Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Odborári varujú, že škrty zhoršujú verejné služby

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR kritizuje dominantný dôraz na pomer verejného dlhu k HDP ako hlavné meradlo hospodárskej politiky. Podľa analytika KOZ Jána Košča takýto úzky pohľad prehliada reálne náklady na obsluhu dlhu, teda úroky v pomere k HDP, ako aj to, na čo bol dlh využitý.

Odborári varujú, že snaha o rýchle znižovanie zadlženia vedie k škrtom, ktoré negatívne ovplyvňujú verejné služby, ako zdravotníctvo, školstvo či bývanie.

Košč zároveň upozorňuje na „preteky ku dnu“ v daňovej politike – snahu znižovať dane veľkým firmám a bohatým, čo vedie k nedostatku príjmov štátu. Štúdia, na ktorú sa KOZ odvoláva, ukazuje, že aj krajiny s vysokým dlhom, ako Japonsko, môžu byť stabilné, kým iné, ako Argentína, krachujú aj pri nižšom zadlžení.

KOZ vyzýva na širší a zodpovednejší prístup k rozpočtovej politike, ktorý zohľadní aj sociálne dôsledky a efektívnosť využitia verejných prostriedkov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kyjev žiada zásah OSN po použití rakety Orešnik

Bezpečnostná rada OSN sa v pondelok mimoriadne zíde na žiadosť Ukrajiny, ktorá obviňuje Rusko z eskalácie útokov na civilné ciele. Krok nasledoval po tom, čo Rusko druhýkrát od začiatku vojny použilo hypersonickú balistickú raketu Orešnik.

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Andrij Melnyk označil útoky za „novú úroveň vojnových zločinov“ a „bezprecedentnú hrozbu pre bezpečnosť Európy“. V Kyjeve zanechali útoky polovicu obytných domov bez kúrenia počas mrazov, pričom zahynuli štyri osoby.

Žiadosť o zasadnutie podporilo šesť členských štátov – vrátane Francúzska, Dánska a Spojeného kráľovstva. Podľa Melnyka ide o systematický teror proti civilistom a porušenie medzinárodného humanitárneho práva.

Zasadnutie by malo posúdiť ďalší postup OSN v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú a humanitárnu situáciu na Ukrajine.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajina a USA rokujú o investíciách za 800 miliárd dolárov

Na okraji Svetového ekonomického fóra v Davose plánujú Ukrajina a USA podpísať takzvanú „dohodu o prosperite“, ktorá má počas desiatich rokov priniesť Ukrajine investície vo výške až 800 miliárd dolárov. Zámerom je obnova vojnou zničenej krajiny a ekonomický reštart, píše denník Telegraph.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj pôvodne zamýšľal uzavrieť dohodu priamo vo Washingtone, avšak jeho európski spojenci odporučili stretnutie s Donaldom Trumpom práve vo Švajčiarsku.

Návrh obsahuje aj bezpečnostné záruky po prípadnom prímerí, pričom jadrom ekonomického balíka je model preferenčného prístupu amerických investorov k ukrajinským nerastom.

Hoci vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff potvrdil účasť skupiny BlackRock, detaily dohody ostávajú nezverejnené. Zelenskyj verí, že americká spoluúčasť na obnove zvýši ochotu Bieleho domu garantovať bezpečnosť Ukrajiny aj po vojne.

(mja)

Minúta  |  

Hlas chce naspäť svoje preferencie, tvrdí Raši

Strana Hlas otvorene priznáva pokles preferencií a hľadá spôsoby, ako ho zastaviť. Podľa podpredsedu strany Richarda Rašiho je hlavnou príčinou odchod Petra Pellegriniho z vedenia – označil ho za nespochybniteľného lídra, ktorého absenciu voliči citeľne vnímajú.

Raši však verí, že verejnosť si postupne uvedomí výsledky, ktoré ministri Hlasu dosiahli, a podpora sa opäť priblíži k hranici 15 percent, akú získali v zatiaľ posledných parlamentných voľbách.

Upozornil, že hoci majú ministri vysokú dôveryhodnosť, mnohí občania si ich prácu so značkou Hlas nespájajú. Aj preto strana plánuje zlepšiť svoju komunikáciu s verejnosťou.

Raši zároveň potvrdil jednotu vo vedení strany – vrátane dôvery v aktuálneho predsedu Matúša Šutaja Eštoka, ktorého podporilo aj stranícke predsedníctvo. Pellegrini, ktorý stál pri zrode Hlasu, zostáva jeho zakladajúcim predsedom.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Grónske politické strany: Nechceme byť Američanmi

Grónske politické strany ostro odmietli vyjadrenia Donalda Trumpa o možnom násilnom obsadení ich územia. Lídri piatich parlamentných strán vyhlásili, že nechcú patriť ani Američanom, ani Dánom – chcú byť Grónčanmi.

Zdôraznili, že o budúcnosti ostrova majú rozhodovať výlučne jeho obyvatelia. Trump v piatok naznačil, že USA sú pripravené podniknúť kroky k získaniu kontroly nad Grónskom, ak to bude potrebné aj silou.

Argumentuje pritom rastúcou vojenskou prítomnosťou Ruska a Číny v Arktíde, hoci žiadna z týchto krajín si nárok na Grónsko nečiní. Prezident uviedol, že Spojené štáty „niečo urobia, či sa im to páči alebo nie".

Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, disponuje bohatými zásobami nerastných surovín a má strategickú polohu. Reakcia miestnych politikov naznačuje jednoznačný odpor voči akejkoľvek zahraničnej dominancii.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izrael chce do 10 rokov úplnú nezávislosť od vojenskej pomoci USA

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v rozhovore pre magazín The Economist, zverejnenom v piatok, povedal, že v priebehu najbližšej dekády chce postupne obmedziť závislosť Izraela od americkej vojenskej pomoci.

Dlhodobo tvrdí, že krajina by sa nemala spoliehať na zahraničnú podporu, no teraz prvýkrát naznačil aj časový rámec.

„Chcem v priebehu najbližších desiatich rokov vojenskú pomoc postupne utlmiť,“ povedal Netanjahu. Na otázku, či to znamená zníženie „až na nulu“, odpovedal: „Áno.“

Netanjahu uviedol, že o tejto téme hovoril aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a zdôraznil, že Izrael si „veľmi hlboko“ váži pomoc USA, no podľa neho „dospel“ a vybudoval vlastné kapacity.

V decembri zároveň oznámil plán investovať približne 110 miliárd dolárov do rozvoja nezávislého zbrojárskeho priemyslu.

USA a Izrael majú od roku 2016 memorandum platné do septembra 2028, ktoré počíta s vojenskou pomocou vo výške 38 miliárd dolárov. Izraelský obranný export vlani vzrástol o 13 percent.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.