmať, či nové funkcie WhatsAppu – konkrétne takzvané kanály – fungujú ako sociálne médiá, a tým by podliehali pravidlám DSA. Zdôraznil, že súkromné správy nespadajú do pôsobnosti regulačného dokumentu, no verejne prístupné kanály môžu.

Eurokomisia sa podľa neho touto otázkou aktívne zaoberá a nevylučuje, že aplikácia bude oficiálne označená ako platforma podliehajúca DSA. V prípade porušenia pravidiel hrozia platformám pokuty až do výšky šesť percent ich globálneho ročného príjmu.

(reuters, max)